Školskú sústavu tvoria jednotlivé stupne:
2. základná škola (základná edukácia, na ktorú sa vzťahuje povinná školská dochádzka)
3. stredná škola (všeobecná edukácia/gymnáziá/ a odborno-profesijná edukácia /stredné odborné školy, konzervatória/)
4. vysoká škola (vedecko –
akademická/vysokoškolská edukácia)
Na úrovni MŠ, ZŠ,SŠ sú zriadené aj špeciálne školy – školy pre deti a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami.
Školská sústava zahŕňa 3 sféry edukácie:
1.primárnu sféru – tvoria ju MŠ, ZŠ
2.sekundárnu sféru – tvoria ju SŠ- gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá
3. terciárnu sféru – tvoria ju vysoké školy, jednotlivé fakulty univerzít
Z hľadiska zriaďovateľa rozlišujeme školy- štátne, súkromné, cirkevné. Výchova a vzdelávanie v školách prebieha podľa výchovno-vzdelávacích programov.
Materská škola
MŠ je predškolské
zariadenie určené na výchovu a vzdelávanie detí vo veku od 2 – 6 rokov.
MŠ podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti
sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, morálnej, telesnej, estetickej, rozvíja schopnosti, zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie
vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. MŠ zabezpečuje výchovu a
vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje predprimárne vzdelanie. Proces výučby v MŠ sa orientuje
predovšetkým na utváranie identity dieťaťa, rozvíjanie jeho autonómie a rozširovanie a skvalitňovanie jeho kompetencií
(spôsobilostí).
Materská škola plní nasledujúce funkcie:
Edukáciu v MŠ realizuje učiteľ materskej školy, ktorý musí byť odborne a profesionálne spôsobilý. Musí mať
požadované vzdelanie (pedagogické – stredoškolské alebo vysokoškolské).
Učiteľ pri koncipovaní procesu výučby vychádza zo
štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. K najpoužívanejšej a doporučovanej literatúre v MŠ patri PVVP,
V.Hajdúková – Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre MŠ, Bratislava 2008, Kafomet – vzdelávacie programy aj s hotovými
prípravami.
Sú v nich definované edukačné ciele a odporúčané metódy, prostriedky, organizačné formy a pod. do procesu výučby. Tento
obsah učiteľ transformuje prostredníctvom plánovania, projektovania. Dieťa v procese výučby tiež využíva rozmanité metódy, prostriedky.
Hlavnou formatívnou aktivitou v detstve je hra. Je nevyhnutnou podporou učenia sa a utvárania životných vzťahov dieťaťa.
Z organizačnej
stránky sa MŠ člení na triedy. Do triedy sa zaraďujú deti rovnakého veku alebo rozdielneho veku. Základným typom MŠ sú MŠ s celodennou
starostlivosťou.
Základná škola
ZŠ má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka ( ak
dieťa dosiahlo vek 6 rokov ale nedosiahlo školskú spôsobilosť).
ZŠ sa člení na prvý stupeň (1. – 4. ročník) a druhý (5. – 9.
ročník) stupeň.
ZŠ podporuje rozvoj osobnosti žiaka po stránke rozumovej, mravnej, estetickej, pracovnej, telesnej.
ZŠ poskytuje
žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti (v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,
dopravnej) potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
ZŠ stimuluje podporovanie
iniciatívnosti, sebarozhodovania a osobnej zodpovednosti.
ZŠ zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov,
ktoré poskytujú základné vzdelanie.
Úspešné absolvovanie 1.st. ZŠ – primárne vzdelanie
Úspešné absolvovanie 2.st. ZŠ – nižšie
stredné vzdelanie
Stredné školy
SOŠ je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov v najmenej dvojročnom a najviac v
päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania (odbor je buď učebný alebo študijný).
SOŠ pripravuje na výkon
povolania, odbornej činnosti ( napr. v zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach), ale môže pripravovať aj na
ďalšie štúdium.
SOŠ sa členia na typy (typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná).
Odborné
vzdelávanie v SOŠ rozvíja vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytuje vedomosti, zručnosti a
schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností.
Na SOŠ prebieha teoretické (všeobecno-vzdelávacie predmety, odborné
predmety) a praktické vyučovanie.
SOŠ poskytuje stredné vzdelanie, ktoré sa člení na:
Gymnázium je všeobecno-vzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola (jazykové, športové, matematické zameranie), ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe predovšetkým pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe. Gymnázium poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie . Štúdium na gymnáziách je ukončené maturitnou skúškou.
Konzervatórium poskytuje umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Študijné odbory: hudobný, dramatický a tanečný. Dĺžka štúdia: hudobný, dramatický odbor 6 rokov, tanečný odbor 8 rokov. V hudobnom a dramatickom odbore žiak po ukončení 4. ročníka vykoná maturitnú skúšku (úplné stredné odborné vzdelanie) a po ukončení 6. ročníka absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium ukončuje v poslednom ročníku maturitnou skúškou a absolventskou skúškou. Úspešným vykonaním absolventskej skúšky žiak získava vyššie odborné vzdelanie.
Vysoké školy
VŠ sa nachádzajú na
vrchole pyramídy školskej sústavy. Na VŠ sa realizuje akademicko-vedecká edukácia.
Forma štúdia na VŠ – interná, externá. Akademický
rok sa delí na 2 semestre (zimný, letný). Semester zahŕňa študijné a skúškové obdobie. Vzdelávanie prebieha formou prednášok, seminárov,
cvičení, konzultácií.
Na VŠ sa študuje kreditovým systémom. Základ vysokoškolského študijného odboru tvoria všeobecnovedné
disciplíny, na ktoré nadväzujú špeciálnovedné disciplíny.
VŠ má svoje pracoviská – katedry, ktoré zabezpečujú proces výučby a
vedecko-výskumné činnosti. Na katedrách pôsobia vysokoškolskí učitelia, ktorí majú zodpovedajúce pedagogické a vedecké hodnosti.
VŠ
poskytuje vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Študijné programy sa uskutočňujú v 3 stupňoch. Študijné programy
môžu spájať prvé dva stupne do jedného celku (ide o magisterský, inžiniersky, doktorský študijný program).
Študijné programy:
Bakalársky študijný program – absolvent získava vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa. Štandardná dĺžka štúdia v dennej forme je najmenej 3 a najviac 4 akademické roky. Štúdium sa ukončuje obhajobou bakalárskej práce a štátnou skúškou. Absolventom sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke „Bc“).
Magisterský, inžiniersky, doktorský študijný program – absolvent získava vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Štandardná dĺžka štúdia v dennej forme je najmenej 1 a najviac 3 akademické roky. Absolventom sa udeľuje akademický titul „magister (v skratke „Mgr“), „inžinier“ (v skratke „Ing“), „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke MUDr.), „doktor zubného lekárstva“(MDDr.) „doktor veterinárskeho lekárstva“ (MVDr.) Štúdium sa ukončuje obhajobou diplomovej práce a štátnou skúškou.
Absolvent, ktorý získal titul „magister“ môže vykonať
rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je obhajoba rigoróznej práce. /Po jej vykonaní sa udeľuje akademický titul podľa študijného programu
napr. v učiteľských študijných programoch „doktor pedagogiky“ PaeDr, v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných
vied“ RNDr. atď./
Doktorandský študijný program– absolvent získava vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štandardná dĺžka štúdia v
dennej forme je 3 roky alebo 4 akademické roky, v externej forme 4 alebo 5 rokov. Štúdium sa ukončuje obhajobou dizertačnej práce a vykonaním
dizertačnej skúšky. Absolventom sa udeľuje akademický titul „doktor“ filozofie PhD za menom, doktor pedagogických vied EdD za menom, doktor
umenia ArtD za menom.
Najvyšším stupňom vedeckej hodnosti je tzv.“ veľký doktorát“ DrSc.
Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je a) žiak so zdravotným znevýhodnením
b) žiak s nadaním.
Žiak so zdravotným znevýhodnením je jedinec, ktorý je buď mentálne, zmyslovo, telesne,
viacnásobne postihnutý, jedinec s poruchami učenia, správania či s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Výchova a vzdelávanie týchto
jedincov prebieha buď:
Pre deti s nadaním sa zriaďujú nasledovné stupne škôl – MŠ, ZŠ, SŠ. (nadanie intelektové, umelecké, športové). Pre nadané deti sa môžu vytvárať i triedy v rámci bežných MŠ, ZŠ, SŠ.
Školské zariadenia
Sú špecifickými podpornými inštitúciami. To znamená, že svojím charakterom dopĺňajú buď priamo, alebo nepriamo edukačné procesy škôl, alebo inak súvisia s edukačným procesom uskutočňovaným v školách.
Sústava školských zariadení
Školský klub detí (ŠKD) zabezpečuje pre deti ZŠ nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. ŠKD sa člení na oddelenia.
Školské stredisko záujmovej činnosti (ŠSZČ) zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia pre žiakov ZŠ, SŠ oddychovú, záujmovú činnosť v ich voľnom čase (v čase mimo vyučovania, v dňoch pracovného pokoja i v čase školských prázdnin). ŠSZČ sa člení na záujmové útvary.
Centrum voľného času (CVČ) zabezpečuje podľa výchovného programu výchovného zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, mládeže a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase. Poslaním CVČ je rozvoj záujmov detí a zdokonaľovať praktické zručnosti, formovať návyky užitočného využívania voľného času. CVČ je zariadenie s celoročnou prevádzkou. Člení sa na záujmové útvary.
Školský internát (ŠI) zabezpečuje študentom ZŠ, SŠ výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie, stravovanie. Svojim zameraním nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou žiaka. Vytvára podmienky na uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.
Školské hospodárstvo, Stredisko odbornej praxe zabezpečujú praktické vyučovanie žiakov strednej odbornej školy.
Špeciálne výchovné zariadenia
Diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej reedukačnej starostlivosti. Pobyt trvá 3 mesiace. Diferencuje sa podľa veku a) pre deti od 10 do 15 rokov a b) pre mládež od 15-18 rokov. Prijímajú sa deti obidvoch pohlaví. Zriaďuje sa ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.
Reedukačné centrum – realizuje reedukáciu (prevýchovu) psychosociálne narušených jedincov. Diferencuje sa podľa veku pre a) deti do 15 rokov b) pre mládež od 15-18r. Pre každé dieťa sa vytvára individuálny reedukačný program, ktorý vychádza z diagnózy stanovenej v diagnostickom centre.
Liečebno – výchovné sanatórium – poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a edukačnú starostlivosť deťom s vývinovými poruchami učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Zriaďuje sa ako denné alebo internátne zariadenie s celoročnou prevádzkou, pobyt trvá 3 – 12 mesiacov.
Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva poskytuje psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím v oblasti ich osobnostného vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosť o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby.
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje špeciálno-pedagogickú, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s vývinovými poruchami s cieľom dosiahnuť optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu integráciu. Spolupracuje so zákonnými zástupcami detí.
Záujmovo-vzdelávacie zariadenia
Základná umelecká škola (ZUŠ) zabezpečuje umeleckú
výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu pre žiakov základnej školy, stredných škôl a dospelých. Poskytuje základné umelecké
vzdelanie, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách, pripravuje aj na štúdium
na VŠ s pedagogickým alebo umeleckým zameraním. Odbory ZUŠ – hudobný, tanečný, výtvarný, literárno-dramatický. Základné štúdium sa
ukončuje záverečnou skúškou.
Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho
programu, pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch. Vzdelávanie sa môže
skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky.
Školské účelové zariadenia
Škola v prírode
poslaním je u detí a žiakov posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí.
Škola v prírode je určená pre deti od piatich rokov z MŠ, pre žiakov ZŠ, stredných škôl i pre žiakov so špeciálnymi výchovno –
vzdelávacími potrebami. Do školy v prírode sa prednostne vysielajú žiaci z oblastí, v ktorých znečistené prostredie nepriaznivo vplýva na
zdravie detského organizmu. Dĺžka pobytu v škole v prírode je najviac 14 dní.
Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské
stravovanie. Zariadenia školského stravovania sú a) školská jedáleň (výroba jedál), b) výdajná školská jedáleň (výdaj a konzumácia
jedál a nápojov).
Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri
zabezpečovaní ich prevádzky.
Nadnárodné organizácie OSN a UNESCO v záujme intenzívnejšej ochrany nastupujúcej generácie pred možným porušovaním ich ľudských práv prijali:
– Deklaráciu práv dieťaťa (1959)
– Dohodu o právach dieťaťa ( 1989)
Ratifikovanie (podpísanie na znak súhlasu a prijatie) Dohody o právach
dieťaťa zaväzuje daný štát dodržiavať všetky záväzky stanovené v danom dokumente a z neho vyplývajúce.
Pedagóg vyučuje
deti/žiakov/študentov, a preto je nevyhnutné, aby pri výkone svojej profesie poznal a rešpektoval ich práva.
Práva, ktoré sú dôležité v
súvislosti s dieťaťom a jeho edukáciou:
– právo na zachovanie vlastnej identity
– právo na slobodné vyjadrovanie svojich názorov, ktoré sa majú brať do úvahy vo všetkých záležitostiach dotýkajúcich sa dieťaťa priamo alebo nepriamo
– právo vyjadrovať svoje názory, právo na informácie a právo prijímať a rozširovať svoje myšlienky a informácie bez ohľadu na hranice
– právo na slobodu v myslení a na podporu svojho myslenia v súlade s vlastnými rozvíjajúcimi sa schopnosťami
– právo na slobodné stretávanie sa s inými deťmi/ mládežou podľa vlastného výberu a slobodné vytváranie skupín ( napr. hrové skupiny, záujmové skupiny detí)
– právo na ochranu pred zasahovaním do svojho súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a právo na ochranu cti a povesti
– právo na voľný čas, rekreáciu a kultúrnu činnosť, právo na slobodnú účasť v hre, v kultúrnom živote a v umeleckej činnosti
– právo na zabezpečenie špeciálnych potrieb a osobitostí každého dieťaťa, špeciálnej edukácie a profesijnej prípravy podľa špecifických potrieb a osobitostí každého dieťaťa
– právo na ochranu pred krutým zaobchádzaním, trestaním, využívaním, zneužívaním a vykorisťovaním
V procese edukácie musí pedagóg aplikovať poznatky o právach dieťaťa a byť schopný ich v plnej miere v tomto procese dodržiavať. To znamená, nachádzať kompromisy medzi tým, čo spoločnosť od dieťaťa vyžaduje a potrebami a právami rozvoja a učenia sa jednotlivých detí, s ktorými realizuje edukáciu, pretože edukácia sa realizuje predovšetkým v prospech dieťaťa.
Pripravenosť dieťaťa na školu t.j. školská zrelosť.
Povinná školská dochádzka v SR začína, keď dieťa k
1.sept. dovŕši 6.rokov. Dôležitú úlohu tu zohrávajú viaceré kritériá. Školská zrelosť je taká úroveň telesného a psychického
vývinu, ktorá umožňuje dieťaťu bez ťažkostí sa zúčastňovať spoločného vyučovania v triede. Školskú zrelosť
posudzujú:
Pre vstup do školy sa posudzuje:
Telesná pripravenosť – je taká úroveň telesného vývinu, ktorá umožní dieťaťu bezproblémovú návštevu školy, nepoškodí jeho zdravie a nespôsobí mu žiadne telesné deformácie. Okrem to je dôležitá:
Ak má dieťa nejaké telesné postihnutie, môže byť zaradený do klasickej triedy ako integrovaný žiak, alebo podľa stupňa postihnutia do špeciálnej školy. Pri vyučovaní sa berie do úvahy telesné, pohybové alebo zmyslové obmedzenie. Pre prácu s integrovanými deťmi platia „Metodické pokyny ......“, ktoré musí každá škola dodržiavať.
Psychická pripravenosť – je taký stupeň vývinu poznávacích procesov a funkcií, ktorý je potrebný na úspešné zvládnutie školských požiadaviek. Posudzuje sa:
Sociálna pripravenosť – ak je dieťa sociálne zrelé na školu, tak by malo vedieť rozlišovať roly, ktoré zastáva /rola žiaka, spolužiaka, syna, dcéry, vnuka atď./ a podľa toho sa správať . Ide aj o to, aby pochopil rolu učiteľa – ako autoritu, ktorú treba rešpektovať. Sociálna pripravenosť predpokladá rešpektovať bežné normy správania, ako je poprosiť, poďakovať, nevyrušovať na vyučovaní a ovládať svoje živelné prejavy. Na posudzovanie školskej zrelosti sa používajú psychologické testy.
Pri deťoch, ktoré chodia do MŠ, nie je až také riziko, že budú problémy pri zaškolení do ZŠ.
U detí, ktoré nenavštevujú MŠ môže byť zaškolenie problematickejšie, pretože ich školskú zrelosť nemá kto posúdiť, pretože rodičia nie sú na to kompetentní a pri zápise do ZŠ sa nedá za chvíľu zistiť, či nemajú problémy s pozornosťou alebo so sebareguláciou, a podobne.
Keďže boli stále s rodičmi doma, môžu mať problémy so socializáciu, s uznávaním učiteľa ako autority a s dodržiavaním
určených pravidiel
Pred vstupom do ZŠ sa veľmi odporúča aspoň pol roka navštevovať MŠ. Tieto deti môžu vstúpiť do školy aj na druhý
polrok, berú ich prednostne. Túto možnosť by mala rodičom ponúknuť pani učiteľka pri zápise do ZŠ, ak to skôr nebrali do úvahy.