Pedagogika a vedy
Pedagogika a vedy filozofické
Filozofia tvorí obsahový a metodologický základ, východisko každého vedeckého
skúmania, lebo jej univerzálny charakter zodpovedá konkrétnym prejavom, ktoré skúmajú špeciálne vedy, teda i pedagogika. Každá koncepcia
výchovy vždy spočíva na istej filozofickej koncepcii človeka. Pedagogika sa nemôže rozvíjať bez filozofickej atropológie, ktorá odpovedá
na otázku, kto je človek, aké je jeho miesto v súčasnej dobe, aké sú perspektívy jeho ďalšieho rozvoja.
Filozofia pomáha
pedagogickým pracovníkom orientovať sa vo všeobecných otázkach spoločenského života.
Filozofia človeka – je vedná disciplína,
ktorá skúma komplex otázok týkajúcich sa života človeka, zmyslu jeho života. Jej poznatky umožňujú vedecky rozpracovať výchovné ciele a
obsah výchovy z hľadiska perspektívy rozvoja spoločnosti a samotného človeka.
Axiológia – je teória hodnôt. Pre PG
predstavujú pozitívnu sústavu hodnôt len tie reálie, javy, fenomény, ktoré sú späté zo životom človeka, napomáhajú jeho zdokonaľovaniu,
rozvoju a humanizácii so zameraním na prítomnosť i budúcnosť. Výchova je jedným z významných prostriedkov transformácie pozitívnych
hodnôt do vedomia detí a mládeže.
Etika – je veda o mravnosti. Základom etiky sú buď systémy náboženské, alebo rôzne
filozofické smery. Náboženstvo podáva svoje pravdy pevnejšie, než akékoľvek ľudské poznanie, etické normy podáva ako všeobecne platné
bez ohľadu na čas a miesto.
Estetika – je veda o všeobecných otázkach umeleckej reprodukcie skutočnosti človekom, je to
veda o umení, teória umenia. Jej význam pre pedagogiku spočíva hlavne v tom, že svojimi poznatkami umožňuje vedecké riešenie otázok
estetického rozvoja osobnosti.
Logika – je veda o všeobecných formách a stavbe myslenia. zaoberá sa správnym a presným
vyjadrovaním myšlienok a vyvodzovaním záverov na základe logických analýz. Logika pomáha pedagogike pri riešení didaktických otázok.
Sociológia - predmetom jej štúdia je spoločnosť ako celok alebo jej časti, štruktúra, fungovanie a vývin z historického
aspektu a v dynamike.
Pedagogika a vedy psychologické
PG sa nemôže rozvíjať mimo komplexu vied zaoberajúcich sa človekom ako je
psychológia všeobecná, vývinová, sociálna a iné. Výchovno-vzdelávací proces je nielen procesom vonkajšieho pôsobenia učiteľa na žiaka,
ale i súčasne vnútorným procesom utvárania osobnosti človeka. Bez poznania tohoto vnútorného procesu nemôže byť pedagogické pôsobenie
účinné.
Všeobecná psychológia – skúma duševné javy človeka a zisťuje zákonitosti duševných procesov (pociťovanie,
vnímanie, myslenia, atď.), psychických stavov a psychických vlastností osobnosti. Informácie o podstate poznávacích procesov sú veľmi
cenné, pretože úzko súvisia s procesom osvojovania poznatkov, zručností, návykov na vyučovaní. Pre rozvoj PG teórie má veľký význam
psychológia osobnosti, ktorá skúma záujmy, sklony, schopnosti, nadanie, temperament a charakter.
Vývinová psychológia
analyzuje duševný život človeka z hľadiska genézy od počiatku až po jeho ukončenie. Poznanie vývinovej psychológie vytvára predpoklady
pre rešpektovanie zásad vekových osobitostí, vyjadrených v primeranosti obsahu učiva a výchovných požiadaviek. Pedagogická psychológia
sa pokladá za hraničnú vedeckú disciplínu medzi psychológiou a pedagogikou.
Pedagogika a vedy prírodné
Biológia poskytuje pedagogike analýzu stavby a činnosti ľudského organizmu, zákonitosti jeho vývoja i zvláštnosti jednotlivých vývinových
štádií.
Lekárske vedy sú úzko späté s biológiou. Poskytujú pedagogike teoretické poznatky somatických a psychických defektov,
chorôb a ich príčin a analýzu hygienických aspektov výchovy.
Pedagogika a matematika
V posledných
desaťročiach preniká do pedagogiky aj matematika, čo sa prejavuje najmä vo využívaní matematicko-štatistických metód pri spracovaní a
hodnotení výsledkov vedeckého výskumu.
Kybernetika – je veda o riadení a regulovaní navzájom do seba zasahujúcich procesov,
ktoré spolu pôsobia v systémoch, akými sú organizácie, kolektívy a technické zariadenia. Pre pedagogiku sú dôležité disciplíny:
systémová teória (systematika), teória riadenia a regulovania, teória informácií a sprostredkovania, teória o algoritmoch.
Význam pedagogiky pri formovaní osobnosti
V spoločenskovednej literatúre posledných rokov sa u nás najčastejšie
používala charakteristika osobnosti ako zložitého bio-psycho-sociálneho systému. Možno konštatovať, že „osobnosť človeka je rôzne
diferencovanou dialektikou jednotou vnútorných determinácií (daností i možností ľudských individuí) s vonkajším pôsobením (podmienok
života a vplyvu spoločnosti) dotváranou psychickou reguláciou (sebautváraním)“.
Utváranie osobnosti chápeme ako komplexný,
celostný, globálny proces vzájomného pôsobenia a interakcie biologických, sociálnych a psychických faktorov, výsledkom ktorých je
utváranie človeka ako individua a jeho osobnosti, ktorá v sebe nevyhnutne integruje aj dosiahnutú nižšiu úroveň vývinu individua. Na tomto
procese sa podieľajú biologické, sociokultúrne, prírodné a psychické činitele chápané ako proces vonkajšieho pôsobenia prostredia na
človeka, ktoré má tendencie vyvolať zmeny v prežívaní, správaní a konaní človeka.
Výchova ako špecifický proces
cieľavedomého, organizovaného pôsobenia zameraného na rozvoj osobnosti vytvára podmienky pre realizáciu jej dispozícií aj pre formovanie a
rozvoj nových kvalít osobnosti.
Človek ako individum aj ako osobnosť sa utvára a žije v mnohostranných väzbách k svetu, ktoré sú
neustále v pohybe a vo vývine. Snaží sa porozumieť a chápať veci sveta, jeho zákonitosti. Je tiež dôležité, aby pochopil sám seba a
svoje miesto vo svete.
Význam štúdia pedagogiky
Štúdium pedagogiky rozvíja pedagogické myslenie a
vytvára správne predstavy o zložitej pedagogickej realite. Úlohou štúdia pedagogiky je vzbudiť u budúcich učiteľov záujem o pedagogickú
prácu, vytvárať pedagogickú etiku, spočívajúcu v zodpovednosti za výchovu detí a mládeže. Osvojenie základov pedagogiky ako vedeckej
teórie výchovy a vyučovania je predpokladom pedagogického majstrovstva a schopnosti analyzovať, zovšeobecňovať pedagogické skúsenosti a
ďalej ich rozvíjať.
Poznatky a vedomosti o výchovno-vzdelávacom procese, jeho formách, metódach, o rôznych druhoch výchovných
činností majú zmysel iba vtedy, ak učitelia a vychovávatelia pochopia ich plný význam a ak ich dokážu aktívne a tvorivo využiť vo vlastnej
praxi.
Pedagogika je spolutvorkyňa človeka. Z ľudských možností vytvára ľudské skutočnosti. Na to, aby človek mohol rozvinúť
všetky svoje danosti a možnosti, je potrebná jeho výchova a vzdelanie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta