Ivan Krajíček a Repete

Ivan Krajíček a Repete
Hudobný vkus je záležitosťou veľmi osobnou. Je to ako moment, keď sa otvárame svojím myšlienkam, smútku, radostiam. Hudba je súčasťou života v ktorom hudobné štýly a žánre naberajú na množstve a pestrosti. Každý žáner, každá kapela má svoje publikum. A tak je to správne, pretože rôznorodá pestrosť piesní vytvára schopnosť tešiť sa z príjemných, harmonických tónov. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii hudobníkov, skladateľov, alebo textárov. Osobnosťou ktorej sa budem venovať v seminárnej práci je Ivan Krajíček, ktorý veľmi aktívne pôsobil v kultúrnom i spoločenskom živote nášho národa. Slovenská hudba si prešla ostrým prierezom a vývojom.

V šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov živorila slovenská populárna hudba v tieni českej. Vznikalo mnoho výborných piesni, ale ich interpreti si len veľmi ťažko našli priestor na televíznej obrazovke. V osemdesiatych rokoch  zapadla cela garnitúra ich predchodcov takmer do zabudnutia. Keby nebolo Krajíčkových aktivít, piesne by sa postupne vytratili.[1]

Ivan Krajíček sa zapísal do ,, Slovenskej kroniky spomienok “ ako zabávač, moderátor, herec, režisér, spevák. Prvé kroky Ivana Krajíčka smerujúce k jeho poslaniu umelca – zabávača, boli odabsolvované už od malého dieťaťa, keď  manželia Krajíčkovci prihlásili svojho vtedy ešte len päťročného syna na hodiny hry na husliach a teoretickej hudobnej výchovy do ľudovej školy umenia v Žiline. Krajíček sa venoval aj spevu v ktorom až do konca svojej produktívnej kariéry vynikal. Svojím hudobným a pohybovým nadaním a talentom zabávať, Krajíček ako ,,destináciu“ svojho ďalšieho rozvoja našiel  na VŠMU v Bratislave v odbore herectvo. Už počas štúdia sa orientoval v rozhlase, v televízii a rôznych programoch. Jeho tvárnosť a pôsobenie na mimoškolských predstaveniach nebolo v kódexe so školskými pravidlami, a zo štúdia bol vylúčený. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby. Vo Vojenskom umeleckom súbore, spoznal Olda Hlaváčku. Ich spolupráca prerástla do divadelnej a kabaretnej dvojice - Krajíček - Hlaváček,. Neskôr táto komediálna dvojica vystupovala v kabaretoch, v rozhlase aj v televízii. Ich najznámejším programom bol Hostinec pod gaštanom, kde vytvorili spolu s Oldom Hlaváčkom dvojicu starých dedkov, ktorí glosujú život na Slovensku. Hostinec pod gaštanom sa zaraďovala medzi relácie ktoré boli na Slovensku veľmi populárne[2].

S mojím súčasným pohľadom na archívne relácie pod zastúpením Ivana Krajíčka a Ota Hlaváčka, musím posúdiť a vyjadriť môj osobný názor, že dvojica svojím humorom ,, urážala “ politickú parketu. Zaujímavosťou však je, že Krajíčkova pesničková relácia Repete,   v televízii  STV sa  čoraz častejšie stávala pre politikov šancou na zviditeľňosť. V hľadisku sa neraz objavil premiér Vladimír Mečiar a ďalší politici, ktorí sa chceli na úspešnom programe priživiť...

Kamery ich veľakrát zaberali v hľadisku. Je ťažko posúdiť aké myšlienky a motivácia prenikali v hlavách politikov. Možno sa chceli len verejnou činnosťou podvedome vryť do podvedomia diváka, alebo chceli byť bližšie k ľudu prostredníctvom publika. Ale mnohí ľudia, ktorí predtým so zabávačom sympatizovali, mu to začali ,,vyčítať“. Ľudia to brali ako predvolebnú kampaň.

