Klasifikácia vyučovacích metód

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 225 slov
Počet zobrazení: 98 202
Tlačení: 1 797
Uložení: 1 466
Vymedzenie a klasifikácia vyučovacích metód, význam používania rôznych metód na vyučovaní
 
Pojem vyučovacej metódy - pojem metóda je odvodený od gréckeho slova „methodos“ (cesta, spôsob). Pojem naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele.
Stručná def.: Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.
 
Klasifikácia vyučovacích metód
Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín. Pri tomto vychádzajú z rôznych hľadísk:   - logický aspekt,
- triedenie metód podľa prostriedkov,
- podľa zdroja informácií,
- podľa práce učiteľa,
- podľa počtu žiakov.
 
Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:  
1. motivačné
2. expozičné
3. fixačné
4. diagnostické a klasifikačné
l. Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Motivačné metódy rozdeľujeme:
 
A. Vstupné motivačné metódy:
- motivačné rozprávanie - citové a sugestívne slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť.
- motivačný rozhovor - učiteľ vedie so žiakmi dialóg
- motivačná demonštrácia - učiteľ pomocou ukážok vzbudzuje záujem
- problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo
 
B. Priebežné motivačné metódy:
- motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita...
- aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života
- pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie
 
2. Expozičné metódy
Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky,
členíme expozičné metódy do týchto skupín:
 
A. Metódy priameho prenosu poznatkov:
 
a) Monologické slovné metódy:
- rozprávanie - učiteľ ho využíva vtedy, ak učivo nie je náročné a ak má predovšetkým výchovné poslanie.
- opis - je metóda, ktorou sú žiaci oboznamovaní s charakteristickými znakmi preberaného predmetu alebo javu.
- vysvetľovanie - učiteľ využíva vtedy, keď je učivo náročné, keď by iná metóda bola  neúčinná alebo zdĺhavá
- prednáška - je metóda uplatňovaná na vysokej škole.
 
b) Dialogické slovné metódy:
- rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.
- beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
- dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.
 
B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:
 
- demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
- pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
- manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.
- laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá. Vykonáva sa spravidla v špecifickom prostredí (zvlášť upravená učebňa).
- hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry  vsúvajú didaktické prvky.
 
C. Problémové metódy:
 
- problémové vyučovanie
- projekty
 
D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:
 
- samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
- práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
- samostatné štúdium rôznej literatúry
- samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.
 
E. Metódy mimovoľného učenia
- učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.
 
3. Fixačné metódy
Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Zabúdanie je sprievodným znakom učenia sa.
 
Proces zabúdania sa spomaľuje: - ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí,
- ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.
 
Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.
 
Rozdelenie fixačných metód:
 
A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:
- ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje
- metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.
- písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.
- opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.
- opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.
- domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva. Nesmie žiaka preťažovať a nemožno ňou nahrádzať to, čo sa nestihlo prebrať na hodine!
 
B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)
Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie:  - technických,
- pohybových a
- umeleckých zručností.
Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.
 
4. Diagnostické a klasifikačné metódy
- plnia viaceré významné funkcie:
 
a) motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie.
b) didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce).
c) výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike.
d) spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti.
e) kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov.
 
Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy:
 
A. Klasické didaktické metódy
 
- ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou. Realizuje sa rozhovorom alebo samostatným ústnym prejavom žiaka.
- písomné skúšanie – diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy…
Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom.
- praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
- didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých
- klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou).
hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkon žiaka.
Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením.
Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu.
 
B. Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód
 
- metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác…
- exploračné metódy – rozhovor, dotazník, anamnéza
 
C. Metódy triedenia diagnostických údajov, metódy vyhodnocovania a zovšeobecňovania diagnostických údajov – interpretačné metódy
 
 
Hodnotenie je aproximatívne (odhad reálnych vedomostí a spôsobilostí žiaka)
klasifikačná symbolika - známky, %, slová (výborne, dobre), opis…
 
Účinnosť vyučovacej metódy
 
Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:
informatívne nosná – má podávať plnohodnotné informácie
formatívne účinná – má formovať osobnosť
výchovne účinná – pôsobí na povahu žiaka
ekonomická
prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) – nenásilná
využiteľná v praxi
v súlade so systémom vedy a poznávania
motivačne pôsobivá
primeraná žiakovi
primeraná učiteľovi
hygienická – aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Učebné poznámky z pedagogiky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu