Emil Hácha sa narodil 12.júla 1872 a zomrel 27.júna 1945.
Emil Hácha sa narodil v Trhových Sviniach a zomrel vo Väzenskej nemocnici, Praha- Pankrác.
Mená rodičov Emila Háchu boli Jozef Hácha a Márie Háchová.
Meno manželky Emila Háchu bolo Márie Háchová.
Meno dieťaťa Emila Háchu bolo Milada Rádlová.
Emil Hácha bol prezident Česko-slovenskej republiky a štátny prezident protektorátu Čechy a Morava.
Je autorom prekladu knihy s názvom Traja muži v člne.
Emil Hácha bol členom haagského rozhodcovského súdu a legislatívnej rady vlády Československej republiky.
Emil Hácha bol docentom na Právnickej fakulty Karlovej univerzity.
Prezident Emil Hácha mal najprv podporu väčšiny národa, no potom ľudí nahneval.
Pre nemalú časť českého národa však Emil Hácha predstavoval symbol zrady a pronacistického aktivizmu.
Historici o Emilovi Háchovi píšu, že to bol človek, ktorý obetoval vlastnú česť alebo ako o prezidentovi ľudskosti.
Len máloktoré meno našej histórie sme sa naučili tak nenávidieť.
Máloktorý život sa tak priznačne podobá antickej tragédii ako život Emila Háchu.
Nikomu nenapadlo, že Emil Hácha je človek, ktorý nevie oddychovať, aj keď navonok pôsobil unavene a neisté.
Jeho otec pracoval ako daňový úradník. Emil Hácha bol jeho prvorodený syn, druhým synom bol Ing. Theodor Hácha. Emil Hácha si vzal za manželku svoju sesternicu Máriu rodenú Klausovú. Spolu mali jedinú dcéru Miladu. Tá sa vydala za JUDr. Zdenka Rádla, s ktorým nemala žiadne deti.
Podľa dokumentu od Háchovcov tú rodina Háchovcov žila už niekoľko storočí.
Navštevoval v rodnej dedine obecnú školu, kde pravdepodobne nastúpil v roku 1878.
Jeho otec bol kontrolórom zberného úradu, maminka Márie sa doma starala o deti Emila a mladšieho brata Theodora. Obaja bratia boli nerozlučnými priateľmi až do konca svojho života. Ich základnou filozofiou bola viera a úcta k rodičom, ktorý mimochodom boli v kostole aj vzatí.
Emil Hácha neskôr zmienil, že jeho životnú cestu najviac zo všetkých ovplyvnil katechéta Emil Farka. Aké bolo Háchovo detstvo vlastne nevieme. V detstve vraj často chodili s pánom katechétom k pútnému miestu Svätej Trojice. Na jednej fotografii sedí malý Emil Hácha pri svojom milovanom učiteľovi náboženstva.
Takisto je dôveryhodná spomienka brata Theodora, ktorý vysielal rozhlas v novembri roku 1943. V nej sa hovorilo:
Emil Hácha bol odjakživa zadumčivé dieťa ponorené do myšlienok, do svojho vlastného sveta, miloval temné mraky, na druhej strane nechýbal pri divokých detských hrách. Veľmi rýchlo sa naučil korčuľovať a plávať, ale prednosť dával učeniu. Bol natoľko bystrý, že mu odpustili prvú triedu a návštevoval školu od triedy druhej.
Pre formálny účel ho bolo potrebné zaradiť do katalógu pre prvú triedu.
Emil Hácha hneď nastúpil do druhej triedy, chlapcov svojho veku viedol k mravnosti. Ako syn daňového úradníka si nemohol dovoliť nezbedy.
V 10 rokoch prešiel na gymnázium v Českých Budejoviciach, kde býval u rodiny Václava Novotného. Učil sa veľmi dobre, rýchlo zvláda jazyky ako nemčinu, angličtinu, francúzštinu, slovenčinu a ruštinu. Hrá dámu a taroky. Je zakladajúcim členom českej alpinistickej spoločnosti. Vo voľných chvíľach aj prekladá. Aj keď na prvý pohľad vyzerá namyslene, vždy bol premiant. U učiteľov a spolužiakov je obľúbený.
Emil Hácha absolvoval gymnázium v Českých Budejoviciach. Emil Hácha bol dobrým študentom s výnimkou primy a sekundy, číže prvého a druhého ročníka gymnázia. Tam sú nedostatočné známky predovšetkým z jazykov.
Nepresvedčivý začiatok štúdia Emila Háchu na gymnáziu sa dá spojiť s odlúčením Emila Háchu od rodičov a smrťou otca Emila Háchu.
Matka Emila Háchu, keď sa presťahovala do Českých Budejovíc, tak prospech Emila Háchu bol zrazu vynikajúci.
V roku 1890 maturuje s vyznámenaním a odchádza študovať do Prahy. Ide s maminkou, ktorá pred 4 rokmi ovdovela.
V Prahe študuje na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej, ale dlho si nemôže zvyknúť. Je človekom z malomesta s koreňmi v 19.storočí. Miluje prírodu, na ktorú už nezostáva čas. Spoločnosti sa nestráni, ale študentské vysedávanie považuje za stratu času. Je založeným pesimistom s vyhradenou kritickosťou. Je skromný a čestný a jeho svetom je právo a najviac vytvárne umenie.
V roku 1895 promoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Skôr ako príjme prvé miesto, tak príjme pozvanie do Álp. Tam totiž česká alpinistická organizácia stavia vysokohorskú chatu a je potreba každej ruky. Emil Hácha sa tu bude vracať ešte mnohokrát.
Čoskoro začal pôsobiť v advokátskej kancelárii Josefa Sobičku, advokáta vyššieho kléru, ktorý spracoval cirkevné statky.
V rokoch 1898-1916 pôsobil v Krajinskom výbore kráľovstva českého. Mimochodom z dochovaných dokumentov bolo zachované, že nároky na tohto uchádzača boli mimoriadne. Háchu si vybral Lopkovicz z desiatky záujemcov. Hácha je skoro považovaný za odborníka na zrovnávacie právo, ktorému venuje všetkú pozornosť a čas.
V tej dobe Emil Hácha začal navštevovať viedenský správny súd. Celé dni a noci trávi v spisovni. Pre niektorého by to bola nuda, pre Háchu zmysel a naplnenie života. Snaží sa kriticky posúdiť rozdiely v kvalite anglického a rakúskeho práva.
V roku 1902 sa Emil Hácha stal podtajomníkom krajinského výboru.
Potom ako získal solídne zamestnanie, tak sa oženil so svojou sesternicou Máriou, ktorú miloval od prvých rokov právnických štúdii.
V roku 1903 sa im narodila jediná dcéra Milada.
Svoj život delí medzi rodinu, právo a výtvarné umenie. Veľmi rýchlo je v oblasti umenie uznávanou osobnosťou. Jeho zásluhou bol vydaný prvý katalóg zbierok, mimochodom aj dnes občas používaný. Háchov podpis je na mnohých zbierkach.
Jeho milostný život s manželkou Máriou a dcérou bol nielen jeho námetom pre poéziu, ale aj zdrojom pevného rodinného zázemia, z ktorého sa mohol Emil Hácha rozvíjať
Ďalšie právnické skúsenosti získal ako dvorný radca Správneho súdneho dvora vo Viedni medzi rokmi 1916-1918.
Za Rakúsko- Uhorska pracoval na Viedenskom správnom úrade a sa stal dvorným radcom. O niečo neskôr bol menovaný súkromným docentom na Karlovej univerzite.
Emil Hácha spolupracuje po vzniku Československa na vydávaní Slovníka verejného práva československého. Háchov život bol život právnika s jednoznačne stanovenými pravidlami. Politický a spoločenský život ako taký ho proste nezaujímal. S veľkou spoločnosťou sa nikdy nestretal, s jednou výnimkou víly, kde uvažoval o ideálnej forme právneho štátu.
Po vzniku Česko-slovensku sa Emil Hácha stal členom Najvyššieho správneho súdu, ktorý so svojim spolupracovníkom dr. Ferdinandom Pantučkom pomáhal založiť.
V rokoch 1924-1929 bo docentom na Právnickej fakulte Karlovej univerzity.
V roku 1925 bol po Pantúčkovej smrti vymenovaný za prvého prezidenta Najvyššieho správneho súdu.
V rámci tzv. Mníchovskej dohody nemeckí nacisti obsadili československé pohraničie. Prezident Edvard Beneš abdikoval a odišiel do Londýna. Novým prezidentom sa mal stať práve Emil Hácha.
Z niekoľkých dôvodov funkciu prezidenta republiky spočiatku Emil Hácha odmietal. Na nátlak okolia funkciu prezidenta nakoniec prijal.
Veľkú zmenu pre Háchu priniesol rok 1938. V tomto roku zomrela Márie Háchová, jeho žena, s ktorou prežil harmonické manželstvo a takisto sa rozviedla jeho dcéra .
Kľúčový problém, ktorý sa snažil vyriešiť bola slovenská autonómia. Hácha si myslel, že Tiso, katolícky kňaz nemôže mať nečisté úmysly. Bol presvedčený, že nájdu spoločnú cestu aj vo vzťahu k Nemecku.
Športové podujatia mali navodiť atmosféru normálneho života aj keď bolo všetkým jasne, že Československo sa blíži k okraju priepasti.
V tomto roku na nátlak svojho okolia 30.novembra 1938 prijal funkciu prezidenta Československej republiky.
Je koniec roka 1938. Hitlerove plány o usporiadaní Európy sú vypracované, aj keď sa o nich iba tuší. Vtedy 66-ročný Emil Hácha je v dobrej kondícii a chystá sa do dôchodku.
Po abdikácii Edvarda Beneša a po prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi bol 30.novembra 1938 zvolený za prezidenta Českosloslovenskej republiky. Voľba sa konala v Rudolfíne vraj z organizačných dôvodov. Bol zvolený s 272 hlasmi, 28 komunistických lístkov zostalo prázdnych.
Popoludní sa novozvolený prezident išiel pokloniť k lebke svätého Václava. V Katedrále svätého Víta prijal požehnanie pražského arcibiskupa a k večeru sa rozhodol zložiť kvety pri hrobe T.G. Masaryka v Lánech.
Zimná Praha akoby signalizovala budúce roky. Keď niekto v tej dobe číta tlač, tak ho napadajú samé chmurné myšlienky. Svojim spôsobom to pripomína aj prezident vo svojom vianočnom prejave.
Zagratuloval mu prostredníctvom listu aj Edvard Beneš.
26.decembra 1938 sa stretol s niekoľkými slovenskými predstaviteľmi na čele s premiérom Jozefom Tisom a obvinil ich, že sa snažia Slovensko odtrhnúť.
Je marec 1939. V Prahe bola slávnostne začatá Matejská púť a bol začatý Pražský vzorkovaný veľtrh. Na druhej strane nacistická kampaň voči Československu vrcholí. Praha sa márne snaží o jednanie s Berlínom. Hácha sa sťažuje osobnému lekárovi, keby ma niekto toho zbavil.
Vedenie Československej vlády vedelo, že nemecká armáda chcela 15.marca 1939 zničiť Československo.
V noci na 10.marca 1938 vyhlásil Emil Hácha stanné právo a Tisovu vládu zosadil. Moc na Slovensku prevzala s Háchovým súhlasom československá armáda.
Keď začal rokovať s Hitlerom, neexistovala Československá republika, pretože snem v Bratislave medzitým vyhlásil napoludnie toho dňa slovenskú samostatnosť.
S malým sprievodom sa vlakom vydáva do Berlína, prechádza nemeckým územím, ktoré ešte nedávno patrilo Československu.
Na nádraží ho vyzvedá Hitlerov pobočník. Adolf Hitler nechal unaveného 66-ročného Emila Háchu niekoľko hodín čakať.
14.marca 1939 bol pozvaný do Berlína na rokovanie so špičkami Nemeckej ríše, na ktorom ho násilím a vyhrážkami prinútili súhlasiť so vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Hácha sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzatvorené dohody a medzinárodné právne normy. V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii štátneho prezidenta bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva českého národa.
Večer 14.marca 1939 dorazil Hácha do Berlína, ale bol nútený čakať do 1.30 nasledujúceho dňa až sa Hitler dopozerá na film.
Emil Hácha sa domnieval, že Adolf Hitler s ním bude riešiť situáciu na Slovensku.
Po stretnutí s Hitlerom mu bolo povedané, že nemecká armáda je pripravená napadnúť Česko-slovensko.
Je 10 hodín večer 14.marca 1939 v Berlíne. Svet sa práve nachádza jednej z najvypätejších chvíľ svojej histórie. Presne za 172 dní vypukne druhá svetová vojna.
Hitler dal Háchovi na výber medzi podrobením českých krajín nemeckou brannou mocou vo forme protektorátu alebo vojenskou inváziou a vojnou.
Hácha opakovane vzdoroval Hitlerovmu nátlaku a odmietal prijať potupné podmienky prevzatia moci.
Je 1 hodina v noci 15.marca 1939 a v novej budove ríšskeho kancelárstva sa otvárajú dvere, kde na československého prezidenta čaká tá najhoršia predstaviteľná spoločnosť a to ríšsky kancelár Adolf Hitler, jeho zástupca Hermann Goring, minister zahraničných veci a veliteľ Wehrmachtu Wilhem Keitel a mnoho ďalších nemeckých hodnostárov.
Emil Hácha začal rozhovor s Adolfom Hitlerom v dobrej viere. Predstavil sa a ospravedlnil sa za svoj chrapľavý hlas, pretože cestou nachladol. Povedal vetu, ktorú Hitler rád počúval, že vkladá svoju krajinu do rúk ríšskeho kancelára. Hitler ho však prerušil a oznámil, že nemecká armáda za pár hodín prekročí československé územie a obsadí celé jeho územie.
Československé pohraničie Hitlerovi nestačilo a rozhodol sa získať jeho celé oslabené územie.
Vyzval Háchu, aby o tom informoval celú vládu a vyzval na kapituláciu armády. Keď Emilovi Háchovi opadol prvotný šok, tak povedal, že sa to tak rýchlo nedá zariadiť a nedá sa zariadiť ani zmena postoja obyvateľstva. Improvizoval a hľadal akúkoľvek variantu, ktorá by pomohla Hitlera od zámeru odvrátiť. Ponúkol mu dokonca aj okamžitú demobilizáciu československej armády. Hitler, ale trval na svojom a tvrdil, že jeho rozhodnutie je konečné.
Emil Hácha ani nemohol vedieť, že nemecké vojská sú už vo Frýdku- Místku, kde sa pokúšali obsadiť miestne kasárne československej armády. Nemecká armáda obsadila v tom čase v Ostrave všetky dôležité budovy.
Emil Hácha telefonóval do Prahy a informoval predsedu vlády o nemeckom úmysle. Zasadanie kabinetu prejednalo začínajúcu okupáciu a rozhodlo sa akceptoval Hitlerove prianie, že zakázalo všetkým vojenským jednotkám klásť akýkoľvek odpor nemeckej armáde.
Emil Hácha medzitým dostáva na stôl memorandu, ktoré akceptuje, že vstup nemeckých vojsk nie je výsledkom agresie, ale dohody. Tento papier odmieta Emil Hácha podpísať. Hitlera privádza k zúrivosti.
Nacistickému vodcovi to značne komplikuje plány na hladké obsadenie Československa. Bez tohto podpisu existuje riziko budúcej vojny. Hitler na Háchu kričí, aby podpísal, ale Hácha tyranovi neustále vzdoruje. Hádka pokračuje a napokon unavený Emil Hácha dostáva infarkt.
Prítomní Nemci sa zľakli, aby československý prezident nezomrel, preto je privolaný Hitlerov osobný lekár, ktorý Emilovi Háchovi podáva povzbudzujúcu injekciu. Starý muž opäť naberá plného vedomia, vstáva a znova sa nacistom stáva na odpor. Hitlerov krik nachvíľu utíchol a Háchovi začína hovoriť zakladateľ gestapa Hermann Goring. Prišiel za Háchom a s úsmevom mu oznámil, že by mu bolo veľmi ľúto, keby musel vybombardovať krásnu a historickú Prahu.
Všetci v miestnosti majú nad Háchom aj výškovú prevahu., pretože prezident bol relatívne malého vzrastu. Nátlak na československého prezidenta pokračuje až do rána, zlomený Hácha na pokraji ďalšieho zrútenia tlaku podlieha a o pol 5 ráno memorandum podpisuje. Háchove podpisy sú roztrasené a nedobrovoľné.
Je príbuzná povedala, že Emil Hácha hovoril, že stretnutie s Hitlerom bolo strašné. Pri tomto stretnutí doslova kľačal a prosil, aby neničili Prahu.
Nacisti mali voči oslabenej republike obrovskú výhodu.
Pred cestou do Berlína ešte Emil Hácha netušil, že bude čeliť demonickému plánu Tretej ríše, ktorá prevezme moc nad celou Európou.
Háchov vlak zastavuje na každej stanici aj to bol Hitlerov zámer, ako sa do Prahy dostať ako prvý.
Do Čiech sa Emil Hácha vracia nie ako prezident Československa, ale ako prezident Protektorátu Čechy a Morava.
V nasledujúcich rokoch čakalo na Emila Háchu najťažšie obdobie v jeho živote, ale stále veril, že ako prezident Protektorátu môže urobiť dobro pre svoju krajinu. Keby odišiel, tak na jeho by bol dosadený niekto oveľa horší.
Na český národ apeloval, že je lepšie byť ohnutý ako mŕtvy.
Emil Hácha na jednej strane robil všetko nutné v spolupráci s nacistickým režimom, Hitlerovi posielal blahoprajné telegramy a uisťoval ho o lojalite Protektorátu, zároveň robil všetko preto, aby ochránil všetkých tých, čo sa okupačnej moci postavili. Zo začiatku bol v kontaktu s odbojom, bol v kontakte s exilovou vládou v Londýne.
Všetci nacisti okrem Hitlera budú o pár rokov Norimberskému tribunálu
O 4 ráno Goring pohrozil bombardovaním Prahy, Hácha utrpel infarkt.
Po privolaní lekárskej pomoci, v kritickom stave, dokument podpísal a informoval Prahu o rozhodnutí.
Večer vyrazil Emil Hácha do Prahy, kde bol nacistami úmyselne zdržaný, aby Hitler dorazil do Prahy skôr.
Hácha o 19.30 vystúpil do Pražského hradu po prvý krát ako štátny prezident za asistencie vojakov SS.
Po vyhlásení Protektorátu sa Hácha ocitol vo veľmi ťažkej situácii. Okupanti a gestapo boli pre neho beštie a hyeny , K.H. Frank odporný krokodíl.
V apríli 1939 popisoval Hácha na Pražskom hrade spisovateľovi K. Horkému svoje zážitky z Berlína v noci na 15.marca 1939 a ako mu Goring hľadel do oči mazlivo ako nejaká ženská a pritom sa mu vyhrážal, že za niekoľko hodín všetko vyletí do vzduchu.
Emil Hácha protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vysokoškolských študentov.
Títo študenti boli prepustení vďaka telegramu Hitlerovým narodeninám. Nacisti zasadzovali Emilovi Háchovi jednu ranu za druhou.
Emil Hácha sa stal viac prezidentom z obeti ako ctižiadovosti.
Je 15.marca 1940. Je prvé výročie protektorátu. Česi a Moravania bez ohľadu na záplavy sledujú protinemecké letáky, ktoré zaplavia protektorátne mestá, maľujú pikantné a výsmešné odkazy na múry domov, strhávajú vlajky s hákovými krížmi a zatierajú heslá o veľkom víťazstve ríše.
Kožené topánky okupantov medzitým rozdunia ulice vedúce z Víťazného námestia okolo Hradu, kde sedí vystrašený prezident Hácha, a Černíckeho paláca, kde tróni sebaistý bývalý kníhkupec K. H. Frank až na Malú Stranu. A na Václavskom námestí ovenčenom ríšskými symbolmi neskôr prehovorí sám ríšský protektor Konstantin von Neurath, vedľa ktorého sa krčí zase on, Emil Hácha.
Len na niekoľkých miestach sa pár vojakov bránilo.
Hitler nastúpil na triumfálnu cestu na Pražský hrad. Hitler je tak šťastný, že si plánuje zadovážiť šunku a plzenské pivo. Hitler sa schádza pri korunovačných klenotach a čaká na Emila Háchu.
Ešte 16.marca 1939 podpíše výnos o zriadení Protektoktáte a nechá sa s Háchom vyfotografovať, a potom odíde.
Sovietsky zväz protestoval, ale za pár mesiacov zmenil názor. O pár mesiacov neskôr zrušil naše diplomatické zastúpenie v Moskve a zničil budovu vyslanectva. V Anglicku si mysleli, že Česi kapitulovali, aby zachránili svoj národ. Anglicko neuznalo Protektorát až do konca vojny. Francúzskej vláde sa podarilo v očiach verejnosti potupiť Emila Háchu. Poľsko okamžite obsadilo časť Tešínska a Maďarsko Podkarpatskú Rus.
Zatiaľ v Prahe ríšsky protektor Neurath organizuje demonštráciu sily.
Hitlerova stratégia bola jednoduchá. Vyhlásenú protektorárnu úniu nerušiť , ale postupne zatlačovať. Potom treba v prvom období pochopiť Háchove slová.
Ak budú naše činy zamerané na záujmy národa, tak nájdu súhlas ľudu. Všetko naše úsilie bude zamerané na to, aby v našej krajine bol pokoj, dostatok práce a aby bola zabezpečená naša národná svojbytnosť.
Aj Hácha sa dal oklamať zdanlivou nečinnosťou okupačných úradov pri schvaľovaní celej rady národných púti, kde mnohé z vysloveného bolo vyslovené protiokupačné a protinemecké.
Až prišiel 28.október a 17.november. V tomto období bolo masívne zatykanie študentov, popravy a teror. Napriek tomu, že pre Emila Háchu to bola neľahká situácia, prejavil sa ako nebojácny muž.
Emil Hácha tak ako môže podporuje Národní souročenství, nepolitickú organizáciu, ktorá dlhú dobu zjednocovala národ, napriek tomu, že útoky nemeckých úradov sú jednoznačné.
Národní souroučenství je nádražím, kde mnohí hodlajú čakať na vlak, ktorý ich odvezie do Tretej republiky.
V rovnakej dobe Emil Hácha odkazuje Benešovi. Všetci členovia vlády bez výnimky stoja za zahraničným odbojom. Osobne som vám k dispozícii, kedykoľvek si to budete priať.
V tomto období Emil Hácha má zložiť sľub Hitlerovi, ale odmieta. Frank a Neurath to majú ináč vymyslené, ale Hácha je tvrdohlavý.
V tomto období sa konajú celonemecké oslavy v Prahe ako ukážka ich možností, tým, že doslova ochromili mesto.
Emil Hácha nátlak pochopil a píše do Berlína. Z hľadiska nálady českého národa ti odmietam zložiť sľub podobného obsahu a uvádza aj dôvody a to rozsiahly počet zatknutých, systém koloniálnej kapitulácie, študenti v koncentračných táboroch a zásah proti Sokolov.
Priznajme, že Háchová pozícia bola od začiatku krajne ťažká, napriek tomu sa snažil protestovať, intervenovať vo všetkých prípadoch, ktoré považovať za dôležité. Čomu je dnes vyčítané sú primitívne prejavy lojality.
V júni 1940 v reakcii na porážku Francúzska hitlerovskými vojskami odsúdil chybnú orientáciu zahraničnej politiky v období prvej republiky.
Pokiaľ mohol spolupracovať s A. Eliášem- teda do príchodu Heydricha do Prahy- jeho postup zodpovedal premiérovej politickej retardácii.
Situácia sa zmenila po príchode Heydricha do Prahy. Po zatknutí Eliáše sa zastupujúci ríšsky protektor snažil Háchu zlomiť rozputaním teroru a likvidáciou jemu blízkych osôb.
Keď bol zatknutý Havelka, Hácha pod hrozbou svojej demisie dosiahol jeho prepustenie do domáceho väzenia, ale Eliáše sa mu už zachrániť nepodarilo.
Teror, ktorý rozpútal Heydrich sa Emilovi Háchovi nepodarilo zastaviť.
Čo Háchu definitívne zlomilo prišla nacistická odplata za úspešnú operáciu Anthropoid, pri ktorom bol zabitý nacistický tyran Heyndrich. Nacisti ako odplatu vyhladili celé Lidice a Ležáky.
Napriek zložitej situácii zostal v spojení s Benešom.
Najviac Heydrich odhalil Háchovo spojenie na Z.B. Dohalského a tlak ešte vystupňoval.
Menovanie E. Moravce do vlády na Frankuv návrh Hácha ešte v januári 1942 ešte odmietal, ale nakoniec sa podvolil.
Navyše Heydrich odhalil Háchovo spojenie s exilom a tlak ešte vystupňoval. Stupňoval sa tlak aj na domácom fronte.
Hitlerovo riešenie českej otázky dostáva pekelné obrysy. Emil Hácha je čím ďalej bezmocnejší. V tomto období niekoľkokrát sa pokúsi o abdikáciu. Kalich horkosti si musel vypiť do konca, po Heindrichovej žiadosti pozrieť si korunovačné klenoty, akoby sa o ne skutočne bál.
Osudovým zlomom v jeho živote sa stal atentát na Reinharda Heydricha, ktorý 27.mája 1942 vykonali česko-slovenskí výsadkári.
Dnes už nebude môcť zistiť, čí Emil Hácha vedel pochopiť dôsledky na atentát na Heyndricha.
Ale čo sa mu donieslo bola zmena postoja exprezidenta Edvarda Beneša k jeho osobe. Pred pár dní v tom čase odkazoval, že naša spolupráca je krásnou spomienkou histórie. Za pár dní neskôr po Heyndrichovej smrti na to povedal, že nikto by sa nemal mýliť. Hácha a spol. zhanobili česť národa. Nie je pochýb, že súd dejín ich ťažko posúdi. Hácha ku svojmu poníženiu sa rozhodol dobrovoľne. Aj prejav lojality si nechal zaplatiť. Iste je otázkou, čí jeho chovanie bolo vždy dostatočne čitateľné.
Po vypuknutí represií za Heydrichovu smrť, Hácha za všetok, hoci symbolický odpor rezignoval. Mal veľa zdravotný problémov a tiež začal trpieť stareckou senilitou.
Dňa 9.júna 1942 pri pohrebe Heydricha, jednal Hácha v Berlíne znovu s Hitlerom. Vodca bol nepríčetný. Otvorene hrozil likvidáciou a vysťahovaním zvyšku českého národa ešte behom vojny.
Podľa niektorých historikov mal Hácha rezignovať po zatknutí premiéra Eliáše alebo po atentáte na Heydricha a následných represiách.
Terorizovanie českého národa a osobný nátlak nacistov na čele s Karlom Hermanom Frankom podlomili duševný stav a zdravie 70-ročného štátneho prezidenta.
Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol propagovaného protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše.
Najvyššej úrovne dosiahlo toto zneužitie po atentátu na Heydricha a jeho smrti, pričom tieto udalosti vyšli do rovnakého obdobia ako štátne oslavy Háchových 70.narodenín.
V rozhlasovom prejave zo dňa 30.mája 1942 ostro odsúdil atentát na Heydricha ako aj činnosť Benešovej exilovej vlády.
V dobe, keď nacisti vypálili Lidice a Ležáky a občania na masových zhromaždeniach vyjadrovali svoju podporu Nemeckej ríše, prijal Emil Hácha osobný dar Adolfa Hitlera- luxusný automobil Mercedes.
Dňa 3.júna 1942 sa na Václavskom námestí v Prahe konala manifestácia českej lojality voči Nemeckej ríše, ktorej sa zúčastnilo 200 000 občanov na čele s Háchom a Moravcom.
Od roku 1943 sa Emil Hácha takmer neukazoval na verejnosti a pobýval prevažne na zámku v Lánech.
Niekoľkokrát údajne žiadal svojho lekára Maixnera o jed, aby mohol spáchať samovraždu. V posledných mesiacoch pred koncom okupácie už nemohol rozprávať, zlyhávala mu pamäť a nepoznával ľudí.
Povojnový súd s kolaborantmi uznal, že od roku 1943 už Emil Hácha za svoje činy nebol zodpovedný.
V roku 1943 Emil Hácha už nebol schopný súvislo prečítať ani vianočné posolstvo.
Háchov duševný stav v tej dobe bol silno postihnutý. Niekoľko minút hovorí zmätene a nereaguje na otázky. Stratil záujem o veci, ktoré ho predtým zaujímali. Prestal mať jasnú predstavu o čase. Na hrad jazdí v celkom výnimočných situáciách.
Jeho jediným záujmom je počúvať príbehy o Komenskom, o Bedřichovi Smetanovi. Až príliš často po prvých vetách zaspáva.
V jednom zo závetov napísal:
Za dobu pôsobenia v úrade prezidenta som nemohol dať národu nič lesklého. Udelene mi bolo riadiť ústup. Neskôr som mohol pociťovať porozumenie pre potreby ťažkej vojny.
Sám seba do nevďačnej a proklínavej úlohy odsúdil. Veril, že história bude milosrdná a jeho činy posúdi. Ako to dopadlo netreba pripomínať. História nepozná slovo keby.
Dá sa len konštatovať, že doktor Emil Hácha je dodnes neuzatvorenou témou.
Jeho zdravie sa však vplyvom pokračujúcej arteriosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý.
Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj okupantov a ich poslucháčov.
Z prezidenta sa stal väzeň s číslom 3844.
13.mája 1945 Emila Háchu zatkli na lánskom zámku a dopravili do väzenskej nemocnici na Pankráci, kde 27.júna 1945 o 21 hodine Emil Hácha zomrel. O jeho smrti nesmela informovať tlač a na jeho národnej hrobke sa nesmelo objaviť jeho meno.
Keď sa o tom dozvedel Edvard Beneš, tak povedal, že ho mali nechať v Lánech dožiť.
V nasledujúcich 40 rokov bude komunistická propaganda vykresľovať Emila Háchu ako zradcu národa, ktorý spolupracoval s nacistami a nechal Československo napospas. Jeho hrob zostal bezmenný až do pádu komunizmu v roku 1989.
Stav pokročilej arteriosklerózy sa aj vďaka angíne rýchlo horšil.
Meno založenej organizácie Emila Háchu bolo Národní souručenství.
Národní souručenstvi malo byť zastrešujúcou organizáciou českého obyvateľstva Protektorátu.
Funkčné obdobie prezidenta Emila Háchu trvalo od30.novembra 1938 do 14.marca 1939.
Emil Hácha bol ako človek s výrazným zmyslom pre umenie a horlivým zberateľom grafík, dával prednosť aj pekne a účelne zviazaným knihám. V jeho knižnici bolo veľa zborníkov o umení. Sám písal básne, často o láske k svojej žene. V mladosti bol nadšeným turistom. Mal rád rýchlu jazdu na aute, zvykol ísť aj rýchlosťou 120 km/h, čo sa v tých časoch považovalo za riskantné. K Háchovým záľubám patrilo aj fajčenie cigary.
Osobnosť Emila Háchu sa objavila i v niekoľkých českých filmoch a to Noc rozhodnutí, Bohéma a Anatomie zrady.
Miesto posledného odpočinku Emila Háchu je Vinohradský cintorín v Prahe.
Ten osud Emila Háchu je jedinečný aj v tom, že sa vlastne skladá z dvoch protikladných etáp života.
Behom prvej štvrtiny 20.storočia sa stal Emil Hácha rešpektovaným právnikom, teoretikom, schopným prekladateľom, schopným básnikom, úctyhohodným zberateľom umení a vášnivým šoférom schopným rýchlej jazdy.
Keby niekto písal životopis Emila Háchu v roku 1937, tak by poznamenal, že jeho život bol naplnený skvelou právnou činnosťou, prezidenti ho pozývali občas na obed. Hácha poskytoval služby Československej republike. Schyľovalo sa to k peknej penzii, ktorú dúfal, ale k nej nedošlo.
V roku 1938, keď zomrela jeho manželka, tak Emil Hácha poznamenal, že manželstvo bolo jeho najväčším šťastím.
Emil Hácha si myslel, že zvyšok života prežije s jeho čerstvo rozvedenou dcérou, keď sa konečne bude môcť naplno venovať literárnym záľubám.
Bohužiaľ táto jeho túžba sa nenaplnila. Napokon prichádza posledných 7 rokov jeho života, ktoré môžeme nazvať tragédiou.
Je zaujímavé zistiť koľkokrát sa v našej republike vyskytuje určité sklamanie u ľudí z riadenia politiky. Podľa historika Mníchov bol pre mnohých ľudí fatálnou záležitosťou, pretože ony žili 21 rokov v niečom, čo bolo za pár dní úplne poprených. Zo dňa na deň sa to stalo zle, čo proste zlyhalo. Časť tých negatívnych emócii sa obrátila k politike. Politici v tomto období chceli nastrčiť nepolitickú osobnosť, s tým, že to uspokojí tú verejnosť a my si tú politiku budeme budovať znova. Nikto v tomto období netušil, že bude vojna.
To, že to padlo na Emila Háchu vnímali mnohí ako dobrú vec. Jeho zmyslu pre spravodlivosť nebolo žiadnych pochybností. Nikto sa ho v tom období nepýtal na jeho politickú orientáciu. Nikto v tom období nemyslel, že prichádzajú do doby, keď v politike bude potrebný vojenský vodca. Nikto v tom období nemyslel, že na čele republiky má byť charizmatický človek. Všetci si mysleli, že prezident nepríde do situácie, keď o niečom zasadnom musí rozhodovať.
O Emilovi Háchovi sa hovorí ako o prezidentovi ľudskosti a je to nespochybniteľná pravda, ale historik má pochybnosti, čí naozaj bol tým správnym vodcom.
Keď Emil Hácha nastupoval do funkcie, tak ministerský predseda Beran sa mal vyjadriť k tomu, že Emil Hácha nepríde do situácie, keď sa má rozhodovať.
Bohužiaľ Emil Hácha bol postavený pred jedným z najstrašnejších rozhodovaní československých dejín.
Podľa historičky Emil Hácha podľahol násiliu osôb ako Gorig a Hitler. Bol v strašnej situácii, lebo československý štát sa rozpadol.
Podľa historika Emil Hácha mohol nepodpísať, mohol spáchať samovraždu, ale podľa historika na chodu dejín by to zmenilo máločo. Možno by to pomohlo nám, našim dejinám.
Nacisti by si v rámci propagandy vymysleli nejakú legendu, ktorá by sa im hodila.
Emil Hácha vždy tvrdil, že papier ktorý podpísal nemal žiadnu cenu. Samozrejme každý právnik vie, že nikto nesmie odovzdať územie svojho štátu niekomu inému. Je to nezmysel, absurdita. Ale v tú chvíľu toto právne zmýšľanie nemalo žiadny zmysel.
Podľa historika úspešná totalita je tá, ktorá realizuje absurdity. Podľa historika absurditám nemožno vzdorovať normálnym spôsobom.
Podľa historičky Emil Hácha neprijal funkciu prezidenta republiky pasívne. Emil Hácha vytvoril takú taktiku v medziach protektorárnej politiky. Autonómia nebola taká úzka, s ktorou nebolo potrebné manévrovať.
Do národního souroučení sa prihlásilo v tom období 89 percent dospelých mužov. Národní souroučení bolo uskutočňované až na nástup Heydricha v roku 1941.
Táto politika pre niektoré oblasti najmä kultúru znamenala veľmi pozitívnu aktivitu.
Do smrti Jána Opletála Ján Hácha sa snaží držať myšlienky, že československý národ je súčasťou nacistickej ríše. V tomto období bola udržiavaná aj česká myšlienka. Chcel, aby čo bolo české, aby bolo zachované.
Lenže vojna toto všetko hodne zmenila. Nacisti pritvrdili, v roku 1941 poslali do Protektorátu Heydricha. Mnohé sa Emilovi Háchovi podarilo. Veľmi starostlivo boli robené všetky prejavy, boli vážené všetky slová, ktoré sa použijú v prejavoch.
Emil Hácha si uvedomoval, že mnohé veci čo urobí, tak ho ľudia budú nenávidieť a budú ho obviňovať, že oni by to urobili lepšie. Ľudom išlo o česť, Emilovi Háchovi išlo o ľudí.
Po príchode Heindricha nastáva úplne iný režim.
Emil Hácha sa angažuje v tomto období za intervencie mnohých českých odborárov. Emil Hácha nebol profesionálny politik. On sa nikdy nerozhodoval v prospech politického, medzinárodného záujmu. On medzi ľudským a politickým hľadiskom, dával vždy prednosť ľudskému hľadisku, teda záchrane ľudského života.
Nacistický režim si vodil Emila Háchu tak ako potreboval. Z pohľadu nacizmu Emil Hácha bol slabým vodcom.
Podľa historika zostáva pre mnohých ľudí Emil Hácha zradcom pre jeho nečítateľnosť. My si nevieme predstaviť čo Emil Hácha v tých prejavoch myslel vážne. Nevieme, čí tie prejavy si písal sám alebo za neho písal Emanuel Moravec. My to proste nevieme a my máme v dejinách trochu zmätok.
Podľa historika keby Hácha odstúpil po príchode Heyndricha do Prahy, tak by bol nacistický teror ešte horší. Celkom určite by nastúpila reprezentácia, ktorá by bola viac nacistická, viac kolaburujúca. To by nebolo dobre pre ten národ, ale by to bolo čítateľne, lebo by sme si mohli povedať, áno, to sú naši nepriatelia.
Zostáva vo svojej funkcii až do konca. Emil Hácha sa stal len pozorovateľom týchto udalosti a to na Háchovi mnohým ľudom prekáža, ak sa zamýšľajú o ňom
Podľa historika mnoho politikov má určitý komplex mesiášstva, že to musí splniť, čo sľúbil ľudom.
Typicky česká veta znie, že ak to nebudem robiť ja, tak to bude robiť niekto horšie.
Podľa historika sa téma Emila Háchu od 90.rokov 20.storočia dostáva do popredia, aj keď na tej konferencii odznelo, že Emil Hácha v tom verejnom priestore moc nie je.
Treba si uvedomiť, že prezident Emil Hácha bol v nesmierne zložitej dobe. Ten človek robil všetko, čo bolo v jeho silách. Za činy, ktoré sa nám neľubia, určite nemá byť pochválený, ale za činy, ktoré pomohli si zaslúži našu úctu.
Najvyšší správny súd je vlastne inštitúcia, ktorá rieši vzťah občana vo chvíli, keď sa občan nejakým spôsobom cíti poškodzovaný správnymi úradmi. Je to taká hodne úradnicka funkcia. Sú to samozrejme briliantní právnici, ktorí musia zastupovať občana, ale aj úrady. Proste nie sú celebrity.
Emil Hácha poznamenával, že pre prezidentský úrad nie je stvorený, že nemá žiadne politické skúsenosti, reprezentačné povinnosti jemu, ktorý žije v ústraní neprislúchajú vôbec. Pamätám si, čo mi Emil Hácha raz povedal, viete čo sa na mňa chystá, nie koruna, ale koruna tŕňová a ja som sa tak tešil na pokojnú penziu.
Je 14.marec 1939. Zvláštny vlak uháňa krajinou. U Lovosíc prekračuje hranice ríše.
Československý rozhlas vysiela prenos o voľbe Československej republiky. Žiadam vás preto pán prezident, aby ste mali pravú ruku položenú na ústavnú listinu republiky a aby ste predniesli sľub podľa paragrafu číslo 65 ústavnej listiny a tým potvrdzujete svoje povinnosti potvrdené voľbou a sľubom.
Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dbať na blahá republiky, ľudí a na bláha všetkých ústavných a iných zákonov.
Po dlhšom rozhovoru s ríšskym kancelárom a po zistení situácie rozhodol som sa prehlásiť, že odovzdávam osud českého národa do rúk vodcu nemeckého národa.
Na tento projekt dôvery dostal som sľub, že nášmu národu bude zabezpečená svojbytnosť a svojprávny vývoj národného života.
Obrat českej politiky, ktorému došlo 15.marca 1939 má v zásade dve roviny. Prvou rovinou je zmena nášho štátneho zväzku, ktorá vyplýva, že malý národ by sa mal zveriť pod ochranu veľkého národa. Musíme byť jednou z najdokonalejších zložiek Veľkonemeckej ríše.
Prijali sme tvrdé opatrenia Nemeckej ríše, ktorá nás postihla. Bola vyvolaná nezmyselnými pokusmi o politický odpor podnecovanými cudzími. Uskutočnil sa aj odporný útok vražedný na čele zastupujúceho ríšského protektora generála Heyndricha. Zreteľne sa rysuje ako strojca nepriateľských mocností.
Česi, ktorí sa držia svojej zákonnej vlády sa nemajú čoho obávať a môžu ďalej spokojne žiť. Tí, ktorí nebudú poslúchať pokyny zákonnej vlády, tí budú potrestaní.
Z rozhlasovej nahrávka je pozorovateľná značná únava už ťažko chorého prezidenta Emila Háchu.
Medzi cestou života a cestou smrti rozhodne niekedy len malý okamih.
Každý český a československý prezident mal svoju poštovú známku. S jednou výnimkou. Až do tejto doby sa tejto cti nedostalo protektorárnej hlavy štátu Emilovi Háchovi. Nie náhodou Emil Hácha pripomína obdobie dejín, na ktoré by radšej zabudli. Limotovanú edíciu vydala česká pošta, ale nejde o jej emisiu. Túto známky zaplatili priaznivci Emila Háchu. Táto poštová známka vyšla v deň 80.výročia zvolenia tretím prezidentom.
V štúdiu boli prítomní 2 historici a to Ján Dobeš a Jozef Tomeš.
Podľa Tomeša Emil Hácha by mal byť na poštovej známke, dodnes je to prejav neskorej úcty nešťastnej historickej osobnosti. Pripomína jeho pamiatku, ale aj problémy, ktoré sú s touto osobnosťou spojené.
Historik Dobeš nemá mať žiadne námietky, aby Emil Hácha na poštových znamkách bol.
Historik Dobeš nemá námietky voči osobnosti Emila Háchu, ale má námietky voči politike protektorátu, ktorú vykonával Emil Hácha.
Vydať poštovú známku bola iniciatíva Radka Gálisa z Českých Budejovíc. Obec Trhové Svinné si pripomínalo osobnosť Emila Háchu aj za minulého režimu. Pieta Háchovská je v tomto meste významne udržiavaná.
Cieľ vydania poštovej známky je uctiť si jeho 80.výročie zvolenia za prezidenta Československej republiky. Vo funkcii prezidenta Československej republiky pôsobil len 3,5 mesiaca, ale nedá sa povedať, že sa choval pasívne.
Podľa Tomeša Emil Hácha rozhodoval aj predtým pri zbližovaní českej a slovenskej reprezentácie.
Tá poštová známka by mala vyvolať aj kontroverzie, ktoré sú s Háchom spojené a ktoré sa šíri našou verejnosťou.
Tomeš si myslí, že Tisa a Háchu nie je možné zrovnávať. Tomeš sa s týmto názorom stretol u viacerých slovenských publicistov ba i kolegov. To je nezrovnateľné, pretože Tiso bol prezidentom oficiálne samostatného slovenského štátu, ktorý bol satelitným štátom Nacistického Nemecka, s tým Nemeckom úzko spolupracoval, mal svoju armádu, tú armádu vysielal na bojisko druhej svetovej vojny.
Hácha s Tisom na Vianoce 1938 spolu jednali a Tiso Háchovi prisľúbil úzku spoluprácu. Potom sa zachoval Tiso priam opačne v marci 1939 a Hácha mu to nikdy nezabudol.
Hácha mu potom pri poslednom jeho politickom stretnutí nepodal ruku.
Podľa Dobeša ujatie Emila Hácha za prezidenta bola naozaj obeť.
Podľa Dobeša Emil Hácha sa pokúšal niečo uhrať, ale metódy, ktoré skúšal neboli šťastné. Základnou jeho politickou filozófiou bolo zhromaždiť národ do jedného húfu. Táto politika v konečnom dôsledku okupačnému úsiliu vyhovovala. Emil Hácha sa počas svojho výkonu funkcie dostal do situácii, v ktorých nesporne nikto nechcel byť.
Jedna námietka sa týka jeho celkovej línie politiky, druhá námietka sa týka toho, že počas svojej funkcie prezidenta boli situácie, kedy mal rezignovať. Bolo zrejmé, že jeho ďalšie zotrvávanie vo funkcii prezidenta bolo kontraproduktívne.
Prvou situáciou bola situácia zatknutia ministerského predsedu vlády Eliáše, druhá situácia bola situácia atentátu na Heyndricha. Emil Hácha bol v rozhodovaní limitovaný svojim zdravotným stavom. Na koniec sa dostal do stavu, kedy nebol spôsobilý za svoje činy.
Podľa Tomeša bolo zhromažďovanie národa do jedného húfu v prvom období protektorátu žiaduce. Národ sa potreboval stmeliť.
Tomeš si myslí, že Hácha zamýšľal o abdikácii po zatknutí ministerského predsedu vlády Eliáše. Hlasovanie o abdikácii Emila Háchu vo vláde skončila remízou.
Poctivá práca Protektorátu vyhovovala zbrojnému priemyslu nacistického Nemecka. Emil Hácha nechcel v skutočnosti pomáhať Nemecku.
Podľa Tomeša prezidentské prejavy Emila Háchu boli vynútené. Rezignácia Emila Háchu po atentáte Heyndricha by bola považovaná za provokáciu. Provokoval by ľudí, s ktorými spolupracoval. Emil Hácha preferoval ľudské pred politickým.
V roku 1989 sa Emil Hácha stal predmetom celkom racionálnych politických diskusií, ktorá váži aj pre aj proti.
Tomeš by sa proti štátnemu vyznamenaniu Emila Háchu nehádal, ale by to bolo nepodstatné. Tento človek nemal rád pocty, preto nechcel byť na poštových známkách, preto nechcel byť prezidentom. Dôležitejšie je, aby sa mu dostalo spravodlivejšieho ľudského súdu.
Nejde o to, aby sme Emila Háchu adorovali.
Problematika Emila Háchu nie je len politická, ale aj filozofická.