Niels Henrik Abel

Niels Henrik Abel (* 5.august 1802 – † 6.apríl 1829)
 
Nórsky matematik narodil sa v meste Finney. V roku 1815 nastúpil na katedrálnu školu v Christianii (terajšie Oslo). Už po troch rokoch dal najavo svojho matematického génia brilantnými riešeniami originálnych problémov od Bernta Holmboea. Zhruba v tom čase jeho otec, chudobný protestantský duchovný, zomrel a jeho rodina sa ocitla v stiesnených finančných pomeroch, avšak malý dôchodok od štátu dovolil Abelovi nastúpiť na Chistianskú univerzitu v roku 1821.

Abelova prvá pozoruhodná práca bol dôkaz, že nie je možné vyriešiť rovnicu štvrtého stupna len použitím radikálov. Tento objav bol po prvýkrát uverejnený v roku 1824 nezrozumiteľnou a ťažkou formou .Tiež podal dôkazy o neriešiteľnosti rovníc 5teho stupňa .Nasledujúce štátne štipendium mu umožnilo navštíviť Nemecko a Francúzsko v roku 1825, kde sa stretol s astronómom Schumachereom{1850) v Altone neďaleko Hamburgu, strávil šesť mesiacov v Berlíne, kde sa dobre spoznal s Crellom, ktorý pripravoval vydanie svojho matematického žurnálu. Tento projekt bol vrúcne podporovaný Abelom, ktorý prispel v nemalej miere k jeho úspechu. Z Berlína išiel do Freibergu, kde urobil mnoho jeho výskumov v teórií funkcií; eliptické ,hypereliptické  a nová trieda teraz známa ako abelovské funkcie  sa intenzívne študujú.

V roku 1826 sa Abel presťahoval do Paríža, kde počas svojho desaťmesačného pobytu sa stretol s vedúcimi francúzskymi matematikmi, avšak bol nedocenený, pretože jeho práca nebola veľmi známa a jeho skromnosť mu nedovoľovala sa príliš chváliť svojimi skvelými objavmi. Finančné problémy, ktoré ho nikdy neopustili, ho nakoniec donútili prestať cestovať a po návrate späť do Nórska chvíľu vyučoval v Chistianii. Začiatkom apríla 1829 mu Crelle poslal z Berlína list s ponukou, ale ten dorazil do Nórska až dva dni po Abelovej smrti na zápaľ pľúc  v Froland Ironworks pri Arendale.
Predčasná smrť tohto talentovaného matematika, o ktorom Legendre povedal „quelle tête celle du jeune Norvegien!“ („Akú má len ten mladý Nór hlavu!“), skrátila dobu mimoriadnej geniality a nádejí. Pod Abelovým vedením prevládajúce nejasnosti v matematickej analýze sa začali vyjasňovať, začal výskum nových smerov a štúdium funkcií na takej úrovni, aká poskytla matematikom mnoho záverov, na ktorých sa dalo ďalej stavať. Prídavné meno abelovský, odvodené z jeho mena, sa stalo v matematike veľmi rozšírené (napr. abelovská grupa, abelovská varieta).

Na jeho počesť bola v roku 2002 založená Abelova cena .