Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie
Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie. Organizácia a riadenie škôl. Riadenie ako proces.
Školstvo
sa riadi podľa zákona z roku 1990 (1984) Zákon o sústave základných a stredných škôl. Orientuje sa podľa Zákona o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve (z.542)1992 v 1990.
Na základe zákona je možné zriaďovať školy štátne, súkromné a cirkevné.
Zriaďovacia listina obsahuje vymedzenie v oblasti: práva, hospodárenia, majetkoprávnej oblasti.
Musí tam byť pridelené IČO, bankové
spojenie, forma zriadenia, predmet činnosti organizácie. Škola musí mať vypracovaný vnútorný poriadok, organizačný poriadok, pracovný
poriadok (opierajúci sa o zákonník práce). Ak je právnym subjektom aj štatút.
Zriaďovateľ môže byť náboženská organizácie,
cirkev, fyzická osoba, s tým, že štát si ponecháva kontrolu aj nad súkromnými a cirkevnými školami, a to vo veciach všeobecne
pedagogických a vo veciach povinnej školskej dochádza. Dozerá sa na to pomocou školských inšpekcií. Štát prispieva aj na súkromné a
cirkevné školy, ale nie v takej miere ako na štátne.
Povinná školská dochádzka je od roku 1997 – 10 rokov. Ak žiak dovŕši 15. rok
môže opustiť ZŠ.
Systém škôl a výchovných zariadení daného štátu tvorí výchovno-vzdelávaciu sústavu. Školské sústavy sú
výsledkom dlhodobého vývoja a ich odlišnosti sú určované spoločenskými podmienkami jednotlivých krajín (ekonomické, kultúrne, sociálne,
národné). Slovenské a české školstvo má svoju históriu a prechádzalo rôznymi etapami vývoja.
Značné štrukturálne, obsahové a
ideové zmeny v našom školstve nastali po realizácii školských zákonov r. 1948, 1953, 1960, 1976 – prijatím dokumentu Ďalší rozvoj
československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Školstvo zaznamenalo predovšetkým kvantitatívny rozvoj, avšak v obsahu vzdelania a vo výchove
prejavili sa vážne deformácie. (uniformita, negácia ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, ateizácia, atď).
Úlohou školského
systému je zabezpečovať intelektuálny, citový, mravný a telesný rozvoj osobnosti a integrovanie týchto zložiek v dokonale harmonicky
rozvinutého človeka.
Školský systém má vychovávať a zámerne rozvíjať:
- psychicky i fyzicky zdravého jedinca
-
kultúrneho, humánneho, demokratického, inteligentné, tvorivého človeka
- osobnosť, ktorá sa neuspokojí s dosiahnutými cieľmi, ale
ktorá si bude neustále klásť vyššie ciele a bude sa snažiť dosiahnuť ich nielen vo svojom záujme
- osobnosť, ktorá bude šťastná
a ktorej ležia na srdci aj osudy iných
Súčasnú školskú sústavu u nás tvoria
A. predškolské
výchovné zariadenia - jasle
- materské školy
B. základné školy – zabezpečujú na princípoch
demokratickosti všeobecné vzdelanie
ZŠ: - štátne
- neštátne
- cirkevné
- súkromné
Prvý
stupeň
Kladie základy pre sústavnú výchovu a vzdelanie žiakov. Obsahom vzdelania sú základné vzdelávacie prostriedky a
zručnosti (čítanie, písanie, počítanie) počiatočné poznatky o spoločnosti, prírode, pracovné návyky, návyky spoločenského správania.
Veľký význam sa pripisuje vyučovaniu materinského jazyka a matematiky, ktoré prispievajú rozvoju komunikačných schopností a logického
myslenia.
Dominantnú úlohu vo výchovnom procese na 1. stupni ZŠ má mravná rozvoj osobnosti žiaka, utváranie národného vedomia a
vzťahu k národnej kultúre.
Druhý stupeň
Je úzko spätý s prvým stupňom nielen organizačne, ale aj
výchovnými a vzdelávacími úlohami, ktoré spočívajú v cieľavedomom a systematickom rozvíjaní vedeckých poznatkov a v ich prehlbovaní.
Z uceleno poňatej vlastivedy a prírodovedy vyčleňujú sa samostatné predmety (dejepis, zemepis, ...), avšak aj na druhom stupni sa zachováva
určitá komplexnosť, lebo v rámci jedného predmetu sú zastúpené viaceré odbory (napr. v prírodopise – botanika, geológia, zoológia...).
Žiaci získavajú všeobecné vzdelanie v rôznych odboroch vied, umienia a techniky. ZŠ má zabezpečiť zdravý rozvoj osobnosti žiakov vrátane
rozvoja telesného, duševného, mravného, citového a estetického.
C.1. stredné školy
SŠ tesne nadväzuje na
druhý stupeň ZŠ. Úlohou SŠ je poskytovať úplné všeobecné vzdelanie, ako aj rozvíjať predpoklady pre štúdium na vysokých školách.
V týchto intenciách zameriavajú svoju činnosť gymnáziá.
Stredné odborné školy sú diferencované z hľadiska
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych potrieb spoločnosti. Ich úlohou je príprava odborných pracovníkov pre rozmanité spoločenské
činnosti. V obsahu vzdelania popri predmetoch všeobeno-vzdelávacích sú predmety odborné a praktický výcvik, ktorých cieľom sú hlbšie
vedomosti, zručnosti a návyky z konkrétnej spoločenskej práce.
Pre robotnícke povolanie sú určené odborné učilištia so
zameraním na rôzne profesie. Ich úlohou je príprava kvalifikovaného robotníka so všeobecnými vedomosťami, ale ťažisko prípravy je
v odbornom výcviku.
C.2. špeciálne školy: poskytuje pomocou osobitných vých a vyuč. metód, prostriedkov a foriem
výchovu a vzdelanie mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnutých žiakov, žiakom s chybami reči, ťažko vychovávateľným žiakom.
Pripravujú ich na začlenenie do prac. pomeru, do života spoločnosti
špeciálne školy: - pomocná škola
- osobitná
škola
- odborné učilište
Pomocná škola – vychováva a vzdeláva ťažko vzdelávateľných žiakov s takými
nedostatkami rozum. vývoja, pre kt. sa nemôžu vzdelávať ani v osobitnej škole
- žiaci sú schopní osvojiť si aspoň niektoré
základné prvky vzdelania
- obsahom vých.-vzdel. činnosti – zameranie na vypestovanie návykov sebaobsluhy, osobnej hygieny, rozvoj
primeraných poznatkov a prac. zručností s predmetmi dennej výchovy.
Osobitná škola – tu sa
vzdelávajú ž s takými rozum. nedostatkami, pre kt. sa nemôžu s úspechom vzdelávať na ZŠ. Má 9 ročníkov.
Odborné učilištia
– poskytujú odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učeb. plánmi.
–
pripravujú na výkon povolaní zodpovedajúcih príslušnému učeb. odobru
– príprava 1 –3 roky
– ukončuje sa vykonaním
záverečnej skúšky
D. vysoké školy
Úlohou VŠ je príprava vysokokvalifikovaných odborníkov, pre oblasť
vedeckú, sociálnu (kultúrnu, umeleckú, náboženskú a i.) a hospodársku (technickú a ekonomickú).
Do školskej a výchovnej
sústavy patria školy a výchovné zariadenia pre mládež postihnutú rozumovo, zmyslovo, telesne. Tiež školy pre mládež nadanú a talentovanú
ako aj inštitúcie a formy pre vzdelávanie dospelých. Výchova a vzdelanie dospelých sa uskutočňuje:
- v sústave škôl formou
postgraduálneho štúdia
- výchova a vzdelanie pracovníkov, rekvalifikácia
- forma mimoškolskej výchovy a vzdelávania
dospelých za pomoci tlače, rozhlasu, TV..
Hlavným cieľom je zvyšovať odbornú a kultúrnu úroveň dospelých. Tým sa vzdelanie a
výchova stávajú celoživotnou záležitosťou.
Riadenie škôl
Je typom spoločenského riadenia,
ktoré zasahuje do sociálno-politického, duchovného i hospodárskeho života spoločnosti. Hinsdorf ho charakterizuje z aspektu optimalizácie a
zvyšovania efektívnosti pedagog. procesov s cieľom vypracovať stratégie na zlepšenie celkovej činnosti školy.
Je potrebné
odstrániť deformácie v riadení škôl (z bývalého spoločenského zriadenia), prekonať centralisticko-administratívne ponímanie riadenia
škôl, odstraňovať byrokratizmus, ktorý smeruje k obmedzovaniu aktivity a iniciatívy U, ž, uplatňovať motivačné mechanizmy smerujúce
k vnútornej zainteresovanosti U i ž na kvalite činnosti škôl, rozvinúť uplatňovanie samosprávneho princípu v školstve, ktorý patrí
k rozhodujúcim znakom demokr. spoločnosti.
Riadenie škôl pokrýva stupne: a) centrálny (ministerstvo školstva)
b) stredný (školská správa)
c) základný (riaditeľ,..)
Riadenie škôl pokrýva
oblasti: - pedagogické
- personálne
- právne
- ekonomické
Riadenie škôl pokrýva objekty: - materské,
- základné,
- stredné,
- vysoké
školy
- výchovné zariadenia
Základné modely riadenia škôl:
A.
racionálny – opiera sa o legálnosť poriadkov a predpisov a autoritu osobnosti. Motivuje u ž a U
racionálne myslenie. Lipne na pravidlách a nedoceňuje osobitosti ž, tried, škôl, okolia.
B. humánny –
poskytuje U a riaditeľovi viac možností slobodne rozhodovať bez ustavičného prispôsobovania sa normám, väčšie využívanie kooperácie
medzi činiteľmi zúčastnenými na riadení školy, doceňovanie medziľudských vzťahov.
C. integrovaný –
nestavia predošlé koncepcie do kontrastu. Vychádza z poznania, že každý z modelov, interpretovaný v predchádzajúcich riadkoch akcentuje
iba niektorý aspekt riadenia škôl. Hľadá odpoveď, v akej miere je potrebné akcentovať humánne prvky, prvky racionalizácie a akceptovania
okolia školy.
Modely riadenia školstva rozpracovali konkrétni autori: Ben Sander, Wilfried Shelley, J. R. Gibb, James Murphy.
James Murphy – názov modelu: Spolupracujúce školské riadenie
1. škola musí mať svoj priestor na
uskutočňovanie zámerov, teda nemá byť riadená „zďaleka“, ale moc má byť decentralizovaná priamo na ňu, obec, mesto.
2. musí
pritiahnuť občanov, komunitu do procesu riadenia, do stavu, že tým činiteľom záleží na ich škole a chcú jej pomôcť.
Fázy
riadenia: - určenie cieľov a identifikácia potrieb
- určenie politiky
- plánovanie a rozpočet
- schválenie a
vykonávanie
- zhodnotenie
J.R. Gibb vypracoval Tvorivý model riadenia, ktorý
obsahuje:
- náročnosť
- emocionalitu
- primeranú kontrolu
- tvorivú atmosféru (otvorenosť, ocenenie myslenia,
podpora samostatnosti, spolupráca)
Princíp samosprávnosti v školstve: rozumieme všeobecne demokratickú účasť
občanov na správe verejných vecí. Je základom pre partnerskú kolegiálnu spoluprácu, dotýka sa vzťahov U a vedenia školy, ale ide i o
uplatnenie práv starších žiakov, rodičov a ich zástupcov.
Rada školy, Územná školská správa: je iniciatívny a poradný školský
orgán na presadzovanie miestnych záujmov v oblasti výchovy a vzdelávania, ALE všetka právomoc v riadení a správe škôl patrí len štátnej
školskej správe a školská rada sa môže k problémom len vyjadrovať.
Centrálny stupeň riadenia
1. Ústava – je základnou východiskovou právnou normou
2. Zákon – školské
zákony a ostatné zákony implicitne sa týkajúce školstva
3. Nariadenie vlády – vláda môže na vykonanie zákona a
v jeho medziach vydávať nariadenia a poveruje ministerstvá a iné orgány štátnej správy vydávať aj všeobecne záväzné právne
predpisy.
4. Vyhláška (pedagogická, ekonomická, technická týkajúca sa školstva)
5. Smernica,
pokyn – metodické odporúčania.
Stredný stupeň riadenia
1.
Štátna správa školstva a jej štruktúra činností: zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení, odborné vedenie
škôl, organizovanie výchovno-vzdelávacej práce, zabezpečovanie odborného rastu U, vykonávanie inšpekcie výchovy a vzdelávania.
2.
Školská správa – na jej čele je riaditeľ, ktorého menuje do funkcie minister školstva. Delíme ju na okresnú a krajskú.
Práva a povinnosti školských správ:
- utvárať školám materské podmienky
- zostavovať plán a rozpočet, rozdeľovať
financie pre školy
- plniť úlohy zamestnávateľskej organizácie (mzdová, právna agenda)
- kontrola hospodárenia na
školách
- zabezpečenie sociálnej starostlivosti pracovníkov v školstve
- vydávať organizačné pokyny riaditeľom škôl
Základný stupeň riadenia
Vnútorné riadenie školy prestavuje zložitý komplex činností spojených:
- s riadením výchovno-vzdelávacej činnosti
- s vedením ľudí
- s ekonomickým riadením
-
s administratívno-právnym riadením
- s riadením styku školy s okolím a verejnosťou
Poradné orgány riaditeľa
školy:
1. zasadnutie vedenia školy
2. porady vedúcich premetov (predmetové komisie)
3. pedagogická rada školy (učitelia,
výchovní poradcovia, vychovávatelia)
4. stravovacia komisia
5. škodová komisia (úrazy, straty,...)
6. inventarizačná komisia
( hmotná zodpovednosť)
Riaditeľ a jeho kvality: - má pevné zdravie, energiu, entuziazmus, je rozhodný a citovo stabilný
- je čestný, otvorený, spravodlivý, dôveryhodný
- je tvorivým U s prirodzenou autoritou
- má dobrý vzťah ku kolegom a
žiakom
- dobre komunikuje, je dobrým poslucháčom, predvída dôsledky
- permanentne sa vzdeláva a zdokonaľuje
- správne
reaguje v krízových situáciách, odoláva stresom
- je experimentátorom, ktorý dokáže aj riskovať v prípade potreby
- je
vodcovský typ, empatický, stratég orientovaný na budúcnosť, má jasné ciele
- vie účelne a ekonomicky zaobchádzať s finanč. a
materiálnymi prostriedkami.
Kľúčové oblasti riadenia, ktoré má riaditeľ zvládnuť:
1. riadenia a odborný rast
učiteľov
2. hodnotenie učiteľov
3. riadenia vyučovacieho procesu
4. racionálne využívanie zdrojov
5. riešenie
problémov
6. kontrola všetkých oblastí riadenia
7. koordinácia činnosti žiakov a ostatných zamestnancov školy
Desať zásad úspešného riadenia: 1. buďte prístupný sťažnostiam a problémom
2. pri zadávaní inštrukcií buďte rozhodný
3. personálne problémy riešte okamžite
4. buďte dôsledný a spravodlivý
5. zachovajte si rozvahu a pokoj
6. nehovorte o
podriadených za ich chrbtom
7. majte zmysel pre humor
8. nebuďte priatelia, buďte spolupracovníci
9. dbajte, aby poriadení
vedeli, čo sa od nich očakáva
10. umožnite podriadeným, aby pomáhali pri riešení problémov
Čo škodí riaditeľovi: - sklon
mať vždy pravdu
- nadmerný sklon k papierovaniu
- neschopnosť tešiť sa z úspechu spolupracovníkov
- slabosť pre
klebety, donášanie sliedenie za ľuďmi
- sklon mať vyvolencov, obľúbencov
- preukazovanie antipatie niektorým
spolupracovníkom
- prekročenie miery pri rozptýlení (oslavy narodenín, stužkové – alkohol)
Použitá literatúra:
J.
Havran: Pedagogika
Z. Obdržálek: Riadenie školstva v SR, Bratislava 1996
Ivan Turek: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta