Pojem a predmet
Definujeme ako náuku o zákonitostiach edukačného procesu zrakovo postihnutých. Zrakovo postihnutými rozumieme skupinu detí
a dospelých osôb, ktoré ani použitím kompenzačných alebo korekčných prostriedkov nemôžu pri činnostiach vyžadujúcich zrakovú kontrolu
dosahovať také výkony, ako normálne vidiaci.
PZP označujeme aj ako tyflopédiu. Pedagógov pracujúcich so zrakovo postihnutými voláme
tyflopédagógmi, resp. tyflopédmi.
Podľa vekových kritérií môžeme PZP rozdeliť na :
- predškolskú tyflopedagogiku
- školskú tyflopedagogiku (mladšieho a staršieho školského veku)
- tyfloandragogiku (pedagogika
dospelých)
Podľa stupňa zrakového postihnutia rozlišujeme pedagogiku
- tupozrakých a škuľavých
- slabozrakých
- čiastočne vidiacich
- nevidiacich
Druhy, stupne a príčiny zrakového postihnutia
Druh zrakového
postihnutia predstavuje vymedzený rozsah poškodenia zraku, ktorého nositeľom je určitá skupina ľudí.
Stupeň zrakovo postihnutých je
vymedzený rozsahom poškodenia zraku v rámci daného druhu, napr. slepota má 3 stupne – úplná slepota, svetlocit a praktická
slepota.
Z hľadiska doby a príčiny vzniku poruchy rozlišujeme vrodené
a získané.
Z hľadiska pretrvávania poruchy rozlišujeme krátkodobú, dlhodobú, opakovanú.
Podľa toho, či je porucha lokalizovaná v zrakovom orgáne, alebo je oko zdravé alebo je jeho výkon oslabený rozlišujeme orgánové a funkčné poruchy.
Podľa toho, či možno dosiahnuť zlepšenie zraku alebo nie rozlišujeme reparabilné (možné zlepšenie) a ireparabilné (nemožné zlepšenie) poruchy.
Podľa druhu a stupňa zrakových chýb
rozlišujeme:
poruchy binokulárneho videnia - skupina tupozrakých a škúľavých
slabozrakosť - skupina slabozrakých
zvyšky
zraku - skupina čiastočne vidiacich
slepota - skupina nevidiacich
Tupozrakí a škuľaví
Tupozrakosť je neschopnosť dosiahnuť správne videnie oboma očami napriek tomu, že ani jedno oko nevykazuje žiadnu orgánovú poruchu. Je to porucha funkcie zraku a binokulárneho videnia. Ide o reparabilnú poruchu. Škuľavosť je to porucha rovnovážneho postavenia očí. Osi očí nekorešpondujú, vzniká dvojitý obraz. Môže byť čiastočné ale aj skryté škúlenie, súbežné a nesúbežné, zbiehavé, rozbiehavé, škúlenie nadol, nahor a striedavé škúlenie. Tupozrakosť a škúľavosť spolu veľmi úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Príčinou škúlenia sú optické nedostatky oka, poruchy zrakového nervu, okohybných svalov.
Slabozrakí
Slabozrakosť vzniká po prekonaní očných ochorení alebo dôsledkom celkových ochorení dieťaťa. U slabozrakých žiakov sa prejavuje ako ťažká a stredná krátkozrakosť(-), ďalekozrakosť(+) alebo astigmatizmus. Možno ich korigovať sklami.
Čiastočne vidiaci
Tvoria skupinu, ktoré je prechodom medzi skupinou slabozrakých a nevidiacich. Pre tento druh postihnutia sa zaužívali tieto označenia: čiastočné videnie, zvyšky zraku, praktická slepota, ťažká slepota.
Nevidiaci
Slepota je najťažšie zrakové postihnutie. Je to strata funkcie zrakového analyzátora pre chorobné stavy očí, nervových dráh alebo kôrového centra mozgu. Podľa stupňa poškodenia zrak. Analyzátora rozlišujeme: osoby s absolútnou stratou zraku, so zachovanou svetelnou projekciou a svetlocitom a osoby s praktickou slepotou. Podľa pôvodu rozlišujeme: vrodenú (rozličné ochorenia a poškodenia plodu) a získanú slepotu(následkom ochorení zrakového aparátu, CNS...).
Edukačný proces zrakovo postihnutých má svoje osobitosti, kt. závisia od druhu a stupňa postihnutia. Najväčšou skupinou sú tupozrakí a škuľaví žiaci, z kt. väčšina navštevuje bežnú ZŠ. Typické však pre nich je, že sa u nich objavuje odpor k čítaniu a písaniu. Sťažená je práca s učebnicou a literatúrou aj reprodukcia látky. Tieto nedostatky môžu negatívne vplývať na utváranie soc. vzťahov týchto detí. je potrebná pedagogicko- terapeutická pomoc: slabozrakí môžu zrakom pracovať spravidla len 10- 15 min. korekčné pomôcky môžu používať len pridobrom osvetlení, majú ťažkosti vo VV, TV, pretože majú do istej miery narušené priestorové videnie a pozorujeme u nich zlozvyky ako napr. šikmé držanie hlavy, žmúrenie a klopenie viečok. U čiastočne vidiacich treba striedať zrakovú prácu s hmatovou. U nevidiacich je základom edukačnej práce čítanie a písanie slepeckým bodovým písmom, kt. v roku 1825 zostavil Louis Braille. Na písanie brailovým písmom sa najčastejšie používa Pichtov písací stroj. Súčasťou špeciálnej výchovy zrakovo postihnutých sú procesy socializácie, resocializácie a sociálnej integrácie, z kt. najznámejšou je dnes školská integrácia zrakovo postihnutých.
Úraz je každé násilné poškodenie tela vonkajšími vplyvmi, ktorého bezprostredným následkom je poranenie (rana, otrava, zlomenina a pod.)
Príčiny úrazov v detskom veku:
nedostatočný dozor,
nedostatok vlastných skúseností, nerozvážnosť, nadmerná pohyblivosť, precenenie vlastných síl
Príčiny úrazov v dospelosti:
Lekárnička prvej pomoci
sa musí nachádzať na všetkých pracoviskách, v domácnostiach, rekreačných strediskách, v motorových vozidlách. Jej obsah sa musí pravidelne kontrolovať.
Základné vybavenie domácej lekárničky:
Rýchloobväzy, sterilné obväzy s vankúšikom, gázové obväz, elastické obväzy, trojcípa šatka, buničitá vata, lepiaca páska na upevnenie obväzov, nožnice, pinzeta, teplomer, 3% roztok peroxidu vodíka alebo iný dezinfekčný prostriedok, lieky proti bolesti a teplote, antihistamínové tabletky a krémy na zmiernenie príznakov alergie, lieky proti hnačke
Prvá pomoc je zo širšieho hľadiska:
Každý človek je povinný poskytnúť predlekársku prvú pomoc,
pokiaľ tým neohrozí vlastný život.
Postup PPP závisí od stavu postihnutého, ktorý musí záchranca zistiť, či ide o:
Stavy bezprostredne ohrozujúce život.
Bezvedomie
Bezvedomie je stav, v ktorom postihnutý nereaguje na oslovenie ani bolestivé podnety. Vzniká pri nedostatočnom dokrvení mozgu.
Pomoc:
ak sa dýchanie neobnoví, vykonať umelé dýchanie z úst do úst.
Záchranca sa nadýchne široko otvorenými ústami, priloží ústa pevne okolo úst postihnutého a pozvoľna vydýchne do jeho dýchacích ciest. Súčasne pozoruje či sa pritom zdvíha hrudník postihnutého. Možno použiť resuscitačné rúško.
Treba si uvedomiť:
- ak sa zastaví krvný obeh, v krátkom čase na to nasleduje zastavenie dychu,
- ak sa zastaví dýchanie, krvný obeh sa zastaví za 2-4 minúty.
V oboch prípadoch treba začať umelé dýchanie a súčasne aj nepriamu srdcovú masáž.
Spojenie týchto postupov sa nazýva neodkladná resuscitácia.
Postihnutého treba položiť na chrbát a na tvrdú podložku. Záchranca si stúpne alebo kľakne vedľa postihnutého a podloží dlaň (pri zápästí) jednej ruky na dolnú tretinu hrudnej kosti (v strednej časti asi 1-2 prsty nad úponom mečíka). Druhú ruku podloží zápästím naprieč na chrbát prvej ruky. Lakte musia byť napriamené, aby sa využila ťarcha celého tela. Nachýlením trupu dopredu sa prenáša sila z ramien do rúk a touto silou sa hrudná kosť stláča proti chrbtici asi 5 cm hlboko.
Ihneď po stlačení treba odľahčiť tlak na hrudnú kosť, aby sa hrudník postihnutého mohol voľne rozopnúť. Ruky ale zostávajú ležať na hrudnej kosti.
Resuscitácia je účinná, keď je hmatateľný pulz pri každom stlačení hrudníka, zužovanie zreníc a trhavé pohyby.
Krvácanie
Šok
vzniká v dôsledku zlyhávania krvného obehu. Rozvíja sa najmä pri silnom vonkajšom alebo vnútornom krvácaní, mnohonásobných poraneniach a zlomeninách veľkých kostí.
Príznaky:
Protišokové opatrenia:
protišoková poloha a zaistenie tepelného pohodlia.
Stabilizovaná poloha
Ťažké zranenia a nebezpečné stavy
Dusenie
zapríčiňuje nedostatok kyslíka v dýchacích cestách. Môže nastať pri utopení, vdýchnutí plynov, pár alebo cudzieho predmetu.
Príznaky: postihnutý zmodrie, nedokáže hovoriť, môže upadnúť do bezvedomia alebo sa prejavovať panikou.
Pomoc: 5 silnejších úderov do chrbta v predklone. Ak je aj naďalej prekážka, treba 5 krát prudko stlačiť brucho (asi v polovici vzdialenosti medzi pupkom a dolným koncom hrudnej kosti) smerom šikmo dovnútra a hore - HEIMLICHOV MANÉVER:
Popáleniny a obareniny
Stupne popálenín:
Popáleniny 1.stupňa sú najčastejšie zapríčinené krátkotrvajúcim dotykom s horúcimi predmetmi. K príznakom patrí začervenanie, bolesť, niekedy opuch.
Popáleniny 2. stupňa sú závažnejšie popálenia. V mieste popálenia sa tvorí pľuzgier, začervenanie je intenzívne.
Popáleniny 3. stupňa sú najhlbšie a najzávažnejšie. Paradoxne sú menej bolestivé ako predchádzajúce stupne, nakoľko dochádza i k poškodeniu nervu. Vznikajú „príškvary“.
Pomoc: popáleniny prvého a druhého stupňa ochladzujeme vodou, poranenú plochu zakryjeme sterilnou tkaninou, do rany nevkladáme žiadne maste ani oleje. Pľuzgiere neprepichujeme ani inak nezasahujeme do rany – hrozí vznik infekcie. Popáleniny tretieho stupňa neošetrujeme, vyhľadáme lekársku pomoc.
Menej závažné stavy
Krvácanie z nosa
sa zastavuje v predklone, prstami tlačíme na mäkkú časť nosa asi 10 – 15 minút, postihnutý dýcha ústami.
Mdloba je krátkodobý stav bezvedomia, spôsobený prechodným neodkysličením mozgu. Môže vzniknúť ako reakcia na bolesť, vyčerpanosť, nedostatok potravy a pod.
Pomoc: postihnutého uložíme do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami. Zabezpečíme prívod čerstvého vzduchu, prikladáme studené obklady na tvár a ruky.
Úpal
Príznaky: nevoľnosť, bolesti hlavy, ľahké závraty, sčervenanie kože.
Pomoc: premiestniť do tieňa, schladiť pokožku obkladmi, príp. vlažnou sprchou, podávať nápoje po malých dúškoch. V prípade vysokej horúčky a upadania do bezvedomia vyhľadať lekára.
Prevencia: vyhýbanie sa pobytu na slnku v čase obeda, nosenie pokrývky hlavy, pitný režim.
Uštipnutie hmyzom
Príznaky: bolesť, sčervenanie a opuch v mieste bodnutia
Pomoc:
Pohryznutie zvieraťom
Pomoc: ranu treba umyť mydlom a vodou, sterilne prikryť a zabezpečiť lekársku pomoc, pretože hrozí nebezpečenstvo nakazenia vírusom besnoty, ktorý môže byť v slinách zvieraťa.
Otrava potravinami
U detí ide najčastejšie o otravu liekmi alebo jedovatými rastlinami a ich plodmi.
Najčastejšie príznaky:
Pomoc:
Podstatou učenia podmieňovaním je vytváranie podmienených reflexov, dočasných nervových spojov v mozgu. Využíva sa najmä u malých detí napr. pri hre- hrá sa s bábikou a keď ju stlačí, bábika vydá zvuk, alebo náhodným otvorením škatuľky sa ozve pekná melódia, stlačením gombíka sa zapne televízor a pod. Podmieňovanie sa delí na: klasické (pavlovovské) a inštrumentálne (skinnerovské).
Klasické podmieňovanie objasnil I. P. Pavlov, ktorý robil pokusy na psoch. Postup pri vytváraní podmieneného reflexu je nasledovný:
Slinenie bola reakcia vyvolaná zvukom zvonca. Ak sa spojenie zvonec- potrava neopakuje, neposilňuje, spoj vyhasína a pes prestane reagovať na zvonenie.
Inštrumentálne podmieňovanie objasnil Skinner, ktorý robil pokusy s krysami. Odlišnosť od klasického podmieňovania je v tom, že krysa sa musí najprv naučiť stlačiť páčku a až potom dostane potravu. Aktivita je na strane zvieraťa, alebo diskriminačné učenie, keď sa krysa musí naučiť rozlišovať červenú a zelenú páčku- ak stlačí červenú dostane jedlo, ak stlačí zelenú dostane vodu.
Senzomotorické učenie- slovo senzorický znamená zmyslový. Deje sa prostredníctvom zmyslových orgánov a výsledkom je vnem. Motorický znamená pohybový. Senzomotorické učenie je spojenie komplexnej činnosti do funkčných jednotiek. Uplatňuje sa pri prácach na počítači, pri obsluhe mobilov. Senzorické učenie prebieha od jednoduchých foriem učenia až po zložité. Postupnosť senzorického učenia ma túto podobu:
Ako žáner prozaickej folklórnej tvorby nebola pôvodne určená deťom. Až v 19. St. dochádza k rehabilitácii rozprávky ako žánru vhodného pre deti. V 20. St. sa ustálilo jej začleňovanie do oblasti literatúry pre mládež. Má črty príťažlivé deťom, obsahuje obrazy čarovného sveta, líšiace sa od sveta dospelých, dej je dramatický, fantastickosť má primárnu úlohu a rozlišujeme folklórnu a autorská rozprávku.
Znaky ľudovej rozprávky:
Postavy- sú rozvrhnuté podľa zákona protikladov, negatívne postavy majú svoje paralely v kladných. Vystupujú tri typy postáv: kladné postavy- oplývajúce všetkými cnosťami, kt. v rozprávkach plnia ťažkú úlohu, záporné postavy- stelesnenie zlých vlastností, lenivosť pýcha, zlomyseľnosť, neutrálne postavy a reálne postavy- nečarodejné postavy z ľudu, kt. vynikajú nad postavami z panských vrstiev múdrosťou a schopnosťou vynájsť sa v ťažkých životných situáciách.
Kompozícia ľudovej rozprávky:
Druhy rozprávok: čarovné fantastické, realistické, zvieracie, legendárne, démonologické