Dvojica Krajíček a Hlaváček  sa podpísali i pod reláciu, Star Bar[3], ktorá uvoľňovala politickú situáciu, a humorom (ne)priamo upozorňovala na politikov. Televízia využila popularitu tejto dvojice a urobila z nich moderátorov televíznej relácie Vtipnejší vyhráva. Meno Ivana Krajíčka sa spája aj s televíznym muzikálom Noc v internáte (1965)pod taktovkou réžie Jana Lacku. V televíznych programoch Ivan Krajíček začal uvádzať program Diskotéka pre starších a pokročilých. Rýchlym krokom vznikla ďalšia séria relácii ako Smiem prosiť, Móda nevyjde z módy (1978) – kde Kamila Magálová sa podieľala  ako moderátorka .Účinkujúcimi osobnosťami boli Marika Gombitová, Pavol Hammel, Zora Kolínska, Dušan Grúň a ďalší. Úplným vrcholom bol súťažný program Repete, s ktorým prišiel začiatkom deväťdesiatych rokov. Repete bola relácia, kde sa na jednom pódiu  stretlo viacero speváckych hviezd. Michal Dočolomanský ktorý sa prezentoval s veľmi príjemnou, nežnou piesňou Ľúbim ťa , alebo Všetkým dievčatám ktorú prezentoval spolu s Petrom Stašákom. Jana Kocianová sa tiež podpísala pod históriu relácie Repete, dovolím si tvrdiť veľmi ľudskou piesňou Zahoď starosti. Karol Konarík, Robo Kazík a mnoho ďalších umelcov, ktorí tvoria určitú etapu hudby.  Často ako herec a spevák vystupoval aj so Zorou Kolínskou s ktorou naspievali pár duetov. Zora Kolinská známa piesňami ako : Keď bola v móde polka, Taká som, Zabúdaj zabúdaj, úzko spolupracovala s Ivanom Krajíčkom. Z ich menami sa spája viacero piesni ako napríklad  Dlhý deň, Ponáhľaj sa ozvenou , Nočné ruže...[4]  Meno slovenskej divy sa spája i s programom Repete, po smrti Ivana Krajíčka prevzala moderovanie. 

Moderátorský talent zabezpečil Krajíčkovi miesto na obrazovkách aj bez kolegu Hlaváčka. Ivan Krajíček začal v televízii aj režírovať. Medzi jeho najlepšie diela patrí seriál My sme malí muzikanti, kde vynikol Jozef Kroner. Z jeho hereckých postáv nesmieme zabudnúť na rolu cigáňa v Svakovi Raganovi. Z môjho pohľadu laika, zahral postavu veľmi vtipne, pravdivo a ľudsky.  Ivan Krajíček na Novej scéne uviedol hudobnú komédiu  Ťululum. Pod jeho menom sa nesie aj úspešný slovenský seriál Cyrano z predmestia a Brealová komédia Husári, v ktorej v čase normalizácie vrátil na scénu známu dvojicu Júliusa Satinského a Milana Lasicu. Ako režisér cestoval aj mimo Bratislavu. V Nitre mu otvoril dvere režisér Karol Spišák. V Divadle Andreja Bagara naštudoval Ivan s veľkým úspechom Brechtovú Malomeštiansku svadbu. Spolupracoval aj na satirickej komédii Kúpeľ.

Politické uvoľnenie, prinieslo aj uvoľnenie mravov. Koncom šesťdesiatich rokov sa začali v Peruguii pripravovať striptízové produkcie a Krajíček túto situáciu využil a spolu s Karlom Čálikom, prichádzajú na konkurz, kde neuspeli, ale ako zviditeľnenie to bol rýchly účinok. Jeho meno sa spája aj s postavou  Kornelie v Hello Doly, kde na festivale v Karlových Varoch získal cenu za herecký výkon. Krajíček si zahral aj tragickú postavu Riffa vo svetovom muzikáli West Side Story. Hral vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach,: Modrá ruža, Hrnčiarsky bál či Parížsky život.[5] 

 V 70. rokoch patril  Krajíček k známym slovenským spevákom, známe boli piesne Svetová sláva, Mama, Oči čierne, Slečna nebezpečná, Kazačok, Song o skalnom svete. Pri ceste za úspechom pomáhal aj ďalším. Na sólistické pódium vytiahol napríklad Evu Kostolányiovú, ktorá priniesla hudobnému archívu mnoho zaujímavých piesni. Cítiš, krúti sa zem, Neplač viac, Nočná pieseň, Poď so mnou, Farebný sen a Výlety či pieseň Anička dušička s Ivanom Krajíčkom. Svoj talent spojil i s Darinkou Rolincovou ( Detská diskotéka). Veľmi kontroverznou piesňou ,,prispel“ k hudobnej kronike spolu s Jaroslavom Rozsivalom ( Daj mi šalátu). Ivan Krajíček sa svojím humorom prihováral širokej verejnosti, svojim humorom spestroval programy         (Silvester).

No neuniklo mu ani podvedomie detského diváka. Ako Ujo Elektrón v televíznom seriáli, : Výmysly uja Elektróna či Ujo Doremafik v ríši hudby, kde spolu s Jozefom Kronerom vytvorili hlavné postavy. Medzinárodné ocenenie získal za detský seriál My sme malí muzikanti., v ktorom pôsobili herecké hviezdy ako Jozef Kroner, Dušan Tarageľ, Miloš Pietor, Marian Labuda a Fero Desset. [6]

Ivan krajíček v spolupráci Jozefa Laufera sa podieľali i na zahraničnom filme. V Bratislave natočili dva reviálne filmy pod taktovkou réžie Gréka Georgisa Skalenakisa. Revue, Pre jeden a pol orchestra, (1967).[7]

Záležitosť hudobného vkusu je rozmanitá. Každý človek inak cíti, vníma tóny zvukov. Obdobie v ktorom Krajíček pôsobil bolo plné historických faktov, ktoré ovplyvnili históriu a následne budúcnosť... Slovenská hudobná verejnosť bude obohatená vo svojom archíve o hity z relácie Repete,  Televízne archívne dokumenty o nezabudnuteľné a svojím humorom špecifické relácie, filmová databáza o filmy ako Sváko Ragan , Tri krát tri je deväť, Figliar Sťopka[8].                                                        ,,Kolotoč  malých dejín jednotlivcov “  , je neúprosný. Život bežného človeka a umelca je totožný. Rok 1996 priniesol Krajíčkovi zdravotné problémy, denno-denné cestovanie do Národného onkologického ústavu a Klenovej. V júni 1997 podľahol chorobe .Choroba premohla životnú silu a energiu...          

Záver seminárnej práce, by som rada poukázala na citát od Ivana Krajíčka.
,, Vždy je všetko ináč, ako má byť, len nie tak, ako by sme chceli.“

Tieto slová ma po prvom prečítaní veľmi zaujali, a myšlienky mi začali pracovať a vynárali sa mi rôzne polemiky, úvahy. Veľmi som sa priklonila k jednoduchosti, spletitosti slov v citáte, ktoré jasne načrtávajú bežné životné situácie človeka. Pri študovaní, sledovaní rôznych odkazov na Ivana Krajíčka som sa dozvedela mnoho zaujímavých informácii ktoré boli možno cestou k uvedenému citátu...

Takmer polstoročie zabával divákov v divadle aj na obrazovkách. Jeho jednoduché piesne z textového hľadiska sa rýchlo vryli do pamäti. Relácia Repete, je plná hitov, veselých , smutných no hlavne rytmických. Patril k vynikajúcim rozprávačom vtipov,  k televíznym moderátorom a v neposlednom rade režisérom s dostatočnou zásobou buniek pre vtip a grotesku. Mal veľkú charizmu, dokázal prostredníctvom relácie Repete vytiahnuť hudobníkov, ktorí sa začali strácať...     

I keď sa hudba neustále rozvíja a hudobné žánre sú čoraz pestrejšie, pribúdajú nové hudobné prostriedky. Hudba obdobia Krajíčka je mi veľmi blízka. Sú to texty jednoduché, veselé, ľudské. I po desaťročiach tieto piesne nestrácajú na kvalite. Na hudobnú scénu prichádza návrat programu slovenských šlágrov Repete. Vybraní sólisti a populárni speváci prichádzajú tento krát po dlhšej časovej prestávke opäť na javiská v podobe retro návratov. V interpretáciách sú spracované  piesne doby...    

Pieseň ako taká je dielo, neexistuje pieseň dobrá alebo zlá. Každá má svoju energiu, príbeh. Obdobie a tvorba Krajíčka je pre mňa z hľadiska Repete veselé, povzbudivé a predovšetkým ľudské.  Z hľadiska piesní sú to piesne živé,  majú v sebe príbeh starosti, radosti, smútkov, spomienok plné priateľov...

Ivan Krajíček ostane zachytený v spomienkach a je súčasťou hudobnej scény rokov minulých...

Použitá literatúra:
Roman Slušný, Alena Čisáriková a kolektív : Nezostalo po nich ticho ( 12 osobností očami ich blízkych). Forza Music 2009. 176 s. ISBN  9788089359127

[1] Nezostalo po nich ticho, s tr.109
[2] Nezostalo po nich ticho, str. 104
[3] Večer televízneho archívu
[4] Večer televízneho archivu
[5] Nezostalo po nich ticho, str 106-107
[6] Nezostalo po nich ticho, s. 106-107
[7] Večer televízneho archívu
[8] Večer televízneho archívu