Ján Francisci – Rimavský

Ján Francisci – Rimavský

1.6.1822 Hnúšťa – 7.3.1905 Martin

Narodil sa v roku 1822 v Hnušti. Popri Štúrovi a Hurbanovi tretí významný organizátor slovenského národného hnutia a po Štúrovej smrti jeho vedúca osobnosť, nám zanechal vo Vlastnom životopise (1892) cenný dokument o svojom pohnutom a na udalosti bohatom živote.

Francisci medzi mládežou v Bratislave zorganizoval zbieranie ľudových rozprávok, piesní a porekadiel, ktoré zapisoval do svojho zborníka Prostonárodný zábavník (1842 – 1843). Z týchto zbierok vybral desať rozprávok a vydal ich v roku 1845 v Levoči pod názvom Slovenské povesti. Do prvej slovenskej Nitry sa Francisci prihlásil básňami a historickou poviedkou Janko Podhorský.

V nej oslávil hrdinstvo slovenského bojovníka proti Turkom a zavŕšil ju svadbou, podrobne opísanou podľa obyčají jeho kraja. Báseň Svojim vrstovníkom (1844) napísal na rozlúčku s Bratislavou a na povzbudenie tých, čo odchádzali do Levoče. Básne vydal pod názvom Iskry zo zaviatej pahreby (1889), Ja a moje nádeje (1847).

Po roku 1860 pôsobil Janko Rimavský ako vedúca politická a organizátorská osobnosť, ako novinár, spoluzakladateľ Matice slovenskej, jej čestný predseda, krátky čas ako hlavný župan Liptova, potom ako predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. Zomrel v roku 1905 v Martine.

Zdroje:

Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 – 1994).