Zóny pre každého študenta

Učenie

Učenie

Učenie je nadobúdanie skúseností a utváranie jednotlivca v priebehu jeho života. Je osobitným druhom ľudskej činnosti, v ktorej subjekt- dieťa alebo dospelý, vplyvom vonkajších podmienok a vlastnej motivácie mení seba a prostredie. Výsledkom procesu učenia je zmena správania jedinca, ktorý sa procesu zúčastnil. Učenie je teda:

Tieto tri charakteristiky učenia na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Na základe učenia sa skúsenosťou sa človek prispôsobuje prostrediu, mení ho a mení aj seba pomocou tvorivej autoregulácie.

Charakteristika učenia: učenie je schopnosť, psychický proces, ktorý možno rozvíjať. Keď sa nerozvíja, schopnosť stagnuje alebo sa znižuje. Dá sa rozvíjať do najvyššieho veku. Učenie znamená aktivitu intelektu ako najúčinnejšieho prostriedku rozvíjania osobnosti. Najúčinnejšie pôsobí na rozvoj osobnosti v detstve a spomaľuje starnutie v neskoršom veku. Ľudia, ktorí sa učia, žijú dlhšie.

Osobitosti učenia: osobitosťou učenia je, že je súčasťou vyučovania, ale učenie sa neuskutočňuje len na vyučovaní. Stavia na dedičnosti, vrodených vlohách a predpokladoch. Je taktiež určované stavom organizmu, teda telesných orgánov. Úlohou učenia je získavanie predpokladov jedinca na vyrovnanie sa s okolím a spoločenským prostredím. Učenie nie je vhodné zužovať len na výsledky učenia a na proces získavania vedomostí a zručností. Má veľký význam pre rozvoj celej osobnosti, pre modifikáciu- zmenu schopností, charakteru, postojov, motivácie, hodnotového systému osobnosti, pre tvorivosť osobnosti, jej sebarealizáciu. Z pedagogického aspektu je potrebné mať na zreteli širší vplyv učenia na rozvoj osobnosti. Je to proces riadeného učenia, ktorý smeruje k vopred vytýčenému cieľu. V tomto zmysle je učenie zámerné a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, ale aj foriem správania a konania a ostatných osobnostných vlastností jedinca.

Druhy učenia:

Utváranie podmienok učenia, motivácia a sociálna facilitácia učenia- učenie sa uskutočňuje na základe určitých podmienok. Niektoré podmienky napomáhajú učeniu sa, iné môžu proces učenia sťažovať. Preto je dôležité poznať podmienky, kt. ovplyvňujú učenie. Medzi ne patrí: žiak, učiteľ, učebná látka, proces učenia.

Z hľadiska miery motivácie na procese učenia rozlišujeme tieto typy učenia:

Významným činiteľom úspešnosti učenia je sociálna facilitácia. Pod tento pojem zahrňujeme najmä ľudské, sociálne, školské, rodinné prostredie a podporu ľudú z tohto prostredia pre učenie sa dieťaťa žiaka.

Pedagogika detí s poruchamiučenia je špecializáciou špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou, reedukáciou detí s poruchami učenia a korekciou porúch učenia.

Poruchy učenia sa u detí prejavujú ťažkosťami:

Pre deti s poruchami učenia je typické, že v škole zlyhávajú len v predmete, v ktorom sa vyžadujú schopnosti a zručnosti dieťaťa narušené poruchou učenia ( napr. deti s poruchou matematických schopností sú neúspešné len v matematike.)

Príčiny- pretože nejde o bežné, ale skutočne veľmi špecifické ťažkosti žiaka pri zvládaní školských nárokov, odborníci zaviedli termín špecifické vývinové poruchy učenia. Používajú ho preto, že poruchy a ťažkosti v učení sa vymykajú z bežných ťažkostí s učením. Ich príčinou nie je nedostatok snahy, dokonca lajdáctvo alebo lenivosť, prípadne patológia rodinného prostredia, alebo znížená inteligencia. Bežné, nešpecifické poruchy a ťažkosti sa dajú odstrániť tým, že dieťa viacej číta, precvičuje si matematické úkony, nacvičuje si písanie. Špecifické poruchy sa opakovaním a častým precvičovaním neodstránia.

Za najčastejšie príčiny sa uvádzajú odchýlky v stavbe a vo funkcii CNS. Vyvolávajú ich:

Približne v polovici prípadov býva ako pravdepodobná príčina ich príznakov diagnostikovaná tzv. porucha pozornosti a hyperaktivita (ADHD – z anglického Attencion Deficit and Hyractivity Disorder)donedávna sa táto diagnóza označovala názvom ľahká mozgová dysfunkcia.

Najtypickejšie prejavy ADHD:

Nie každý človek s ADHD má všetky tieto prejavy. Prejavy ADHD sa vekom menia. V detstve dominuje skôr hyperaktivita, v školskom veku poruchy učenia, pozornosti, správania a komunikačné narušenia. V dospelosti je problematické hľadanie zamestnania, vytváranie partnerských vzťahov a výchova vlastných detí, niektorí ľudia s ADHD majú sklon k sebevražedným myšlienkam, sú veľmi depresívni.

Klasifikácia

Poruchy učenia možno diferencovať a klasifikovať podľa niekoľkých rôznych kritérií. Najčastejšie delenie je podľa postihnutých školských schopností, názvy jednotlivých porúch sú potom odvodené z gréckych pojmov s predponou dys-. ktorá vyjadruje narušenie alebo odchýlku od normálu.

Dyslexia – špecifická vývojová porucha čítania, pri ktorej má jedinec problémy s rozpoznávaním a zapamätávaním si jednotlivých písmen, obzvlášť rozlišovaním písmen tvarovo podobných, má ťažkosti s rýchlosťou čítania, správnosťou čítania a ťažkosti s porozumením čítanému textu, často sa vyskytuje tzv. dvojité čítanie (tiché predčítavanie slova pred jeho vyslovením). Nedokáže sa orientovať na stránke ani v riadku, má problém nájsť začiatok riadka. Nevie sledovať text očami v riadku ani na strane. Nedokáže nadviazať v čítaní na spolužiaka. Domýšľa si text.

Dysgrafia – špecifická porucha písania postihujúca písomný prejav, ktorý býva nečitateľný a neusporiadaný, dieťa si nepamätá tvary písmen, zamieňa tvarovo podobné písmená, píše pomaly a s námahou. Písmo je kostrbaté, hranaté, často nečitateľné. Prepisovanie textu nepomáha, často je výsledok ešte horší. Dieťa nedokáže písať do riadka, má problém písať zľava doprava. Často nevie správne držať pero v ruke, tlačí na papier, nedokáže robiť pri písaní plynulé pohyby. Má porušenú koordináciu práce ruky a očí pri písaní.

Dysortografia – špecifická porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje tzv. špecifickými chybami v pravopise (napr.narušená schopnosť rozlišovania mäkkých a tvrdých slabík alebo sykaviek), vyskytuje sa často v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou. Najčastejšie sa prejavuje tak, že dieťa nepíše v texte mäkčene, dĺžne, ostatné diakritické znamienka, interpunkčné znamienka, začiatok vety nepíše s veľkým písmenom, nedokáže správne napísať vybrané slová, hoci ich pozná, názvy miest či mená píše s malým písmenom a pod.

Dyspraxia – špecifická vývojová porucha zručnosti (manuálnych a praktických schopností), ktorá sa najviac prejavuje pri činnostiach náročných na pohybovú rýchlosť a koordináciu ( napr.pri hrách, športe, manuálnych činnostiach a pod.). Dieťa má problém s koordináciou jemnej a hrubej motoriky, jeho pohyby vyznievajú nešikovne, nie sú ladné a plynulé. Nevie sa orientovať na svojom tele, určiť vpravo, vľavo, hore, dolu, vpredu , vzadu. V telesnom cvičení je pomalé, nešikovné, často ho preto odmieta. Nedokáže cvičiť do rytmu, cvičiť s ostatnými deťmi (pochodovať, tlieskať, tancovať). Dlho mu trvajú aj sebaobslužné úkony. Dieťa je nešikovné aj v jemnej motorike.

U dieťaťa sa môže objaviť nechuť k činnostiam, v ktorých nie je úspešné, odmietanie takých činností, niekedy až utekanie zo školy. Pre školský neúspech sa môžu prejaviť poruchy správania, klamanie, apatia, nezáujem o školu, agresivita, infantilné správanie. Mnohé deti trpia neurózami, majú strach, sú v napätí, môžu sa objaviť aj tiky, zajakávanie.

Ak učiteľ nemá správny prístup k dieťaťu, dieťa ho môže začať nenávidieť, báť sa ho a pod.

Dysmúzia – špecifická vývojová porucha postihujúca schopnosti vnímania a reprodukcie hudby, jedinec má problémy s rozlišovaním tónov, nepamätá si melódiu, nie je schopný reprodukovať rytmus. Dieťa nemá „hudobný sluch“. Má problém rozoznávať aj hudobné nástroje, či hlasy spolužiakov.

Dyskalkúlia – špecifická porucha matematických schopností, ktorá postihuje operácie s číslami, matematické predstavy, priestorové predstavy a pod.

V oblasti aritmetiky dieťa nepochopí pojem čísla, nedokáže porovnať počet predmetov, chápať, čítať a písať matematické znamienka, symboly. Má narušenú schopnosť uskutočňovať sčítanie, odčítanie násobenie, delenie, nevie sa orientovať na číselnej osi.

V oblasti geometrie nedokáže rozlišovať geometrické tvary, má ťažkosti pri obkresľovaní tvarov, nevie rysovať, používať rysovacie pomôcky, orientovať sa v priestore na papieri i v triede.

Dyspinxia – špecifická vývojová porucha kreslenia, ktorá je charakteristická nízkou úrovňou kresby, ťažkosťami s kombinovaním farieb a pod. Dieťa nedokáže ani jednoduchým spôsobom výtvarne vyjadriť skutočnosť, nedokáže primerane veku nakresliť predmety, ktoré vidí pred sebou, na ľudskom či zvieracom tele vynecháva časti, zabúda dokresliť detaily. Nedokáže nakresliť veci priestorovo s perspektívou. Má problém s modelovaním, kolážou a inými výtvarnými technikami.

Vyučovaní proces sa uskutočňuje:

Vyučovací proces má svoju časovú skladbu a postupnosť- fázy vyučovacieho procesu sú: motivačná, expozičná, fixačná a overovacia

Činitele, ktoré pôsobia vo vyučovacom procese:

Podľa teórie domén rozlišujeme 3 hlavné domény osobnosti: kognitívna- schopnosti, vedomosti, inteligencia a vlohy. Výsledkom sú dobré školské výsledky žiakov alebo naopak slabé výsledky. Afektívna- emócie, city, prežívanie, motivácia, sociálne vzťahy a sebaregulácia. Výsledkom je vychovaný, pozitívne motivovaný žiak a na druhej strane žiak, ktorý porušuje normy správania. Psychomotorická- pohybová oblasť a zmyslové vnímanie. Obohacuje zručnosti, návyky, zvyky. Najdôležitejšie vlastnosti a procesy osobnosti, ktoré ovplyvňujú efektívnosť vyučovacieho procesu sú:

Štruktúra učiva- väzby medzi jednotlivými prvkami- ide o zrozumiteľnosť a ucelenosť učiva. Rozsah učiva- súvisí aj s náročnosťou. Rozsahom rozumieme množstvo učiva. Platí, že čím, je učivo rozsiahlejšie, tým viac času potrebujeme na jeho osvojenie. Emociálno motivačné vlastnosti učiva- či je učivo spracované zaujímavo a má tendenciu vyvolať radosť, hnev, zlosť. Štruktúrovanie učiva

V tejto časti otázky opíšete presný postup realizácie edukačnej aktivity z rozvíjania matematickej gramotnosti. Ako vzor sem dávam jednu z príprav.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/pedagogika/20098-ucenie/