Kukučín Martin
Kukučín Martin
* 17. máj 1860, Jasenová
† 21. máj 1928, Pakrac (Chorvátsko)
prozaik, dramatik, publicista, lekár
Životopis
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej v rodine slobodných sedliakov. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci, potom tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej a štvrtý ročník dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. V rokoch 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Po skončení štúdia sa pokúšal zamestnať na Slovensku, no neúspešne, prijal preto ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didolićovcov a v roku 1894 sa stal obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. Pôsobil tu do leta roku 1907, kedy sa i so svojou mladou manželkou Pericou Didolićovou vysťahoval do čílskeho Santiaga.
V decembri 1908 zo Santiaga odišiel a usadil sa v meste Punta Arenas medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po vzniku Československej republiky začína pomýšľať na návrat do vlasti, čo uskutočnil v lete 1922. Dlhoročná odlúčenosť od vlasti i dôverný vzťah k Dalmácii, kde pôsobil niekoľko rokov ako lekár spôsobili, že v rokoch 1923 – 1925 žil striedavo v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. V roku 1925 sa vrátil do Chile usporiadať svoje majetkové záležitosti. Vracia sa na jar 1926 a s manželkou, trpiacou ťažkou duševnou chorobou, sa usádza v mestečku Lipik na chorvátsko pobreží. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, ktorému 21. mája v nemocnici v neďalekom Pakraci podľahol. Pochovaný bol najprv v rodinnej hrobke Didolićovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj, 29. októbra 1928 jeho telesné pozostatky uložili na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba
Martin Kukučín patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom. Podľa literárneho vedca Oskára Čepana videnie skutočnosti očami dedinského človeka sa stalo "východiskom Kukučínovho vývinového novátorstva, ktorým slovenskú prozaickú tvorbu doviedol na prah jej modernej epochy.“
Najvýznamnejšie diela
Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Dies irae, Dom v stráni, Mať volá
Už ako malý chlapec verne opúšťal Jasenovú. Keď ho známy furman odprevádzal na lýceum, stále hľadel z čoraz väčšej vzdialenosti na trochu krivú jasenovskú vežičku kostolíka. A keď mu zmizol pred očami vrchol kostola so železným kohútom, prvý raz sa mu vytlačila z očí slza. Slza patriaca Jasenovej.
Začal sa črtať nový život Mateja Bencúra. Na lýceu mal dobrého učiteľa, ktorý ho učil nie len učivo z učebnice, ale ho aj naučil spávať sa v spoločnosti a vnímať národ aj prísnymi očami. Najskôr sa Matej stal učiteľom a pár rokov učil jasenovké deti v jasenovskej škole.
Potom odišiel a vyučil sa za lekára. Pôsobil na Selciach na ostrove Brač, v Chorvátsku a istý čas aj v Čile ako lekár. Počas svojho života navštevoval svoju rodnú dedinku už iba ako hosť. Usadil sa vždy iba na krátky čas a cestoval ďalej.
Počas svojho života spomínal na svoju rodnú obec tým, že písal poviedky, ktoré boli z časti pravdivé. Matej Bencúr stále myslel na svoj rodný kraj a vyplýva z toho zmena jeho mena. Ako umelecké meno si dal Martin Kukučín. Určite by každý chcel vedieť prečo.
Na slovenských dedinách takmer všetci s podobným rodom mali rovnaké mená a občas sa nevedelo podľa mena len tak zistiť, ktorý z Jánov Bencúrov sa myslí napr. pri doručení pošty. Hovorí sa, že matku Martina Kukučína prezývali „kukučka“, ale nevedno, či je to pravda, lebo starí ľudia hovoria, že sa im hovorilo „Jánošíci“. Môžete si vybrať čomu uveríte.