Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831)

• základné diela: Fenomenológia ducha, Logika, Základy encyklopédie filozofických vied, Základy filozofie práva

• nemecký filozof 

• posledný veľký systematik nemeckého idealizmu

• prednášal na univerzite v Berlíne

• na rozdiel od Kanta hovorí o absolútnej totožnosti bytia a myslenia

• označujeme ho za absolútneho idealistu

• skutočnosť je vytváraná vedomím, nadindividuálnym vedomím, duchom

• skutočnosť vychádza z jediného princípu, z večnej absolútnej idey, kt. sa neustále vyvíja a tvorí zo seba veci a javy, teda všetko bytie – prírodné aj duchovné – je istým štádiom vývoja ducha

• ytvoril filozofiu jednotného výkladu sveta na základe tvrdenia: všetko bytie (duchovné či prírodné) je istým štádiom vývoja ducha 

• v spise Fenomenológia ducha (ako sa duch zjavuje sám sebe) predkladá vývoj bytia, ktorého zdrojom je boj protikladov vnútri dialektickej triády :

1.téza 

2. antitéza

3. syntéza

1. štádium – téza

• v tejto vývojovej fáze existuje iba absolútna idea, nadindividuálne ideálno, mimo čas a priestor

• božstvo si neuvedomuje samo seba

• ide o obdobie pred vznikom prírody

• existuje samo osebe, sama v sebe sa vyvíja v pojmových určeniach, ktoré sú dialekticky protikladné

• toto štádium absolútnej idey popisuje Hegel v diele Logika

2. štádium – antitéza

• absolútna idea existuje v inobytí, vo svojej vlastnej negácii v prírode, v priestore

• božstvo hľadá samo seba

• sama sebe odcudzená idea sa zjavuje v mechanickom svete, fyzikálnom svete a organicko-fyzikálnom svete

• dielo Filozofia prírody

3. štádium – syntéza

• v treťom štádiu svojho vývoja už nie je absolútna idea len čistým myslením ani prírodou, je dialektickou syntézou oboch, objektivizuje sa v ľudstve

• návrat božského k sebe samému cez sebapoznanie, ktoré prebieha v človeku

• okrem priestoru sa objavuje aj čas, ktorý ideu privádza do historického bytia a skutočných dejín človeka. V týchto dejinách človek realizuje svoju slobodu, uvedomuje si svoj vlastný vývoj a poznáva sám seba

• dielo Filozofia ducha

• absolútna idea sa stáva duchom

• Filozofia ducha sa člení: 

1. subjektívny duch: najnižší stupeň – patrí sem individuálne vedomie človeka (až v človeku si duch uvedomuje samého seba)

2.objektívny duch: rodina, spoločnosť, štát

3.absolútny duch: umenie, náboženstvo, filozofia

– je to posledná etapa
-prostredníctvom umenia a náboženstva duch prechádza do najvyššej formy sebapoznania, ktorou je filozofia, mimo ducha už nič neexistuje
-filozofia tu vystupuje ako najvyššie zmierenie sa so skutočnosťou

Hegelova filozofia v dobe jeho pôsobenia na univerzite v Berlíne bola určujúca pre duchovnú podobu pruského štátu, Hegel bol považovaný za oficiálneho pruského filozofa.

Predovšetkým v tejto dobe sú jeho prednášky (i napriek jeho ťažkopádnosti a zložitosti výkladu) považované za niečo fascinujúce. Jeho najurputnejším oponentom bol Schopenhauer, ktorý chcel dokázať väčšiu životaschopnosť svojej filozofie tým, že si vypísal svoje prednášky v rovnakej dobe a budove. Schopenhauerove prednášky ostali nepovšimnuté, zato Hegelovo auditórium bolo preplnené poslucháčmi.

Filozofia dejín

• absolútny duch prostredníctvom náboženstva a umenia prechádza do najvyššej formy sebapoznania = filozofie

• dejiny ľudstva predstavujú vývoj ducha v čase

• dejiny sú teda pokrokom v uvedomení si slobody ( na tomto procese sa však nezúčastňujú všetky národy, len tie, ktoré si vytvorili ako inštitúciu štát

• historický proces uvedomenia si slobody začal podľa neho v starovekých orientálnych despociách

• gréci a Rimania už slobodu priznali viacerým členom spoločnosti

• k pochopeniu, že všetci ľudia sú slobodní dospievajú podľa neho až germánske národy

• Hegel je skutočne presvedčený, že dejiny majú svoj koniec a že ho navyše dosiahli v germánskom svete

• v dejinách sa duch vyvíja až k uvedomeniu si samého seba = proces uvedomenia si slobody v jednotlivých národoch (obdobia národného uvedomovania – obdobie romantizmu);
„Podstatou človeka je sloboda.“

• veľkú úlohu pripisuje Hegel štátu – štát je ozajstným živým duchom, uskutočneným rozumom, zavŕšením vývoja k slobode a spravodlivosti

Názory o myslení

• Hegel podáva metódu, ako správne myslieť – ak človek správne myslí, dopracuje sa k podstate sveta, lebo je dostupná racionálnemu poznaniu

• myslenie musí byť oslobodené od chybných úsudkov

• protirečenia sú podstatou myslenia a tvoria prechod na vyšší stupeň poznania.

 „Čo je rozumné, to je skutočné; čo je skutočné, to je rozumné.“

Heglovi stúpenci:

1) Mladohegelovci – usilovali sa zbaviť kresťanstvo posvätnosti (na základe racionalizácie náboženstva) a vytvoriť z neho predmet skúmania v mytológii

2) Starohegelovci – usilovali sa zachovať kresťanskú vierouku