Významní pedagógovia v slovenských dejinách

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 127 slov
Počet zobrazení: 10 085
Tlačení: 507
Uložení: 499
Významní pedagógovia v slovenských dejinách a ich prínos pre rozvoj vzdelávania na Slovensku
 
Slovenská pedagogika v 18. a na zač. 19. storočia bola pod vplyvom dobových osvietenských myšlienkových prúdov. Nadväzovala na renesančný i reformačný humanizmus. Osvietenskú pedagogiku spájala s pedagogikou humanizmu, obdobím renesancie a reformácie spoločná protifeudálna ideológia a boj proti prežívaniu scholastiky v oblasti školstva a výchovy.
V pedagogických spisoch je snaha o spojenie kresťanskej výchovy s osvietensko-racionálnou výchovou. Základným znakom pedagogiky 18. stor. je požiadavka rešpektovať princíp prirodzenosti vo výchove už detskom veku.
 
Matej Bel  (1684 –1749)
 
- pedagóg, reformátor školstva, vedec.
Narodil sa v Očovej, vynikal všestrannou nadanosťou, študoval v Nemecku v Halle, v roku 1708 pôsobil na evanjelickom lýceu v Banskej Bystrici ako učiteľ, konrektor a od r. 1710 rektor. 1714 – rektor lýcea v Bratislave, kazateľ nemeckej evanjelickej cirkvi. Prispel k rozvoju školy, vypracoval nový školský poriadok, ktorý zahŕňal organizačnú  štruktúru školy, učebný plán, metódu vyučovania a disciplínu.
Jeho zásluhou sa v najvyššej triede študovala filológia, filozofia a teológia.
Pedagogické názory: Vo vyučovaní učebných predmetov odporúčal brať ohľad na vek žiakov a dôsledne rešpektovať názornosť. Žiadal, aby sa latinský jazyk vyučoval na základe materinskej reči.. Psychologický aspekt vo vyučovaní sa mal prejavovať aj vyvolaním záujmu u starších žiakov o predmet a využívaní hier v nižších triedach. Priblížil sa k didaktike J. A. Komenského. No nepoužíval jeho učebnice. Sám vypracoval učebnicu latinskej gramatiky. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Nové historicko – geografické poznatky o Uhorsku.
 
Adam  František  Kollár (1717 – 1783)
 
- knihovník, školský reformátor, pedagóg
Pochádzal z Terchovej, študoval v BB, B. Štiavnici, Trenčíne, Trnave, na Univerzite vo Viedni. Pôsobil ako profesor na gymnáziu, ako riaditeľ dvorskej knižnice vo Viedni, bol poverený vykonávaním dozoru nad gymnáziami.
Jeho meno je spojené s reformou školstva v Uhorsku, uskutočnenej podľa Ratic educationic v r. 1777. Bol prívržencom pedagogického realizmu, vyzdvihuje dôležitosť reálnych predmetov vo vzdelávacom obsahu gymnázií. Mal výhrady proti Komenského latinčine používanej v jeho učebniciach (existuje zhoda medzi A. F. Kollárom a M. Belom)
 
Daniel  Lehocký (1759 – 1840)
Pochádzal z BB, študoval na univerzite v Jene. Pôsobil ako evanjelický farár v Hornej Mičinej a v Malej Čal.... . Ako 25-ročný dokončil rukopis pedagogického spisu Kniha o moudrém a křesťanském vychovávaní dítek (1786). V duchu osvietenských ideí horlí za hospodárske a sociálne povznesenie širokých ľudových más. Ako zástupca prirodzenej výchovy žiadal, aby sa vo výchove prihliadalo na vývinové etapy rozvoja ľudskej osobnosti už od narodenia dieťaťa. Žiadal tiež, aby sa vychovávateľ, U, vo výchovnej práci opieral o psychologické poznatky. Poznanie psychiky dieťaťa pomáha aj pri usmerňovaní voľby povolania. Rodinu pokladá za dôležité činitele. Školskú dochádzku od 6. do 15. roku pokladá za povinnú, prihovára sa za jednotné základné vzdelanie pre všetku mládež bez rozdielu sociálneho pôvodu a pohlavia. Namiesto latinského jazyka odporúča moderné jazyky, no za vyučovací jazyk pokladá materinský jazyk žiakov.
Lehocký radí, aby sa v školskej výchove viedli záznamy o pozorovaní žiakov!!!
dielo: Väčší šlabikár pre dedinské školy a domácu potrebu.
 
Ivan  Branislav  Zoch (1843 – 1921)
Pochádzal z Jaseňovej na Orave. Študoval v BB, Tešíne, Šoproni a Levoči, na univerzite vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Revúcej, jeho zásluhou sa tam vybudoval fyzikálny kabinet, zriadil kamenotlačiarenskú dielňu. Potom pôsobil ako profesor na reálke v Osijeku  (Chorvátsko), v Sarajeve, v Petrovci. V r. 1908 sa vrátil na Slovensko.
Napísal prvú učebnicu v slovenskom jazyku Physika čili silozpyt, Počitky názornej merby pre nižšie gymnáziá a semeniská, Krátky návod k vyučovaniu telocviku, Psychológia zostala v rukopise. V práci Metodika nastava v ljetopisu (Metodika písania 1896) sa hlási ku Komenskému.

Samuel  TešedíK  (1742 – 1820)
Pochádzal z obce Alberti, kde bol jeho otec evanjelickým farárom. Po skončení strednej školy sa venoval výchovnej práci ako domáci U v zámožnejších bratislavských rodinách. V Halle a v Erlangene študoval na univerzite. Okrem filozofie  a teológie sa venoval aj prírodným vedám a lekárstvu. V Sarvaši pôsobil ako evanjelický farár.
Podporoval osvietenské snahy, aby sa školské vzdelávanie sprístupnilo aj ľudu. V r. 1777 sa vyjadril k reforme školského poriadku. V r. 1779 zriadil poľnohospodársko – priemyselnú školu, mnohí to označujú ako ústav.
Mal dva stupne:  1. základná všeobecnovzdelávacia škola (čítať, písať,počítať,vecné poznatky)
2. mal charakter praktickej strednej školy, kde sa žiaci pripravovali na praktické povolanie (zemepis, prírodopis, fyzika, zdravotník, staviteľstvo, peňažníctvo, obchod, pedagogika)
Ústav bol otvorený aj pre deti a mládež z chudobnejších rodín. Od štátu nedostával žiadne peniaze. Charakteristickými znakmi Tešedíkovej reformnej činnosti uskutočňovanej v ústave bolo zaradenie reálnych predmetov do obsahu vyučovania, spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Ústav mal pozemok a remeselnícke dielne Tešedík dbal, aby sa deti nezaťažoval telesnými prácami, rešpektoval záujem detí o druhy prác. Výber prác sa prispôsobil miestnym pomerom v poľnohospodárstve s prihliadnutím na ročné obdobie a na vekovú primeranosť. Táto škola bola jediná v Uhorsku. Najviac detí tam chodilo v zime (okolo 900 žiakov).
Tešedík dostal od cárovnej Kataríny II. ponuku, aby urobil reformu v školstve aj v Rusku.

Pedagogické názory.
Tešedík  chcel mať takú výchovnú inštitúciu, ktorá by bola aj vzdelávacím obsahom spojená so životom. Vychádzal z hesla, že nie pre školu, ale pre život sa učíme. Vo vyučovaní prikladá dôležitosť praktickým cvičeniam. Kritizuje biedne hmotné postavenie U.
Za cieľ výchovy pokladá rozvoj telesných a duševných schopností. Ako stúpenec prirodzenej výchovy žiada, aby vo výchove brali do úvahy osobitosti žiakov a ak si to okolnosti vyžadujú, treba aj individuálne pristupovať k chovancom. Tešedík skĺbil výchovu kresťanskú s osvietensko – racionálnu. V náboženstve vidí hlavný prostriedok mravnej výchovy.
Názory na reformu školstva, výchovu a vzdelanie vyjadril v diele Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mal byť (1780). Pre potreby školy napísal učebnicu Knižečka k čítaní a k prvním začátkúm vzdělání školských dítek (1780).
 
Samuel Ormis  (1824 – 1875)
Narodil sa v Revúcej, strednú školu absolvoval v Banskej Štiavnici. Bol nadaný, za dobré výsledky a vysoké mravné kvality dostával štipendiu. Pôsobil v spolku Jednota bratskej mládeže. Na bratislavskom lýceu absolvoval dvojročný teologický kurz. Počas štúdia spoznal pedagogické dielka významných pedagógov. Pôsobil ako vychovávateľ, potom na lýceu v B. Štiavnici. Potom pôsobil ako evanjelický farár v Nižnej Slanej, jeho pedagogická činnosť vrcholí na Slovenskom gymnáziu v Revúcej. Z jeho iniciatívy  vznikol pri gym. učiteľský seminár. Venoval sa aj výchove dospelých. Pedagogické myslenie vychádza zo základných princípov: národnosť, humanizmus, demokratickosť.
Ormis zastáva názor, že ženám sa má dostať také vzdelanie, aby mohli zastávať i dôležité činnosti v  spoločnosti (učiteľské, lekárske povolanie)
Napísal učebnice Krátky zemepis (1850), Stručný prírodopis, I. diel Živočíchopis (1851), Šľabikár. Najhodnotnejším pedagogickým dielom S. Ormisa je Výchovoveda pre seminaristov a rodičov. - I. diel Chovoveda (1871), II. diel Učboveda (1874), II diel Spôsoboveda nedokončil.
  I. diel – (všeobec pg) – cieľ, obsah, prostriedky výchovy
  II. diel – teória vyučovania, zdôrazňoval využitie poznatkov iných vied hl. ps.
 
August  HOrislav  ŠkultÉTy (1819 – 1892)
 
profesor a prvý riaditeľ gymnázia v Revúcej.
Ako študent na lýceu v Bratislave sa zapájal do práce v Slovenskom ústave. Istý čas zastával úrad duchovného v evanjelickej cirkvi.
Jeho odbornom bola jazykoveda a literárna teória pre deti a mládež. Vydal Zorničku  v dvoch zväzkoch a Rečňovanky pre slovenské školy. V diele Pamäti slov. ev. a v. gymnázia a sním spojeného učiteľského semeniska vo Veľkej Revúcej.

Martin Čulen (1823 – 1894)
- národný buditeľ, pedagóg, organizátor národnopolitických a kultúrnych podujatí a zakladateľ slovenského stredného školstva, čo mu vyslúžilo časté prenasledovanie zo strany školských úradov.
Pôsobil ako profesor matematiky na gymnáziu v BB, v Bratislave, v Szatmáre, potom opäť v BB. Banskobystrické gymnázium dosiahlo v tom čase veľmi dobrú úroveň, na čom mali zásluhu viacerí slovenskí profesori, ktorí tu pôsobili. Po odchode M. Čulena do Levoče sa banskobystrické gymnázium pomaďarčovalo.
Z iniciatívy M. Čulena vzniklo v r. 1869 v Kláštore pod Znievom tretie slovenské nižšie gymnázium. Čulen vypracoval učebný plán, do ktorého zaradil okrem humanitných predmetov aj poľnohospodárstvo, lesníctvo, staviteľstvo. Napísal učebnicu pre 1. a 2. triedu nižšieho gymnázia Počtoveda čili aritmetika pre I – III. triedu (1866)
 
Ľudovít Štúr ( - )
 
vedúca osobnosť slov. národného hnutia v 40 – 50 r. 19 storočia.
V Slovenských národných novinách podáva učebný plán škôl: nedeľných
a) pre nevedomých
b) pre podučených.
 
Memorandum národa slovenského (1861):
požiadavky:  - uznať slovenčinu ako jazyk verejný a cirkevný
- aby bola zriadená sloven. právnická akadémia
- aby bola zriadená sloven. katedra SO a lit. na peštianskej univerzite
- po neúspechu memorand. akcií, priniesla slov. inteligencia svoju činnosť do kult. oblasti
 
Banskobystrické katolícke gymnázium:
- v r. 1850 – 1855 – vyuč. jazyk: slovenčina, pomocný jazyk nemčina.
- po roku 1855 slov. je riadnym predmetom a pomocným jazykom
Zásluhy na poslovenčení: Jozef Kozáček, Štefan Moyzes
Zvolenská stolica (po vydaní Októbrového diplomu 1860), aby z gymnázia odišli českí profesori a úradníci j – maďarčina (miestodržiteľstvo vyhorelo).
 
Založenie Slovenských gymnázií
Bachov režim brzdil rozvoj národného stredného školstva na Slovensku aj napriek proklamovanej národnej rovnoprávnosti. Priaznivejšie podmienky na slovenské národné hnutie sa otvorili odstránením Bachovho absolutizmu 1/2 18. storočia. V 60. rokoch sa otvorili tri slovenské gymnáziá: v Revúcej, v Martine a v Kláštore pod Znievom. Keďže štát ich nepodporil, na ich založenie sa organizovali zbierky. Okrem toho, že sa podielali na výchove národnej inteligencie, stali sa významnými centrami kultúrno – osvetovej práce. V r 1874 – 75 boli násilne zrušené štátnymi a cirkevnými úradmi.
 
Gymnázium v Revúcej
vzniklo v r. 1862 bolo jediným osemročným ústavom vyučovalo sa v materinskom jazyku. Študovalo tu 554 žiakov. Malo humanitný charakter keďže najviac vyučovacieho času sa venovalo spoločenskovedným učebným predmetom, najmä vyučovaniu klasických a moderných jazykov (nemčina, maďarčina).
Snahy o zavedenie predmetov náuky o hospodárstve (a tým zmeniť humanitný obsah vzdelávania) boli neúspešné.
1868 -  pri gymnáziu vznikol U seminár, jeho činnosť zanikla v r. 1874 spolu s gymnáziom. Po rakúsko – maďarskom  vyrovnaní to bol jediný U ústav na území Slovenska s vyučovacím jazykom slovenským. Prvým riaditeľom bol A. H. Škultéty. Pôsobil tu S. Ormis, I. B. Zoch, R. Homola, M. Kovalenský, J. Holub.
 
Gymnázium v Kláštore pod Znievom
s vyučovaním sa začalo v školskom roku 1869/70 v prvej a druhej triede. Vybudovalo sa ako nižšia stredná škola s celoslovenskou pôsobnosťou. Nadobudlo charakter reálneho gymnázia. Okrem všeobecnovzdelávacích predmetov sa vyučovalo poľnohospodárske a lesnícke meračstvo, staviteľstvo, nepovinné predmety: ovocinárstvo, včelárstvo, národné hospodárstvo. Gymnázium dosiahlo dobrú pedagogickú a odbornú úroveň. Prvým riaditeľom bol M. Čulen, vyučoval tam G. G. Zaymus, S. J. Zachej, dr. M Karauš, K Zenner. Gymnázium zaniklo v r. 1874.
Gymnázium v Martine
vzniklo v r. 1867 ako štvortriedne, zriadila sa tu ešte prípravná trieda. Časť žiakov po skončení 4. triedy pokračovalo v štúdiu na revúckom gymnáziu. Aj toto gymnázium malo humanitný charakter, učila sa tu aj nemčina a maďarčina. Škola mala knižnicu a bola vybavená učebnými pomôckami. Prvým riaditeľom bol M. Kramár, vyučovali tu J. Nedobrý, J. Institoris, G. Dérer, J. Kadavý. Zaniklo v roku 1875.
 
Profesori týchto gymnázii prispeli k rozvoju pedagogickej spisby.
Vznikli 1. slovenské pg. časopisy :    priateľ školy a literatúry
  slov. národná učiteľ
  konfesionálna škola
  dom a škola
Prostredníctvom nich sa slov U dozvedeli o názornosti J.A.K,Roussea,Pestalocziho, Herbarta.
 
Ratio  edUcationis  1777
 
za vlády Márie Terézie
Prvá jednotná sústava výchovy a vzdelávania v dejinách našej kultúry. Obsahuje jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu. Má 3 časti:
 
I. časť -  Občianske organizačné zabezpečenie škôl, zaoberá sa hospodárskou politikou škôl
Rozoberá tu problematiku rozdelenia Uhorska. Zaregistrovaných bolo 8 obvodov: budínsky, bratislavský, banskobystrický, košický, užhorodský, veľkovaradínsky, záhrebský, gyorský. Ratio pojednávalo o tom, kto mohol byť členom magistrátu: riaditeľ, duchovný, profesor humanitných vied, tajomník, starší profesor práva, teológie, filozofie.
 
II. časť -  samotná organizácia a obsah vyučovania 4 časti:
a) konkretizuje podmienky ľudových škôl. Na malých školách okrem katechétu pôsobil len jeden učiteľ: poznávanie písmen, spájanie slabík, čítanie kníh, pravopis, krasopis, počty, poznatky potrebné pre počestný rodinný život. Niektorí sa učili aj latinčinu a nemčinu.
b) latinské školy na území Uhorska: všetky zákony a právne predpisy, kráľovské rozhodnutia boli v latinčine, stala sa skoro vrodeným jazykom. Pre všetkých bola povinná kresťanská a mravná náuka, písanie, počty, prírodopis, latinský prejav so zameraním na štýlový prejav a myslenie. Niektorí sa učili aj grécky jazyk, geometriu, základy domáceho a prirodzeného práva.
c) kráľovské gymnáziá v Uhorsku – zameranosť na humanitné vedy: poetika, rétorika
d) kráľovské akadémie v Uhorsku – organizovali sa tu 4 katedry: filozofia, matematika, fyzika, história. Študenti museli absolvovať aj prednášky z práva a ekonomiky.
 
III. časť
Hovorí o vnútornej potrebe správy škôl. Zaoberá sa poriadkom, pravidlami, disciplínou na školách. Má 3 oblasti: - určuje pravidlá pre riaditeľov a profesorov
  - oblasť zameraná na študentov
  - oblasť zameraná na rodičov
Hovorí sa tu o prostriedkoch, ktoré vedú k súťaživosti, motivačnú faktory. Každý mesiac by sa mali žiaci preskúšať a zaradiť do prospechových skupín. Odmena  - možnosť navštevovať prednášky, prázdniny, vecné odmeny.
Nebola vyriešená otázka: Kto bude financovať školy?
 
Ratio educationis  1806
 
za vlády Jozefa II – jeho zásady boli viac politické ako pedagogické
Jednoduchšie, kratšie, doplnilo predchádzajúce Ratio
Sústava verejnej výchovy a školského vzdelávania v Uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provincií. Bolo zamerané na ľudové školy s materinským jazykom. Učebnice, dievčenské školy, gymnáziá, hovorilo sa tu aj  o štúdiu na filozofickej fakulte (teoretická a experimentálna mechanika, geometria, vyššia matematika, estetika, vojenská veda, poľnohospodárstvo, praktická astronómia, heraldika, diplomatika, numizmatika)
Lekárska fakulta – 5 rokov:  3 roky prednášky
2 roky prax, špeciálna terapia
Školské základniny – na čo majú byť použité školské výdavky – spravovanie budov, zabezpečenie primeraného platu, priznanie odmien za záslužnú prácu, podpora na dôchodky.
 
Literatúra:  T. Srogoň, J.Cach, J. Mútej, J. Schubert: Dejiny školstva a pedagogiky, SPN Bratislava 1986
Prednášky, pedagogická komunikácia, Bella

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Učebné poznámky z pedagogiky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu