Začiatky pedagogickej teórie v Grécku
Začiatky pedagogickej teórie v Grécku
Približne od 5 storočia p.n.l. sa začali objavovať prvé názory na
svet a človeka. Okrem filozofických názorov sa do popredia začali dostávať aj otázky výchovy. Zaslúžili sa to najmä Demokritos, Sokrates,
Platón, Aristoteles.
Demokritos - pripisuje výchove takú moc ako prírode, lebo môže pretvárať človeka. Vzor pre
činnosť v kultúrnej oblasti možno nájsť v prírode. Uprednostňuje chudobu v demokracii, lebo v nej človek žije slobodne
Sokrates – staval rozumovú výchovu do služieb mravnej výchovy. Tvrdil, že kto nekoná dobro, nerobí to úmyselne, ale len
z nedostatku poznania. Základ jeho teórie „Poznaj sám seba“. Nedostatkom jeho výchovnej teórie bolo to, že zostával len pri poučení
žiaka, talent a cvičenie žiaka podceňoval. Mal veľký vplyv na mládež, hoci nebol učiteľom z povolania
Platón - propagoval idealistický svetonázor a obyvateľov rozdelil do 3 vrstiev:
filozofi, ktorí by mali vládnuť
bojovníci, remeselníci
poľnohospodári, otroci
Výchova do 3 rokov mala prebiehať doma, od 7 roku by mali deti navštevovať
elementárne školy (čítať, písať, hudba, spev). Deti nevoľníkov by mali dostať len základ
Aristoteles – zostal
verný myšlienke otrokárskeho zriadenia. Vo výchovnom procese odporúča viac aktivizovať žiakov, žiada vytvoriť mravné návyky u žiakov.
Viac by sa mali vyučovať poznatky potrebné pre život človeka. Aristotelov systém trojakej výchovy: telesnej, mravnej, rozumovej.
Helenizmus – obdobie výbojov Alexandra Macedónskeho 3-1 stor. pnl.
Po zjednotení Grécka stratili Atény svoju politickú moc,
zmiešala sa kultúra s okolitými kultúrami a vytvorili novú helenistickú – kozmopolitnú – centrom bola Alexandria. V 2. stor. cisár
Hadrián spojil Platónovu akadémiu – humanistické vedy, Aristotelovo lýceum – prírodné vedy, Zeenovu Stoyu, Epikurovu školu a dal jej
názov UNIVERZITA.
Význam vysokej školy mala i sokratova rečnícka škola.
Reforma školskej sústavy – elementárne školy
ich hlavnou úlohou bolo naučiť čítať a písať, boli v každom meste, či väčšej obci, Plat učiteľom dával štát, prístup do škôl
mali deti slobodných občanov – vďaka Aristotelovi i dievčatá. Zaviedlo sa kolektívne vyučovanie. Vznikli pevné učebné osnovy
Výchova v Ríme mala 3 etapy:
Výchova v starom Ríme – prísna výchova – vojenský duch, roľníkov a bojovníkov
prislúchala po 7 roku otcovi, ktorí mal neobmedzenú moc. Synovia ho doprevádzali na fórum: oboznamovali sa so zákonmi, kt. mali na 12 tabuliach.
Po absolv. zhromaždení – plnoprávni občania – obliekali si mestskú tógu. Matka bola veľmi vážená, poskytovala deťom základy gramatiky,
učila ich spievať náboženské a vojenské piesne. Od 17. roku sa mládenci zúčastňovali na verejnom živote.
Výchova v republikánskom
Ríme- rodinná výchova nestačila, preto zakladali súkromné elementárne školy, kde sa učili deti čítať, písať, počítať, poznávať
základy. V 12. roku zámožnejšie deti pokračovali v štúdiu na strednej škole
Výchova v cisárskom Ríme- elementárne školy sa stali
školou chudoby a nadobudli charakter vzdelávacej inštitúcie. V každom meste sa zakladali latinské školy, rečnícke školy. Šk. pre
dievčatá. Predpoklady pre vznik štátnych univerzít. 364 Cisár Valentinius vydal 1. školský poriadok – v ktorom kládol požiadavky na U a
zakazoval súkromné školy.
Rozvoj pedagogickej teórie
Na sklonku republikánskeho zriadenia sa usporiadali
PEDAGÓGIÁ – špeciálne školy pre nevoľníckych učiteľov v bohatých aristotelovských domoch a na cisárskych dvoroch.
Cicero – v diele DE ORÁTORE sa zaoberal otázkou, ako najlepšie pripraviť aristokratickú mládež do života. Pri výchove
rečníka sledoval aj celospoločenský záujem, keď sa dožadoval vyššej úrovne jeho vzdelania. Pre tých, ktorí ašpirovali na vyššie
hodnosti, navrhol aj dôkladné vedomosti zo psychológie, zo štátneho, súkromného, medzinárodného, vojenského a mierového poznania.
Quintilianus - bol prvým profesorom rétoriky na vysokej škole, vykonával aj funkciu advokát. Napísal dielo O VÝCHOVE
REČNÍKA. Uprednostňuje školskú výchovu. Učenie má byť hravé, zavrhuje tresty, odporúča súťaženie detí v škole a zachovávať
pedagogický takt. Na strednú školu kladie ešte vyššie požiadavky - naučiť žiaka myslieť. Individuálny prístup k žiakom.
Začiatky kresťanského školstva a výchovy
Katechumenické školstvo pripravovalo dospelých a
mládež na prijatie krstu
Katechetické školy vychovávali kňazov a učiteľov kresťanského náboženstva. V 2 storočí
vznikla pod vedením Klimenta Alexandrijského ALEXANDRIJSKÁ KATECHETICKÁ ŠKOLA. Jej základom bola syntéza
gréckej filozofie.
Feudalizmus – r 476 rozpad rím. impéria – vplyv na rozvoj, vplyv cirkvi v jej rukách je výchova a školstvo. Štát
uznal kresť. náboženstvo. Výchova a vzdelanie duchovných v r 528 na hore Monte Casina – benediktínsky kláštor, okrem kňazov neskôr
začali vzdelávať aj deti bohatých feudálov. Učilo sa 7 slobodných umení: rétorika, gramatika, literatúra, aritmetika, geometria,
astronómia, muzika , rehoľníci aj liturgické predmety.
Biskupi zakladali Katedrálne školy – (Nitra, Bratislava Spišská
Kapitula) – školy na východu svetského kňažstva. Farské školy odstraňovali negramotnosť ľudu a nedostatky vo vyučovaní
národného jazyka a národných dejín. Kláštorné školy na Slovensku: Nitra pod Zoborom, Beňadik nad Hronom, Krásno nad Hornádom, Šahy,
Janošovce.
Šľachta a mešťania si zakladali vlastné školy. Chlapci do 14 rokov žili na hrade spriazneného rytiera ako páža, do 20 roku
bol zbrojnoš, potom bol ho poslali za rytiera. Rytieri pohŕdali gramotnosťou, učili sa 7 rytierskych cností: jazda na koni, plávanie, streľba,
zápasy, lov, písanie veršov, neskôr pribudli aj cudzie jazyky.
(scholastika – zosúladenie vedy a náboženstva)
Rozvoj remesiel
spôsobil, že bolo potrebné založiť odborné školy, ktoré by vychovávali dorast, schopný rozvíjať hospodárstvo – politické aprávne
vzťahy. V r. 1224 vznikla v BOLOGNI mestská univerzita, nezávislá od Cirkvi založil ju cisár Fridrich Barbarosa. V roku 1348 vznikla v Prahe
KARLOVA UNIVERZITA, mala 4 fakulty: prípravnú artistickú, teologickú, právnickú a lekársku. Na čele univerzity stál rektor. Neskôr vznikali
aj nižšie mestské školy, v ktorých sa učilo len čítať, písať, počítať, zemepis, dejepis, najprv len chlapci, potom aj dievčatá.
Pedagogické myslenie: vyučovacia metóda bola deduktívna, pamäťová bez tvorivej účasti žiakov. Panovala prísna disciplína a telesné
tresty, negovala sa individualita žiakov. Vznikli mnohé univerzity s iniciatívy Cirkvi:
1207 Paríž
1386 Heilderberg – rakúsko
1225 Saverno 1388 Kolín
1364 Krakow 1409
Lilsko
1365 Viedenská un. 1419 Roztok
1367 Pecsi – maďarsko 1467 Bratislava –
academia istropolitana
Humanizmus a renesancia
Cieľom výchovy renesančnej doby je vychovávať
osobnosť s takými vlastnosťami ako je aktívnosť, iniciatívnosť, podnikavosť. Zdôrazňuje sa výchova slobodných činorodých ľudí,
vedomých si vlastných síl a schopností. odmietaj sa tvrdé telesné tresty. Odporúčajú sa také metódy, ktoré by spríjemňovali a
uľahčovali vyučovanie. Vyzdvihoval sa význam hier ako prostriedku telesného vývinu, bolo tu úsilie o spojenie rozumovej, mravnej, estetickej
a telesnej výchovy.
Obsahom vyučovania bol Latinský a grécky jazyk, klasická antická literatúra, logika, metafyzika,
astronómia, hudba, maliarstvo. Predstavitelia metafyziky, astronómie, pedagogiky: Erazmus Rotterdamský (NL), Francois Rebel, Michal Montaigne (FR),
Thomas Moore (VB), Thomaso Campanella (TAL)
Podmienky na rozvoj boli v oblastiach Le, BJ, KE, PO
Banské mestá: Banská Štiavnica, BB,
Kremnica - rozvoj školstva.
Academia istropolitania (1465-67) Vznikla podľa vzoru Bologne, jediná v Uhorsku. Mala 4
fakulty: teoloickú, právnickú, lekársku, artist.. Pôsobil v nej Vavrinec KOCH, 1471-90 postupne zaniká lek, právn, teol. artistl.
Vavrinec Benedikt z Nedožier – pedagóg, vedec, básnik, študoval na Parížskej univerzite. Dielo Vnútorná
školská sústava – snaha poukázať na potrebu reformy, vylepšiť uč. osnovy, zásada názornosti, 6. rokov šk. dochádzka,
vyučovanie v materinskom jazyku.
Reč nápravka – snaha o reformu štúdia na Pražskej univerzite – predchodca J.A.Komenského.
Dve
knihy českej gramatiky – 1. česká gramatika. Hlási sa ku Slovákom, hovorí, že aj Slovák môže byť autorom českej gramatiky.
Ján Jesenus – pôsobil na Karlovej Univerzite. Zásluha na modernizácii vyuč. na lek. fakulte, pitna človeka
Peter Fradélius - súkromný vych. vo Fr, VB, NL – snaha o reformy na KU.
Pedagogické názory
v období reformácie
Reformácia je protestom proti katolíckej cirkvi. Reformácia pokladala školu za veľmi dôležitý článok
nielen vzdelanosti, ale aj v šírení nového protestantského vierovyznania. M. Luther pripisoval význam mestským školám, vzdelanie dediny malo
byť obmedzené – mal im stačiť len rok školskej dochádzky, vyučovanie prebiehať v materinskom jazyku.
Protestantské cirkvi -
v Nemecku Luther (evanjelici)
- vo Švajčiarsku J. Calvin.
Novovzniknutá rehoľa – JEZUITI – vypracovaný jednotný
systém. v šk. zdôrazňoval sa metodický postup vo vyučovaní, formy výchovy, disciplína žiakov. Ich školstvo vychádzalo do šk. poriadku
Ignáca z Loyoly. Podstata systému: Nižší stupeň- základy gramatiky, rétoriky. Vyšší stupeň – filozofia, teológia.
Zakladali
VŠ a SŠ, nie ZŠ. Metodika založená na memorovaní a písomných prácach. Sobota: opakovalo čo prebrali. mesačné, štvrťročné a
koncoročné opakovanie.
Deklamácie: podujatia, kto sa konali 1 x za mesiac. Prednes poézie gréc. a rímskych autorov. Nácvik div. hier
spĺňal didaktickú a výchovnú funkciu. Dôraz na výchovu mimo vyuč. realizovala sa v kolégiách (soc. vých. domovy).
1635 vznikla
Trnavská univerzita – teologická a fil. fakulta. 1667 právnická a 1770 lekárska.
1657 Košická univerzita - filozofická, teologická a
právnická fakulta.
Revolučné roky 1848 – 49
Pedagogika sa v tomto období otvárala v podobe
návrhov na reformu vzdelávacej a školskej sústavy. Nad filozofické základy a hlbšie teoretické zdôvodnenie návrhov sa postavil záujem o
dieťa, požiadavka dôkladnejšie poznať fyzický a psychický vývin dieťaťa, požiadavka urýchliť pomoc pri vzdelávaní ľudí, požiadavka
národného jazyka.
Objavili sa návrhy na postupné predlžovanie školskej dochádzky pre všetky deti, na zrovnoprávnenie vzdelávania
dievčat a zavedenia druhého stupňa školskej sústavy, neskôr meštianske školy.
Ján Kollár – vo svojom návrhu delí školy na
ľudové (materské a obecné – vidiecke a meštianske).
vedecké (gymnáziá (gramatické a humanitné oddelenie)
Lýceá
(filozofické a teologické oddelenia), vysoké školy (univerzity a technické ústavy). Tento návrh sa však nerealizoval.
Utopický socializmus
Všetka bieda pochádza zo zlej, nedostatočnej výchovy, preto ju treba zmeniť. Cieľom výchovy
je, aby jednotlivec vedel podriadiť svoje šťastie spoločnému šťastiu.
Marxizmus – Marx a Engels nadväzovali na
utopistických socialistov. V ich pedagogike sa odrážali záujmy istej spoločenskej triedy. Rozvoj ľudí závisí od súhrnu
spoločensko-hospodárskych podmienok ich života.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta