Marco Polo
Marco Polo
Marco Polo sa narodil v roku 1254. Pochádzal z váženej a bohatej benátskej kupeckej rodiny.
Keď bol len dieťaťom jeho otec Nicollo a strýko Matteo sa vydali prvý raz na cestu objaviť nové obchodné cesty (1260-1269). Išli z Krymu do
strednej Ázie, Buchary a ďalej až do Číny, dostali sa do Chánbaliku ( Pekingu), ktorý bol vtedy hlavným mestom mongolskej ríše. Tam ich
prijal Veľký chán Chubilaj (Kublajchán).
Na spiatočnú cestu sa vydali v roku 1266. Pred spiatočnou cestou im Kublajchán
zveril list pre pápeža, v ktorom žiadal, aby mu na dvor poslali sto vzdelaných mužov. Bratom Polovcom cesta späť do vlasti trvala 3 roky.
Písal sa rok 1271, keď sa podnikavá dvojica Benátčanov znova chystala vydať na obchodnú misiu do síce veľmi vzdialenej, ale pre nich
už známej krajiny, nemal Marco ani 17 rokov. Zaiste mu nebolo proti srsti rozhodnutie otca a strýka, že ich bude sprevádzať. A našťastie ich
rozhodnutie bolo veľmi prezieravé a malo ďalekosiahle dôsledky nielen na obchodný efekt rodiny Polovcov. Tentoraz však, pravdepodobne na
základe Kublajchánovho listu, ich na pápežov príkaz sprevádzali aj dvaja misionári. Lenže, ako sa ukázalo, viera nebola dostatočným
stimulom prekonávať cestovateľské útrapy, a tak hlásatelia božieho slova ukončili svoju púť už v Malej Ázii.
Polovci ako
skúsení, ale predovšetkým cieľavedomí a praktickí ľudia, postupovali po karavánových cestách, prekračovali vysokohorské pásma,
prechádzali cez džungle a stepi, púšť Gobi a po tri a pol roka sa znova ocitli tvárou v tvár Veľkému chánovi Kublajchánovi. Mladý Marco sa
ukázal ako talentovaný a dobrý obchodník, ale čo je pre nás dôležitejšie, aj ako usilovný žiak a bystrý a vnímavý pozorovateľ. Veľmi
rýchlo sa prispôsobil tamojším obyčajom a osvojil si niekoľko jazykov národov veľkej ázijskej ríše. Získal si Kublajchánovu priazeň a
počas sedemnásťročného pobytu na cisárskom dvore sa stal inšpektorom, navštívil mnoho čínskych provincií a tri roky bol dokonca správcom
v juhočínskom meste Jang- čou.
V roku 1292 rodina Polovcov dostala povolenie na návrat do vlasti a v sprievode princeznej,
určenej za manželku vládcovi mongolskej dynastie Ilchánov v Perzii, všetci prešli námornou cestou cez Indočínu, Indonéziu, Cejlón a Indiu
do Hormuzu v Perzskom zálive. Odtiaľ potom putovali po súši do Trapezuntu na Čiernom mori a loďou doplávali do Carihradu. Do Benátok sa
vrátili koncom roka 1295, resp. začiatkom roka 1296.
Benátsky cestovatelia museli vystaviť svoje bohatstvá, aby ľudia uverili ich
príbehom. Je pravda, že opisovali ríšu, o existencii ktorej súčastníci takmer netušili: centralizovaný štát pod vedením chána, teda
Mongolskú Čínu na vrchole rozkvetu. Marco Polo hovorí o papierových peniazoch, o oblastiach, kde sa drahé kamene zbierali ako ovocie alebo o
moriach, na ktorých miestny mágovia zabávali žralokov, kým lovci perál zbierali neuveriteľne veľké perly. Avšak oblasti, ktoré prešli,
naozaj existovali, ich bohatstvá boli skutočné a obraz, ktorý o nich podával najmladší z nich, pomáhal zostaviť prvé mapy týchto málo
preskúmaných krajov. Po vypuknutí vojny medzi Benátskou republikou a Janovom sa na bojoch zúčastnil aj Marco Polo. V námornej bitke pri ostrove
Korčuľa (7. 9. 1298) ho však zajali a uväznili. A tento na prvý pohľad smutný moment v živote Marca Pola rozhodol o tom, že obyčajná
obchodná cesta Polovcov nezapadla prachom zabudnutia, ale sa stala jednou z najvýznamnejších cestovateľských výprav v dejinách ľudstva.
Marco bol zrejme dieťaťom šťasteny, lebo jeho spoluväzňom bol istý Rustichello z Pisy, známy stredoveký spracovateľ artušovských
románov, ktorému Marco nadiktoval zážitky zo svojho pôsobenia v ďalekej Ázii i skúsenosti a dojmy zo spiatočnej cesty do Benátok. Tak
vlastne zásluhou „ghost-writera“ Rustichella vznikol najslávnejší cestopis nazvaný Kniha divov sveta – Milión. Táto kniha sa
začala používať až od začiatku 14. storočia a mnohí marcopolológovia ho vysvetľujú buď ako synonymum Marcovho bohatstva, alebo ako
archaickú zdrobnelinu z pejoratíva „Emilione“ (tak totiž prezývali jeho otca - Niccolo Milion). Ale je celkom možné, že názov cestopisu
vznikol jednoducho ako metafora niečoho, čo v tých časoch znamenalo neslýchanosť a neuveriteľnosť Marcových na prvý pohľad prehnaných
údajov.
Marco bol obchodník a na napísanie knihy nemal ani školské, ani literárne predpoklady, sám ju vnímal ako prostú správu zo
„služobnej cesty“. Bol síce bystrým pozorovateľom, ktorý si všímal najmä veci všedného života, obchodné zvyklosti a pomery, no jeho
oči dokázali vidieť a všimnúť si aj malebnosť krajov, ich obyvateľov a obyčajov, zároveň však vedel oceniť pôvaby nezvyčajnej
architektúry i domorodých žien. Dodnes je známych vyše 140 rukopisov a raných tlačí Milióna .
Táto príťažlivá a
poučná kniha, je najvýznamnejšou stredovekou informáciou o východnej a južnej Ázii a tamojších vyspelých civilizáciách. Najmä v
storočí veľkých objavov bol Marcov opis ázijského bohatstva zdrojom nádeje a sebavedomia moreplavcov, ktorí hľadali cesty za zlatom a
vzácnym korením. O 150 rokov neskôr táto kniha inšpirovala aj Krištofa Kolumba, ktorý sa západnou morskou cestou vybral do legendárnych
krajín, o ktoré opísal Benátčan Marco Polo.
O tom, že doma nikto nie je prorokom, svedčí aj naliehanie Marcových priateľov,
ktorí ho na smrteľnej posteli vyzývali, aby odvolal „všetky klamstvá, ktoré narozprával“. Jeho odpoveď bola prostá a o to
fascinujúcejšia: „Nevypovedal som ani polovicu z toho, čo som videl.“ Marco Polo bol prvým európskym cestovateľom, ktorý prešiel cestu
naprieč celou Áziou. Marco Polo zomrel 8. januára 1324 v Benátkach.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta