Milan Rastislav Štefánik

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: 25258
Typ práce: Referát
Dátum: 30.05.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 035 slov
Počet zobrazení: 747
Tlačení: 49
Uložení: 45

Milan Rastislav Štefánik

  1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Milan Rastislav Štefánik?

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.júla 1880 a zomrel 4.mája 1919.

  1. Kde sa narodil a kde zomrel Milan Rastislav Štefánik?

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách a zomrel v Ivanke pri Dunaji.

  1. Aká bola národnosť Milana Rastislava Štefánika?

Národnosť Milana Rastislava Štefánika bola slovenská.

  1. Kedy a kde bol pochovaný Milan Rastislav Štefánik?

Milan Rastislav Štefánik bol pochovaný 11.mája 1919 v Priepasnom.

  1. Aké boli mená rodičov Milan Rastislava Štefánika?

Mená rodičov Milana Rastislava Štefánika boli Pavol Štefánik a Albertína Jurenková.

  1. Aké boli najznámejšie mená súrodencov Milana Rastislava Štefánika?

Mená súrodencov Milana Rastislava Štefánika boli Igor Branislav Štefánik a Ladislav Štefánik.

  1. Ako to bolo s deťmi v rodine Štefánikovcov?

V neľahkých podmienkach sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti 9 detí.

  1. O čo sa zaslúžil krstný otec Milana Rastislava Štefánika?

Jeho krstným otcom bol Štefan Fajnor, ktorý zhudobnil báseň s názvom Kto za pravdu horí.

  1. Aké bolo detstvo a mladosť Milana Rastislava Štefánika?

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny rodenej Jurenkovej.

Milan Rastislav Štefánik síce vyrastal v biednom prostredí, v čom sa život farárovho syna nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov, no na rozdiel od nich bol už od detstva obklopený slovenskými knihami a časopismi.

V rodine Milana Rastislava Štefánika mali totiž doma bohatú knižnicu.

  1. Aké boli prvé roky štúdia Milana Rastislava Štefánik?

Prvé tri triedy ľudovej školy vychodil Milan Rastislav Štefánik v rodnej dedine, kde ho učil slovenský národovec, absolvent evanjelického gymnázia v Revúcej, Martin Kostelný.

Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav Štefánik najlepším žiakom na košarištianskej škole.

  1. Aké boli prípravy Milana Rastislava Štefánika na štúdium na strednej škole?

Otec Pavol sa snažil synovi poskytnúť najlepšie vzdelanie, a preto, aby mohol Milan Rastislav Štefánik študovať na strednej škole, musel sa dôkladne naučiť po maďarsky. 

A tak ako 9-ročný odišiel z domu do Šamorína, aby sa pripravil na strednú školu.

  1. Aké bolo štúdium Milana Rastislava Štefánika na strednej škole?

Stredoškolské vzdelanie začal Milan Rastislav Štefánik na evanjelickom lýceu v Bratislave, vtedajšom Prešporku.

Tu už študovali jeho dvaja bratia Igor a Pavel.

Na pomaďarčenom lýceu už z vlasteneckých profesorov učil iba Ján Kvačala.

Štefánikovými obľúbenými profesormi boli učiteľ matematiky Ferdinand Hirschmann a triedny profesor Samuel Markusovszky.

Štefánik študoval s výborným prospechom, no po troch rokoch musel odísť so svojim bratom Pavlom do Šopronu a neskôr do Sarváša, pretože Pavel dosahoval len priemerný prospech.

Milan Rastislav Štefánik aj tu dosahoval výborný prospech, za čo dostal jednorazové Telekiho štipendium.

 V Sarváši nakoniec zmaturoval s vyznamenaním.

  1. Aké bolo štúdium Milana Rastislava Štefánika na vysokej škole?

Rozhodol sa odísť študovať do Prahy na techniku, odbor stavebné inžinierstvo .

Štefánikova mimoriadna inteligencia a zvláštne čaro jeho osobnosti prispeli k jeho rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrou a vedeckou spoločnosťou.

Vo svojich článkoch ostro vystupoval proti maďarizácii na Slovensku, ale kritizoval aj slovenských politických dejateľov pre pasivitu.

Tu si začína v plnej miere uvedomovať potrebu úzkej česko-slovenskej spolupráce. 

V Prahe pôsobil spolok Detvan a Štefánik tu získal štipendium od Československej jednoty.

V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom spolku Detvan.

Hneď na začiatku štúdia začal navštevovať spolu so svojim priateľom Jánom Kraiczom aj spolok evanjelických akademikov s názvom Jeroným a bol tiež členom podporného spolku s názvom Radhošť.

Otec po prudkej roztržke so synom počas prázdnin roka 1900 vyhnal mladého Štefánika z domu. Štefánik sa uchýlil k priateľovi Vávrovi Šrobárovi do Ružomberku.

Na jeseň roka 1900 sa vrátil späť do Prahy a odišiel z techniky. Dal sa zapísať na odbory astronómia a fyzika, ktoré vtedy sa študovali na Filozofickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity.

Napriek začínajúcim problémom so žalúdkom sa pustil do štúdia.

S otcom sa neskôr uzmieril a medzi slovenskými pražskými študentmi si postupne získaval autoritu.

Na jeseň roku 1901 sa stal predsedom spolku Detvan.

Kvôli nezhodám v radoch spolku však neskôr, hoci nerád spolu s priateľmi Jurajom Nerádom a Žigom Žigmundíkom z Detvana vystúpil.

Počas letného semestra roka 1902 odišiel študovať do Zurichu. V novom prostredí získal aj nové kontakty.

Keď sa potom na jeseň roku 1902 vrátil do Prahy, opäť sa prihlásil za člena Detvana a na valnom zhromaždení ho zvolili za predsedu.

V roku 1903 začal Vavro Šrobár opäť vydávať Hlas a rozhodol sa, že jeho súčasť bude vydávať aj Umelecký hlas venovaný literatúre a umeniu. Štefánik mu pri redigovaní Umeleckého Hlasu pomáhal. Bol činný aj ako publicista.

Ako predseda Detvana odišiel roku 1903 na zjazd medzinárodnej študentskej organizácie Corda Fratres do Palerma.

V lete 1903 navštívil Štefánik v Luhačoviciach Pavla Blahu a zúčastnil sa aj na otvorení prvej výstavy s názvom Grupy uhorskoslovenských maliarov.

12.októbra 1904 bol Milan Rastislav Štefánik promovaný za doktora filozofie. Jeho promotorom bol Jaroslav Vrchlický, v matrike zapísaný občianskym menom Emil Frida.

  1. Kto bol Milan Rastislav Štefánik?

Milan Rastislav Štefánik bol slovenský astronóm, vedec, vynálezca, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, organizátor, diplomat, politik a štátnik.

  1. Aká bola vedecká kariéra Milana Rastislava Štefánika?

Po štúdiách odišiel do Paríža, kde pracoval ako asistent u astrofyzika J. Janssena, riaditeľa observatória v Meudone.

Bol priekopníkom v metódach na výskum Slnka. Pozorovania robili na Mount Blancu, Španielsku, Turkestane, Brazílii a v Tichomorí.

Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy dostal od Francúzskej vlády Rád rytiera Čestnej légie.

Cieľom Štefánikovho pôsobenia sa stal Paríž. Sem dorazil 28.novembra 1904.

Začiatkom apríla 1905 prišiel do Paríža profesor Janssen, ktorý bol v tom čase významný astronóm.

20.júna 1905 Milan Rastislav Štefánik vystúpil na najvyšší vrchol Európy, Mount Blanc.

30.augusta 1905 Milan Rastislav Štefánik pozoroval úplne zatmenie Slnka.

Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok 1906, kedy Štefánik uverejnil sedem vedeckých prác.

Na sklonku roka 1906 dostal Štefánik poverenie od firmy Bureau des Longitudes viesť francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré malo byť 13.januára 1907.

V júli 1907 sa však zdravotný stav Štefánika veľmi zhoršil a previezli ho na liečenie do Chamonix, kúpeľného mesta pod Mount Blancom, kde sa liečil dva mesiace.

Počas liečenia sa dozvedel, že profesor Janssen umrel a koncom roku sa opätovne vrátil do Paríža.

  1. Aká bola vojenská kariéra Milana Rastislava Štefánika?

Začiatok vojny Štefánika neprekvapil, lebo vojnu predvídal už niekoľko rokov predtým.

Vo vojne však videl hlavne možnosť osamostatnenia Slovákov a tento čin spájal od začiatku s Čechmi.

Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemohol ísť na front hneď od začiatku vojny, na front sa dostal až začiatkom roka 1915.

11.apríla 1915 získal Štefánik diplom pilota a hodnosť desiatnika.

V auguste 1915 vďaka svojim bojovým úspechom a priekopníckej práci v oblasti vojenskej meteorológie mu bolo ponuknuté miesto veliteľa meteorologickej služby francúzskej armády.

Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal. Pri evakulácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika prepadla žalúdočná choroba.

Ako francúzsky občan od roku 1912 sa v roku 1915 dobrovoľne prihlásil k letectvu.

Počas bojovej činnosti upútal na seba pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou.

Jeho vedecké a pilotné schopnosti využil veliteľ francúzskej armády maršal F. Foch, keď ho poveril organizáciou vojenskej meteorologickej služby.

  1. Aká bola politická kariéra Milana Rastislava Štefánika?

Počas vojny cestou francúzskych politikov a novinárov informoval verejnosť o ťažkom položení Slovákov v Uhorsku.

Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by vznikli rozpadom Rakúsko- Uhorska.

Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní ostatných štátov Dohody a svetovej verejnosti o vytvorení novej koncepcie Európy.

Roky 1915-1919 predstavujú obdobie jeho úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti.

Štefánik sa vrátil do Paríža, kde ho politik Jouvenel zoznámil s ministerským predsedom Aristidom Briandom a najplyvnejším mužom francúzskeho ministerstva zahraníčia Phillipom Berthelotom.

Dňa 13.decembra 1915 sa Štefánik stretol s Edvardom Benešom.

Vo februári 1916 vznikla Národná rada krajín českých, ktorá sa neskôr premenovala na Československú národnú radu.

Dňa 25.augusta 1916 sa dostal v Mogiľove ku Mauriceovi Janinovi, veliteľovi francúzskej vojenskej misie v Rusku.

Dňa 29.augusta 1916 podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu, ktorou spoločne uznali Československú národnú radu za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí.

Začiatkom roku 1917 sa Štefánik vrátil do Ruska, napokon Štefánikova misia v Rusku slávila úspech.

Veľké a významné poslanie vykonal v Rusku v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov československého zahraničného odboja.

Po príchode do Ruska Štefánik dosiahol, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Čechov budú podriadené vedeniu československého odboja v Paríži.

V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou, o čom svedčí i vysoké vyznamenanie Rádu sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie. 

Dňa 2.júna 1917 Štefánik odplával do USA.

Už v roku 1916 vyznačil vo svojom zápisníku nové hranice Československa, Rumunska, Juhoslávie a Maďarska. Takto boli neskôr aj prijaté Trianonskou dohodou.

V roku 1916 Štefánik v spolupráci s francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského kráľa súhlas s náborom zajatcov do československej armády. Vojaci boli prevezení do Francúzska a tvorili základ légii.

Štefánik, ktorý mal už od 20.júna 1917 hodnosť generála, sa teda vybral z Paríža na cestu.

V júli roku 1917 preletela svetom správa o vystúpení Česko-slovenských légii v Rusku.

Dňa 20.júla 1917 za ich aktívnej pomoci a o podpory francúzskej diplomacie dosiahol u prezidenta Wilsona súhlas s náborom a v krátkom čase získal 300 vojakov, ktorí boli presunutí do Francúzska ako súčasť légii.

Získal pre vec rodiaceho sa Československa mnohé významné osobnosti amerického politického života napríklad Roosvelta.

 Slovenské spolky poskytli Národnej rade československej významnú finančnú pomoc pre jej činnosť. 

Dňa 24.septembra 1917 potom odcestoval do Tokia, kde ale pre opätovné problémy so žalúdkom pobudol až mesiac a cesta na Sibír sa predlžovala.

Dňa 20.októbra 1917 bol Štefánik vyznamenaný krížom dôstojníka čestnej légie.

Francúzska vláda dňa 16.decembra 1917 vydala Dekrét o vytvorení Československej armády vo Francúzsku.

V roku 1917 bol Štefánik poverený náročným projektom v USA. Jednalo sa o nábor dobrovoľníkov slovenského a českého pôvodu.

V USA Štefánik dosiahol zhodu v názoroch týkajúcich sa boja za oslobodenie i následné spolužitie v spoločnom československom štáte.

V polovici februára 1918 odišiel Milan Rastislav Štefánik do Talianska. Aj tu bolo jeho hlavnou úlohou vybudovanie Česko-slovenskej armády. Talianske vojenské ani politické kruhy mu však neboli naklonené, ale nakoniec sa mu to podarilo 21.apríla 1918, kedy podpísal Štefánik s ministerským predsedom Orlandom dvojstrannú zmluvu o vytvorení samostatnej československej armády.

Cieľom Národnej rady československej v Taliansku bolo zlepšenie vzťahov medzi Talianskom a Srbskom.

Štefánik rozvíjal diplomatické styky i s Vatikánom, pretože jeho vplyv na medzinárodnú politiku bol značný.

Nábor dobrovoľníkov pokračoval a 24.mája 1918 sa pred pomníkom Viktora Emanuela v Ríme konala veľkolepá slávnosť: odovzdávanie plukových vlajok česko-slovenským jednotkám.

Medzitým už nič nebránilo tomu, aby sa po medzinárodnom uznaní Česko-slovenskej národnej rady sa tento orgán mohol premeniť de facto na vládu. Stalo sa tak 14.októbra 1918. Vláda bola trojčlenná, Masaryk bol ministerským predsedom, Beneš ministrom vnútra a Štefánik ministrom vojny. 

Dňa 13.novembra 1918 nastúpil Štefánik na loď do Vladivostoku. Po príchode chcel dohodnúť s vojenským velením podrobnosti presunu legionárov do vlasti.

Z rúk generála Janina prevzal Rad veliteľa Čestnej légie a 25.januára 1919 Štefánik opustil Rusko a odišiel do Paríža.

V máji 1919 Milan Rastislav Štefánik odišiel do Talianska. Navštívil tam svoju poslednú lásku markízu Guilianu Benzoniovú, s ktorou si plánoval budúcnosť. Okrem toho urovnával aj spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou a ten sa mal definitívne doriešiť po jeho príchode do Bratislavy.

  1. Aké boli vynálezy Milana Rastislava Štefánika?

Vynálezy Milana Rastislava Štefánika sú prvý návrh československej vlajky, držadlo nohavíc- hozentrágle- dnešné traky, skladacia fajka, rýchlovazač- obdoba dnešnej rýchloväzby, vylepšenie spektroheliografu- pristroja určeného na pozorovanie Slnka, samočinná výhybka, elektrický pristroj na sčítanie hlasov, rotačná pohľadnica, kinematograf, spojenie budíčka s fonografom, dilatačný teplomer, dilatačný regulátor, dilatačné dynamo, barometer, rýchlopalné delo, flinta, ďalekomet.

  1. Aké boli záujmy Milana Rastislava Štefánika?

Milan Rastislav Štefánik miloval ilúzie, venoval sa mnohým odborom. Štefánik bol aj fotograf, numizmatik, mal rád maliarske umenie, hrával šach aj tancoval. 

  1. Aká bola tragická nehoda Milana Rastislava Štefánika?

V nedeľu ráno 4.mája 1919 francúzsky generál a československý minister vojny doktor Milan Rastislav Štefánik na talianskom vojenskom letisku Campo Formido pri Udine napísal posledný osobný list svojej snúbenici Guiliane Benzoniovej.

Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca v roku 1913.

Dňa 4.mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Compoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 sprevádzaný dvoma talianskymi letcami poručíkom Giottom Mancineliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom a mechanikom-radiotelegrafistom Gabrielom Aggiiustom.

Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave.

Netrpezlivo ho očakávali československí legionári a príslušníci talianskeho letectva, aby po prílete nad mesto navigovali lietadlo na pristátie.

Pre očakávané lietadlo vytýčili pristávacie Tečko, monitorovali počasie.

Keď sa lietadlo priblížilo k letisku, vojaci zapálili dymovnicu, aby piloti videli smer vetra.

Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v katastrálnom území obce Most pri Bratislave.

Celá posádka, žiaľ, našla v jeho troskách okamžitú smrť.

Štefánikov život sa tak náhle skončil na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil 

  1. Aká bola oficiálna verzia z nehody Milana Rastislava Štefánika?

Havária lietadla zo 4.mája 1919 nie je dodnes úplne objasnená. Podľa oficiálnych správ bolo príčinou zlé počasie.

Leteckú nehodu opakovane vyšetrovali a to v rokoch 1919, 1927, 1939, 1968.

Z toho dôvodu je veľmi dôležitá správa francúzskych ženistov, ktorí sa rovnako nachádzali na letisku. Boli očitými svedkami pádu lietadla, ktoré opisujú leteckú katastrofu.

Okolo Štefánikovej tragickej smrti vzniklo veľa legiend a mýtov.

Pavol Kanis v spolupráci s Katedrou leteckej dopravy Žilinskej univerzity a leteckými expertmi počas nakrúcania dokumentu Štefánik vykonal rekonštrukciu posledného Štefánikovho letu a dospel k záveru, že lietadlo nemalo v existujúcich poveternostných pomeroch dostatočnú rýchlosť na vykonanie štandardného pristávaceho manévru a teda išlo o leteckú nehodu.

  1. Aký bol pohreb Milana Rastislava Štefánika?

Po prvotnom šoku sa začali intenzívne prípravy ich štátneho pohrebu.

Smútočné obrady boli dvojdňové a konali sa 10.mája v Bratislave a 11.mája v Košariskách.

Prípravou pohrebu generála Štefánika a troch Talianov bolo poverené československé vojsko bratislavskej posádky.

Smútočných obradov sa zúčastnil bratislavský župan Metod Matej Bella čí námestník starostu Prahy Ing. Josef Rotnagl.

Za dohodové mocnosti vystúpili francúzsky generál Mauricé Pelle a taliansky generál Luigu Piccione, ktorý zároveň zastupoval aj talianskeho kráľa Viktora Emanuela III.

Po evanjelických službách Božích a omší predniesli z balkóna nemocnice svoje smútočné prejavy ministri Václav Klofáč, Vávro Šrobár a František Tomášek

Vo večerných hodinách na hlavnej stanici v Bratislave štyri rakvy naložili do zvláštneho vlaku, ktorý za asistencie vojenskej hudby smeroval do Brezovej pod Bradlom.

Štefánikovu rakvu uložili v tamojšom evanjelickom kostole, tri rakvy talianskych pilotov zase uložili v tamojšom rímskokatolíckom kostole.

Na druhý deň, v nedeľu ráno, pokračovali smútočné obrady pobožnosťami v oboch tamojších kostoloch.

Potom sa smútočný obrad presunul na Košariská.

Po kázni Jura Janošku v evanjelickom kostole sa smútočné zástupy vydali spolu pešo na Bradlo.

Na tomto mieste uložili štvoricu rakiev do spoločného provizorného hrobu, vyhĺbeného do skalnatého vrcholu Bradla.

Rodiny talianskych letcov súhlasili s ich spoločným pochovaním na Slovensku.

Na Bradle boli mnohé významné osobnosti napríklad tam bol básnik Pavol Országh Hviezdoslav a zástupcovia legionárov.

Za ruských legionárov tam bol Janko Jesenský, za francúzskych legionárov tam bol Pavel Varsik a za talianskych legionárov Antonín Basl a vystúpil tiež Štefánikov pobočník Ferdinand Písecký.

Smútočné obrady sa skončili spevom hymien, podvečer na Bradle zapálili symbolické vatry.

Na navŕšenej mohyle bol umiestnený Štefánikov náhrobný kameň.

  1. Aká bola najznámejšia kniha Milana Rastislava Štefánika?

Najznámejšia kniha Milana Rastislava Štefánika bola Obrazopis sveta objektívom Milana Rastislava Štefánika.

  1. Kde je pochovaný Milan Rastislav Štefánik?

Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.

  1. Aká je veľkosť generála Milana Rastislava Štefánika v súčasnosti?

Milan Rastislav Štefánik je osobnosť, ktorej význam nespočíva iba v rozhodujúcom podiely na založení prvého slobodného štátu Čechov a Slovákov.

Je aj prvý zo svojho národa, ktorý svojou obdivuhodnou diplomaciou vplýval aj na európsku politiku.

S myšlienkami, názormi a činmi ho dnes môžeme vnímať ako prvého Európana.

Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval europeizáciou, čo malo predstavovať harmonizáciu národov v Európe.

Osobitne treba vyzdvihnúť Štefánikove sebaobetovanie v mene národa, mravnú čistotu jeho zámerov i prostriedkov pri prekonávaní prekážok.

Bola to osobnosť napriek krehkému zdraviu silná, neobyčajne sugestívna, hlboko veriaca, tužiaca po pravde a poznaní.

Svoje etické, morálne a mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul Štefánik do troch slov a to Veriť- Milovať- Pracovať a on tak skutočne žil.

Milan Rastislav Štefánik šiel za svojimi snami a túžbami napriek prekážkam, ktoré mu život prinášal, čí už v podobe podlomeného zdravia, čí nedostatku financií.

Každú príležitosť, ktorú mu osud pripravil, využil stonásobne.

Učil sa za pochodu a nič ho nedokázalo odradiť.

Veril svojim víziám a snom, vždy bol srdcom presvedčeným Slovákom a napokon sa stal i cteným a uznávaným Európanom.

Milan Rastislav Štefánik je v rade výnimočných osobností osobitnou postavou. Zaujme nielen svojim dosiahnutým postavením v politike a v miere angažovania sa, ale osobným rastom a hlbokým ľudským rozmerom. Dokázal si v zápase o existenciu zachovať čistý až idealistický pohľad na svet a prežívať to spôsobom, ktorý siaha do najkrajších zakutí ľudskej duše. Šťastnou zhodou historických okolností sa zachovali jeho myšlienky a citáty, ktoré vyjadrujú práve súvislosti medzi jeho dejinnými zápasmi ako politika a citlivým vnímaním ako človeka.

  1. Aké sú pocty Milana Rastislava Štefánika?

Na počesť Milana Rastislava Štefánika je pomenovaná planétka 3571 s názvom Milanštefánik.

Podľa Milana Rastislava Štefánika bolo pomenovaných mnoho slovenských ulíc, námestí, inštitúcii ako napríklad Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika alebo Letisko Milana Rastislava Štefánika a podobne. 

  1. Aké sú citáty Milana Rastislava Štefánika

Citáty Milana Rastislava Štefánika sú nasledujúce:

Som Slovák telom i dušou- neznám lásky polovičatej.

Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.

Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.

Žil som krásny život. Prežíval som večnosť v sekundách.

Zvíťazíme, ak budeme Česi a Slováci vždycky po boku. Keď sa podarí niekomu z nás rozdvojiť potom bude s nami zle. V jednote je sila. Prvou zásadou nášho boja je jednota a svornosť. To si, bratia, pamätajme.

Pomôžte mi oslobodiť moju vlasť.

Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť

Prekážky treba rozbiť a nie sa im poddávať

Pokiaľ dýcham, dúfam. Národu sa nedáva, len žobrákovi, národu sa treba obetovať

Chcel by som účinkovať vo svojom národe, ktorý som nikdy neprestal milovať

Verím vo vývoj vedy, a preto vo vývoj všetkého, čo je šľachetné a spoločenstvu prospešné.

Konám horlivo svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť slovenskému národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku

Ja s udivením norím sa do vesmíru a snažím sa určiť súradnice mojej duše

Mne nejde o to za cenu nečinnosti kúpiť si život. Ja nechcem žiť o 20-30 rokov. Teraz chcem žiť

Nemôžeme udalosti tvoriť. Tie sú výsledkom 1000 faktorov, na ktoré nemáme na všetky vplyv. Môžeme im však dať určitý smer, útvar

Budúcnosť moja je buď skvelá, buď nijaká

Život na mňa musí čakať, a nie živorenie

Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea proti chaosu. Demokracia to znamená myslieť skôr než jednáš, čí tým nepoškodzuješ blížneho, národ, rodinu a spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť

Nepoctivý človek nemôže vykonať veľký čin

Nežiadam nič iné , len aby moji ľudia mohli umierať za svoje ideály.

Demokracia, to znamená myslieť skôr, než jednáš, čí tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ a spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne. Demokracia je organizovaná myšlienka, je to idea proti chaosu

Blúdim vo svete sám a smutný, moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočným. Verím vo vyšší ideál, chcem slúžiť

Je potrebné ľudí učiť veriť, je potrebné ich milovať napriek všetkých ich chýbam, je potrebné ľudí učiť milovať, ale nevyhnutné je tiež pracovať a učiť pracovať iných.

Odmietam akéhokoľvek sudcu. Tým môže byť iba Boh alebo jeho hlas v mojom svedomí.

Burlivý je môj život a bude plný zápasu. So šťastím som sa delil, ak však padnem, chcem padnúť sám.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu