Projektovanie a plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 032 slov
Počet zobrazení: 100
Tlačení: 5
Uložení: 4

Projektovanie a plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti

  • Význam projektovania v MŠ
  • Špecifiká plánovania v MŠ

Špecifiká projektovania a plánovania v MŠ

Význam: Projektovanie je dôležitou súčasťou práce výchovno- vzdelávacích zariadení. Bez plánovania činnosti by v zariadeniach vládol chaos. Touto činnosťou sa zabezpečuje premyslená, cieľavedomá realizácia pedagogického procesu. Preto:

Základným pedagogickým dokumentom každej MŠ je Školský vzdelávací program(ŠKVP) – dlhodobejší projekt MŠ.

Škola v ňom prezentuje: vlastné ciele, zameranie, metodické priority práce.

Poskytujú úplné informácie o poskytovanom vzdelávaní. Má byť zrozumiteľný, prehľadný, neformálny. Je prístupný rodičom a odbornej verejnosti. Hlavnú zodpovednosť za jeho tvorbu má RIADITEĽ (pri jeho tvorbe spolupracuje celý pedagogický kolektív).

Východiskovým materiálom pre tvorbu školského vzdelávacieho programu je štátny vzdelávací program – ISCED 0. Pri tvorbe ŠKVP sa zohľadňujú:

  1. Vonkajšie podmienky MŠ – platné legislatívne (právne) predpisy a financie.
  2. Vnútorné podmienky MŠ – personálne obsadenie MŠ; počet detí, ktoré navštevujú MŠ; materiálne podmienky; profesionalita učiteľov, ich vzťah k práci, deťom
  3. Potreby a záujmy detí, ich schopnosti, rozvojové možnosti
  4. Požiadavky rodičov, tradície MŠ, podmienky a postavenie MŠ v rámci danej lokality.

Školský vzdelávací program sa môže aktualizovať vzhľadom na podmienky a prípadnú zmenu vlastného zamerania MŠ.

ŠKVP je východiskom materiálom pre každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa.

Dôležitou súčasťou ŠKVP je aj ročný plán, ktorý sa každoročne aktualizuje. Poskytuje aktuálne informácie o:

- súčasnej situácii školy(počet detí, tried, personálne obsadenie)
- organizácii šk. roka
- plánovaných akciách v šk. roku (Napr. Mikuláš, karneval...)
- prioritách vo vzdelávaní (napr. tvorivosť detí, empatia)
- obsahuje plán kontrolnej činnosti (kontrola pedagogickej dokumentácie)
- obsahuje plán pedagogických porád
- krúžkovej činnosti

Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v MŠ

(triedne vzdelávacie programy - plány, písomné prípravy)

Plánovanie vých-vzdel. činnosti patrí medzi základné pracovné povinnosti učiteľa v MŠ. Každá trieda musí mať spracovaný plán vých.-vzdel. činnosti (vzdelávací program). Plánovanie vých.-vzdel. činnosti je v kompetencii učiteľa – volí si formu, obsah, časové trvanie (týždeň, 2 týždne, mesiac). Na spôsobe plánovania by sa mali dohodnúť obe učiteľky triedy.

Dôležitým dokumentom pri zostavovaní plánu VVZ činnosti sú učebné osnovy, ktoré sú súčasťou ŠKVP MŠ. Učebné osnovy vymedzujú ciele a obsah VVZ činnosti, ktoré musia byť vypracované v súlade so vzdelávacími štandardmi ŠTVP pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0. Učebné osnovy sú spracované vo forme obsahových celkov (tém), každý obsahový celok obsahuje témy (podtémy), ciele, kompetencie, okruh, stratégie, učebné zdroje.

Stratégie – metódy, zásady, formy práce učiteľa (napr. kreslenie, námetová hra, vychádzka).
Učebné zdroje –
pomôcky (makety, bábky, detská literatúra)
-zdroj pre informácií pre dieťa/učiteľa

Plán výchovno-vzdelávacej činnosti obsahuje: - prehľad plánovaných činností (hier, edukačných aktivít) na určitý časový úsek.

Postup pri plánovaní:

  • výber výkonového štandardu a formulovanie špecifického cieľa
  • výber činnosti pre dieťa/deti v súlade so špecifickým cieľom vo vzdelávacej oblasti rozvoja dieťaťa (činnosťami rozumieme konkrétne hry a hrové činnosti)
  • výber materiálnych didaktických prostriedkov vo vzťahu k plánovanej činnosti dieťaťa – učebné pomôcky
  • výber spôsobu realizácie činnosti, hier, edukačných aktivít – frontálne, súčasne so všetkými deťmi, v skupine detí, individuálne

Plán výchovno-vzdelávacej činnosti:

- je stručný, konkrétny s prehľadnou štruktúrou
- rešpektuje dieťa, jeho rozvojové možnosti a schopnosti
- rešpektuje vnútorné a vonkajšie podmienky konkrétnej MŠ (prevádzka, denný režim, lokalita z hľadiska umiestnenia budovy, zloženie skupiny – či je heterogénna, alebo homogénna z hľadiska veku detí, prírodné a sociokultúrne prostredie atď.)
- je súčasťou dennej prípravy učiteľa na prácu s deťmi.

Náležitosti plánu výchovno- vzdelávacej činnosti: časové trvanie (týždeň/mesiac) – Obsahový celok (Téma) – Podtéma, Organizačná forma/okruh/oblasť/kompetencie/ObsahovýŠtandard/VýkonovýŠtandard/stratégia(obsah-konkrétna činnosť)/učebné zdroje/dátum/evalvácia(hodnotenie)

  • Druhy konfliktov a spôsoby riešenia konfliktných situácii

KONFLIKT /z latinského slova conflictus=zrážka/.

Konflikt je spor protikladných, navzájom nezlučiteľných tendencií a cieľov vo vedomí človeka, v medziosobných vzťahoch jednotlivcov alebo skupín a je sprevádzaný záporným prežívaním.

DRUHY KONFLIKTOV

Konflikty sa delia na:

  • intrapersonálne – tieto sa odohrávajú vo vnútri osobnosti, napr. človek nevie pre aké povolanie sa rozhodnúť, nevie si vybrať kam má ísť na dovolenku, akú školu si vybrať a pod. Tento boj motívov vnútorne človeka znepokojuje a musí na to stále myslieť. Zdrojom vnútorných konfliktov sú povahové vlastnosti človeka /impulzívnosť, nerozhodnosť, úzkosť.../, momentálny telesný stav, alebo podnety z okolia.
  • Interpersonálne – konflikty medzi dvoma a viacerými ľuďmi. Dochádza k nim vtedy, ak majú rozdielne názory, postoje, záujmy a správanie, ktoré je pre druhého neprijateľné. Tento druh konfliktov často vzniká v škole, na pracovisku, v rodine. Napr. konflikt môže vniknúť vtedy ak jeden z partnerov je šetrný a druhý nie, jeden je poriadkumilovný a druhý nie..... .
  • Vnútroskupinové – konflikty vo vnútri danej skupiny napr. v triede medzi spolužiakmi, napr. medzi tými, ktorí porušujú disciplínu a tými, ktorí ju neporušujú.
  • Medziskupinové – konflikty medzi skupinami napr. v škole medzi triedami, medzi etnickými skupinami, politickými zoskupeniami a pod.

Riešenie konfliktných situácií

Pri riešení ide vždy o veľmi individualizovaný proces, kde významnú úlohu zohráva úsilie človeka.

Zásady pozitívneho riešenia konfliktov sú:

  • Aktívne počúvanie iného – dobré je zopakovať to, čo povedal iný, aby sme sa presvedčili, či sme dobre rozumeli,
  • Vyjednávanie – obidve strany si objasňujú svoje pozície, postoje. Má ísť o spoluprácu, nie o súperenie.
  • Porozumenie emóciám – „na emócie ísť s rozumom/ - t.j. preniesť napätie, zlosť, hnev do podoby myslenia, vnímania, počúvania druhého, uvažovania a prehodnocovania.
  • Mediácia – tretie osoba, mediátor /sprostredkovateľ/ pomáha riešiť konflikt. Mediátor je neutrálna osoba a obom stranám pomáha objasniť základ sporu. Mediačný proces má tieto kroky:
  1. krok – kontakt s obidvoma stranami,
  2. krok - definovanie podstaty sporu,
  3. krok – tvorba možností riešenia konfliktu,
  4. krok – záver – prijatie kompromisov, prípadne napísanie dohody.

Riešenie konfliktov si vyžaduje nielen kontrolu citov a emócií, ale často aj zmenu myslenia, prehodnotenie vlastných hodnôt, cieľov a správania, čo záleží najmä od vzdelania a informovanosti človeka a od toho či je prístupný novým informáciám, argumentom a kompromisom. Konflikty nemáme zo života za každú cenu úplne odstraňovať, ale učiť sa ich konštruktívne riešiť.

  • Spôsoby riešenia konfliktov, ktoré uprednostňujete v práci s deťmi vy

Pri riešení konfliktov pri práci s deťmi uprednostňujeme: - aktívne počúvanie iného

- porozumenie emóciám

-mediácia

  • Materiály a techniky pri kreslení a maľovaní v MŠ a ŠKD

Kresba – obrysové línie
Maľba – vypĺňame plochu

V MŠ hovoríme o maľovaní aj keď deti kreslia farbami a štetcom len línie, k ploche prechádzajú postupne, deti sa učia spoznávať farby, zaobchádzať s nimi, klásť ich vedľa seba, nanášať ich na seba, držať správne štetec, využívať súčasne veľký a malý štetec. Môžu maľovať v šikmej akejkoľvek vhodnej pozícii, ale uprednostňujeme státie, papier no vodorovnej, zvislej, alebo šikmej polohe papiera.

Materiály: vodové farby, temperové farby – prstové farby, voskový a suchý pastel na vypĺňanie kolorovanej kresby, vodové alebo anilínové farby – musia byť netoxické.

Papier rys., kartón, baliaci papier, výkres, prírodný papier, A3 pri individuálnom maľovaní pri skupinovom zväčšujeme formát.

Techniky: kresba obyčajnou ceruzkou, farbičkami, pastelkami, jednoduchý monotyp – odtlačok, kombinovaná technika – vosk, vodové farby, preškrabávanie tempery, maľba na textil, rozfukovanie farby...

V ŠKD: maľba na drevo, striekanie cez šablónu, maľba cez šablónu, preškrabávanie, vodové farby, tempery.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#prípravy v mš #metodicky postup vyucovania v ms #projektovanie #projektovanie v soc práci

Diskusia: Projektovanie a plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015