Utorok, 23. mája 2017, meninyŽelmíra, zajtra Ela
Dnes prezretých 1839 študentských prácOnline: 756 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie

Autor: Dievča kajka (22)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1824 slov
Počet zobrazení: 2762
Tlačení: 192
Uložení: 201
Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie. Organizácia a riadenie škôl. Riadenie ako proces.
 
Školstvo sa riadi podľa zákona z roku 1990 (1984) Zákon o sústave základných a stredných škôl. Orientuje sa podľa Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (z.542)1992 v 1990.
  Na základe zákona je možné zriaďovať školy štátne, súkromné a cirkevné. Zriaďovacia listina obsahuje vymedzenie v oblasti: práva, hospodárenia, majetkoprávnej oblasti.
  Musí tam byť pridelené IČO, bankové spojenie, forma zriadenia, predmet činnosti organizácie. Škola musí mať vypracovaný vnútorný poriadok, organizačný poriadok, pracovný poriadok (opierajúci sa o zákonník práce). Ak je právnym subjektom aj štatút.
  Zriaďovateľ môže byť náboženská organizácie, cirkev, fyzická osoba, s tým, že štát si ponecháva kontrolu aj nad súkromnými a cirkevnými školami, a to vo veciach všeobecne pedagogických a vo veciach povinnej školskej dochádza. Dozerá sa na to pomocou školských inšpekcií. Štát prispieva aj na súkromné a cirkevné školy, ale nie v takej miere ako na štátne.
Povinná školská dochádzka je od roku 1997 – 10 rokov. Ak žiak dovŕši 15. rok môže opustiť ZŠ.
Systém škôl a výchovných zariadení daného štátu tvorí výchovno-vzdelávaciu sústavu. Školské sústavy sú výsledkom dlhodobého vývoja a ich odlišnosti sú určované spoločenskými podmienkami jednotlivých krajín (ekonomické, kultúrne, sociálne, národné). Slovenské a české školstvo má svoju históriu a prechádzalo rôznymi etapami vývoja.
  Značné štrukturálne, obsahové a ideové zmeny v našom školstve nastali po realizácii školských zákonov  r. 1948, 1953, 1960, 1976 – prijatím dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Školstvo zaznamenalo predovšetkým kvantitatívny rozvoj, avšak v obsahu vzdelania a vo výchove prejavili sa vážne deformácie. (uniformita, negácia ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, ateizácia, atď).
  Úlohou školského systému je zabezpečovať intelektuálny, citový, mravný a telesný rozvoj osobnosti a integrovanie týchto zložiek v dokonale harmonicky rozvinutého človeka.
Školský systém má vychovávať a zámerne rozvíjať:
  - psychicky i fyzicky zdravého jedinca
-  kultúrneho, humánneho, demokratického, inteligentné, tvorivého človeka
-  osobnosť, ktorá sa neuspokojí s dosiahnutými cieľmi, ale ktorá si bude neustále klásť vyššie ciele a bude sa snažiť dosiahnuť ich nielen vo svojom záujme
-  osobnosť, ktorá bude šťastná a ktorej ležia na srdci aj osudy iných
 
Súčasnú školskú sústavu u nás tvoria
A. predškolské výchovné zariadenia - jasle
  - materské školy
B. základné školy – zabezpečujú na princípoch demokratickosti všeobecné vzdelanie
  ZŠ:   - štátne
- neštátne
- cirkevné
- súkromné
Prvý stupeň
  Kladie základy pre sústavnú výchovu a vzdelanie žiakov. Obsahom vzdelania sú základné vzdelávacie prostriedky a zručnosti (čítanie, písanie, počítanie) počiatočné poznatky o spoločnosti, prírode, pracovné návyky, návyky spoločenského správania. Veľký význam sa pripisuje vyučovaniu materinského jazyka a matematiky, ktoré prispievajú rozvoju komunikačných schopností a logického myslenia.
  Dominantnú úlohu vo výchovnom procese na 1. stupni ZŠ má mravná rozvoj osobnosti žiaka, utváranie národného vedomia a vzťahu k národnej kultúre.
Druhý stupeň
  Je úzko spätý s prvým stupňom nielen organizačne, ale aj výchovnými a vzdelávacími úlohami, ktoré spočívajú v cieľavedomom a systematickom rozvíjaní vedeckých poznatkov a v ich prehlbovaní. Z uceleno poňatej vlastivedy a prírodovedy vyčleňujú sa samostatné predmety (dejepis, zemepis, ...), avšak aj na druhom stupni sa zachováva určitá komplexnosť, lebo v rámci jedného predmetu sú zastúpené viaceré odbory (napr. v prírodopise – botanika, geológia, zoológia...). Žiaci získavajú všeobecné vzdelanie v rôznych odboroch vied, umienia a techniky. ZŠ má zabezpečiť zdravý rozvoj osobnosti žiakov vrátane rozvoja telesného, duševného, mravného, citového a estetického.
 
C.1. stredné školy
SŠ tesne nadväzuje na druhý stupeň ZŠ. Úlohou SŠ je poskytovať úplné všeobecné vzdelanie, ako aj rozvíjať predpoklady pre štúdium na vysokých školách. V týchto intenciách zameriavajú svoju činnosť  gymnáziá.
  Stredné odborné školy sú diferencované z hľadiska hospodárskych, sociálnych a kultúrnych potrieb spoločnosti. Ich úlohou je príprava odborných pracovníkov pre rozmanité spoločenské činnosti. V obsahu vzdelania popri predmetoch všeobeno-vzdelávacích sú predmety odborné a praktický výcvik, ktorých cieľom sú hlbšie vedomosti, zručnosti a návyky z konkrétnej spoločenskej práce.
  Pre robotnícke povolanie sú určené odborné učilištia so zameraním na rôzne profesie. Ich úlohou je príprava kvalifikovaného robotníka so všeobecnými vedomosťami, ale ťažisko prípravy je v odbornom výcviku.
 
C.2. špeciálne školy: poskytuje pomocou osobitných vých a vyuč. metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelanie mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnutých žiakov, žiakom s chybami reči, ťažko vychovávateľným žiakom.
 
Pripravujú ich na začlenenie do prac. pomeru, do života spoločnosti
špeciálne školy: - pomocná škola
- osobitná škola
- odborné učilište
Pomocná škola – vychováva a vzdeláva ťažko vzdelávateľných žiakov s takými nedostatkami rozum. vývoja, pre kt. sa nemôžu vzdelávať ani v osobitnej škole
-  žiaci sú schopní osvojiť si aspoň niektoré základné prvky vzdelania
-  obsahom vých.-vzdel. činnosti – zameranie na vypestovanie návykov sebaobsluhy, osobnej hygieny, rozvoj primeraných  poznatkov a prac. zručností s predmetmi dennej výchovy.
 
Osobitná škola – tu sa vzdelávajú ž s takými rozum. nedostatkami, pre kt. sa nemôžu s úspechom vzdelávať na ZŠ. Má 9 ročníkov.
 
Odborné učilištia
– poskytujú odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učeb. plánmi.
– pripravujú na výkon povolaní zodpovedajúcih príslušnému učeb. odobru
– príprava 1 –3 roky
– ukončuje sa vykonaním záverečnej skúšky
 
D. vysoké školy
 
Úlohou VŠ je príprava vysokokvalifikovaných odborníkov, pre oblasť vedeckú, sociálnu (kultúrnu, umeleckú, náboženskú a i.) a hospodársku (technickú a ekonomickú).
   
Do školskej a výchovnej sústavy patria školy a výchovné zariadenia pre mládež postihnutú rozumovo, zmyslovo, telesne. Tiež školy pre mládež nadanú a talentovanú ako aj inštitúcie a formy pre vzdelávanie dospelých. Výchova a vzdelanie dospelých sa uskutočňuje:
-  v sústave škôl formou postgraduálneho štúdia
-  výchova a vzdelanie pracovníkov, rekvalifikácia
-  forma mimoškolskej výchovy a vzdelávania dospelých za pomoci tlače, rozhlasu, TV..
Hlavným cieľom je zvyšovať odbornú a kultúrnu úroveň dospelých. Tým sa vzdelanie a výchova stávajú celoživotnou záležitosťou.
 
Riadenie škôl
 
  Je typom spoločenského riadenia, ktoré zasahuje do sociálno-politického, duchovného i hospodárskeho života spoločnosti. Hinsdorf ho charakterizuje z aspektu optimalizácie a zvyšovania efektívnosti pedagog. procesov s cieľom vypracovať stratégie na zlepšenie celkovej činnosti školy.
  Je potrebné odstrániť deformácie v riadení škôl (z bývalého spoločenského zriadenia), prekonať centralisticko-administratívne ponímanie riadenia škôl, odstraňovať byrokratizmus, ktorý smeruje k obmedzovaniu aktivity a iniciatívy U, ž, uplatňovať motivačné mechanizmy smerujúce k vnútornej zainteresovanosti U i ž na kvalite činnosti  škôl, rozvinúť uplatňovanie samosprávneho princípu v školstve, ktorý patrí k rozhodujúcim znakom demokr. spoločnosti.
Riadenie škôl pokrýva stupne:  a) centrálny (ministerstvo školstva)
b) stredný (školská správa)
c) základný (riaditeľ,..)
 
Riadenie škôl pokrýva oblasti:  - pedagogické
- personálne
- právne
- ekonomické
 
Riadenie škôl pokrýva objekty:  - materské,
- základné,
- stredné,
- vysoké školy
- výchovné zariadenia
Základné modely riadenia škôl:
 
A. racionálny – opiera sa o legálnosť poriadkov a predpisov a autoritu osobnosti. Motivuje u ž a U racionálne myslenie. Lipne na pravidlách a nedoceňuje osobitosti ž, tried, škôl, okolia.
B. humánny – poskytuje U a riaditeľovi viac možností slobodne rozhodovať bez ustavičného prispôsobovania sa normám, väčšie využívanie kooperácie medzi činiteľmi zúčastnenými na riadení školy, doceňovanie medziľudských vzťahov.
C. integrovaný – nestavia predošlé koncepcie do kontrastu. Vychádza z poznania, že každý z modelov, interpretovaný v predchádzajúcich riadkoch akcentuje iba niektorý aspekt riadenia škôl. Hľadá odpoveď, v akej miere je potrebné akcentovať humánne prvky, prvky racionalizácie a akceptovania okolia školy.
 
Modely riadenia školstva rozpracovali konkrétni autori: Ben Sander, Wilfried Shelley, J. R. Gibb, James Murphy.
 
James Murphy – názov modelu: Spolupracujúce školské riadenie
1. škola musí mať svoj priestor na uskutočňovanie zámerov, teda nemá byť riadená „zďaleka“, ale moc má byť decentralizovaná priamo na ňu, obec, mesto.
2. musí pritiahnuť občanov, komunitu do procesu riadenia, do stavu, že tým činiteľom záleží na ich škole a chcú jej pomôcť.
Fázy riadenia: - určenie cieľov a identifikácia potrieb
- určenie politiky
- plánovanie a rozpočet
- schválenie a vykonávanie
- zhodnotenie
 
J.R. Gibb vypracoval Tvorivý model riadenia, ktorý obsahuje:
-  náročnosť
-  emocionalitu
-  primeranú kontrolu
-  tvorivú atmosféru (otvorenosť, ocenenie myslenia, podpora samostatnosti, spolupráca)
 
Princíp samosprávnosti v školstve: rozumieme všeobecne demokratickú účasť občanov na správe verejných vecí. Je základom pre partnerskú kolegiálnu spoluprácu, dotýka sa vzťahov U a vedenia školy, ale ide i o uplatnenie práv starších žiakov, rodičov a ich zástupcov.
Rada školy, Územná školská správa: je iniciatívny a poradný školský orgán na presadzovanie miestnych záujmov v oblasti výchovy a vzdelávania, ALE všetka právomoc v riadení a správe škôl patrí len štátnej školskej správe a školská rada sa môže k problémom len vyjadrovať.
 
Centrálny stupeň riadenia
 
1. Ústava – je základnou východiskovou právnou normou
2. Zákon – školské zákony a ostatné zákony implicitne sa týkajúce školstva
3. Nariadenie vlády – vláda môže na vykonanie zákona a v jeho medziach vydávať nariadenia a poveruje ministerstvá a iné orgány štátnej správy vydávať aj všeobecne záväzné právne predpisy.
4. Vyhláška (pedagogická, ekonomická, technická týkajúca sa školstva)
5. Smernica, pokyn – metodické odporúčania.
 
 
Stredný stupeň riadenia
1. Štátna správa školstva a jej štruktúra činností: zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, odborné vedenie škôl, organizovanie výchovno-vzdelávacej práce, zabezpečovanie odborného rastu U, vykonávanie inšpekcie výchovy a vzdelávania.
2. Školská správa – na jej čele je riaditeľ, ktorého menuje do funkcie minister školstva. Delíme ju na okresnú a krajskú.
Práva a povinnosti školských správ:
-  utvárať školám materské podmienky
-  zostavovať plán a rozpočet, rozdeľovať financie pre školy
-  plniť úlohy zamestnávateľskej organizácie (mzdová, právna agenda)
-  kontrola  hospodárenia na školách
-  zabezpečenie sociálnej starostlivosti pracovníkov v školstve
-  vydávať organizačné pokyny riaditeľom škôl
 
Základný stupeň riadenia
Vnútorné riadenie školy prestavuje zložitý komplex činností  spojených:
-  s riadením výchovno-vzdelávacej činnosti
-  s vedením ľudí
-  s ekonomickým riadením
-  s administratívno-právnym riadením
-  s riadením styku školy s okolím a verejnosťou
 
Poradné orgány riaditeľa školy:
1. zasadnutie vedenia školy
2. porady vedúcich premetov (predmetové komisie)
3. pedagogická rada školy (učitelia, výchovní poradcovia, vychovávatelia)
4. stravovacia komisia
5. škodová komisia (úrazy, straty,...)
6. inventarizačná komisia ( hmotná zodpovednosť)
 
Riaditeľ a jeho kvality: -  má pevné zdravie, energiu, entuziazmus, je rozhodný a citovo stabilný
-  je čestný, otvorený, spravodlivý, dôveryhodný
-  je tvorivým U s prirodzenou autoritou
-  má dobrý vzťah ku kolegom a žiakom
-  dobre komunikuje, je dobrým poslucháčom, predvída dôsledky
-  permanentne sa vzdeláva a zdokonaľuje
-  správne reaguje v krízových situáciách, odoláva stresom
-  je experimentátorom, ktorý dokáže aj riskovať v prípade potreby
-  je vodcovský typ, empatický, stratég orientovaný na budúcnosť, má jasné ciele
-  vie účelne a ekonomicky zaobchádzať s finanč. a materiálnymi prostriedkami.
 
Kľúčové oblasti riadenia, ktoré má riaditeľ zvládnuť:
1. riadenia a odborný rast učiteľov
2. hodnotenie učiteľov
3. riadenia vyučovacieho procesu
4. racionálne využívanie zdrojov
5. riešenie problémov
6. kontrola všetkých oblastí riadenia
7. koordinácia činnosti žiakov a ostatných zamestnancov školy
 
Desať zásad úspešného riadenia:   1. buďte prístupný sťažnostiam a problémom
2. pri zadávaní inštrukcií buďte rozhodný
3. personálne  problémy riešte okamžite
4. buďte dôsledný a spravodlivý
5. zachovajte si rozvahu a pokoj
6. nehovorte o podriadených za ich chrbtom
7. majte zmysel pre humor
8. nebuďte priatelia, buďte spolupracovníci
9. dbajte, aby poriadení vedeli, čo sa od nich očakáva
10. umožnite podriadeným, aby pomáhali pri riešení problémov
Čo škodí riaditeľovi: -  sklon mať vždy pravdu
-  nadmerný sklon  k papierovaniu
-  neschopnosť tešiť sa z úspechu spolupracovníkov
-  slabosť pre klebety, donášanie sliedenie za ľuďmi
-  sklon mať vyvolencov, obľúbencov
-  preukazovanie antipatie niektorým spolupracovníkom
-  prekročenie miery pri rozptýlení (oslavy narodenín, stužkové – alkohol)
Použitá literatúra:
  J. Havran: Pedagogika
  Z. Obdržálek: Riadenie školstva v SR, Bratislava 1996
  Ivan Turek: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Sústava PG vied Poznámky 388 slov 0

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.036