Vzdelávanie
Vzdelávanie
- Predmet a základné pojmy didaktiky
Didaktika
pochádza z gréckeho slova didaskein – učiť, vyučovať.
Autorom 1. Systematickej didaktiky bol Ján Amos
Komenský, ktorý ňou chápal celú teóriu vzdelávania (v diele Analytická didaktika). Neskôr sa pojem zúžil len na teóriu
vyučovania.
Didaktika je veda, ktorá:
- Pomáha prenikať do obsahu vyučovania
- Ukazuje, ako postupovať pri
vyučovaní
- Zaoberá sa interakciou medzi učiteľom a žiakmi (komunikácia učiteľa so žiakmi na vyučovaní)
Obsah – učebná látka, ktorú sa žiak učí
Vyučovací proces – metódy, zásady, organizačné
formy využívané pri vyučovaní
Didaktika sa delí na:
- všeobecnú didaktiku – zaoberá sa otázkami, ktoré sú
spoločné pre všetky vyučovacie predmety
- špeciálne didaktiky (metodiky) – zaoberajú sa špeciálnymi otázkami vyučovania
jednotlivých predmetov, napr. didaktika matematiky, slovenského jazyka, telesnej, hudobnej, výtvarnej výchovy atď.
Predmetom didaktiky je skúmanie obsahu vzdelávania, procesu vyučovania a interakcie učiteľa a žiakov na vyučovaní.
Skúmanie obsahu vzdelávania je dôležitou témou modernej pedagogiky.
V súčasnosti sa používa pojem kurikulum,
ktorý chápeme ako:
- vzdelávací program, projekt, plán
- priebeh štúdia a jeho obsah
- obsah všetkých skúseností,
ktoré žiaci získavajú v škole
Obsah vzdelávania sa skúma z hľadiska toho, koľko sa má žiak naučiť.
Druhá otázka je, ako usporiadať a štrukturovať učivo ,aby ho žiaci dobre pochopili. Učivo sa môže usporiadať lineárne (k
učivu sa už nevraciame alebo špirálovite (k preberanému učivu sa vraciame, rozširujeme ho).
Proces vzdelávania
sa skúma z hľadiska najlepších metód, foriem, prostriedkov používaných na vyučovaní
Proces interakcie na
vyučovaní sa skúma z hľadiska tvorby vzťahov medzi učiteľom a žiakmi, medzi učiteľom, žiakmi a obsahom vzdelávania a medzi
žiakmi navzájom. Skúma sa štýl učiteľa, ktorý používa na vyučovaní štýl učenia žiakov a klíma na vyučovaní.
Základné didaktické pojmy:
Vzdelávanie je proces, v ktorom si učiaci sa osvojuje poznatky, metódy,
činnosti, vytvára vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy
Vzdelanie je výsledok
procesu vzdelávania, charakterizujeme ho ako systém takých vedomostí, spôsobilostí, návykov, názorov, postojov, presvedčení, ktoré sa
pokladajú za potrebné pre každého člena spoločnosti (všeobecné vzdelanie)
Vyučovanie je historicky ustálená forma
školskej výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých.
Obsah
vzdelávania je jedným z rozhodujúcich faktorov vzdelávania a didaktiky. Odvodzuje sa od filozofie výchovy v danom štáte. Obsah
vzdelávania sa konkretizuje v:
- učebnom pláne - učebniciach a doplnkových učebných
materiáloch
- učebných osnovách - štandardoch vzdelávania
Učebný plán
Učebný plán je súčasťou pedagogickej dokumentácie, ktorú schvaľuje ministerstvo školstva. Konkretizuje obsah vzdelávania a jeho
organizáciu na určitom stupni a type školy. V súčasnosti je učebný plán rámcovou normou, ktorá umožňuje riaditeľom škôl jeho
modifikáciu (úpravu).
Učebný plán obsahuje:
- zoznam vyučovacích predmetov pre daný ročník a typ školy
- týždenný
a celkový počet vyučovacích hodín pre príslušný predmet a ročník
- povinné, povinne voliteľné a nepovinné predmety (tie určuje
škola sama)
Učebný plán je východiskom pre tvorbu učebných osnov a rozvrh hodín v škole. Zostavenie učebného plánu je zložité
a náročné, pretože pribúdajú poznatky, rozvíja sa veda a technika, informačné technológie. Vytvára sa potreba vzniku nových predmetov,
napr. podnikateľská výchova, zdravotná výchova, environmentálna výchova.
Učebné predmety na ZŠ a SŠ z obsahového hľadiska
rozdeľujeme na
- Spoločenskovedné
- Prírodovedné
- Jazykovedné
- Esteticko – výchovené
- Telovýchovné
- Pracovno – výchovné
Výučba jednotlivých učebných predmetov nemá prebiehať izolovane, majú sa vytvárať medzipredmetové vzťahy.
Niektoré predmety
majú viac výchovný ako vzdelávací charakter.
Vo výchovných predmetoch je dôležité prežívanie, tvorenie vzťahov
žiakov k etickej, estetickej skutočnosti, napr. VV, HV
Vo vzdelávacích predmetoch je dominantné osvojenie poznatkov,
vedomostí, napr. SJL, PED, BIO
Učebné osnovy
Učebné osnovy sú súčasťou pedagogickej dokumentácie.
Obsahujú rozpracovanie učiva príslušných predmetov v ročníkoch na jednotlivé tematické časti a celky.
Učebné osnovy
stanovujú:
- ciele predmetu
- obsah predmetu
- rozsah predmetu
- metódy, organizačné formy, postupy pri realizácii obsahu
Učebné osnovy majú:
- byť presne
a správne spracované
- obsahovať podstatné, základné fakty z danej vednej oblasti
- byť spracované tak, aby zodpovedali
pedagogickým požiadavkám, aby motivovali žiakov, aby bola zachovaná zásada postupnosti, primeranosti veku, ucelenosti, aby bol primeraný rozsah
poznatkov a informácií.
Vzdelávacie štandardy
Vzdelávacie štandardy nadväzujú na učebné osnovy. Plnia
funkciu určitej kontroly osvojenia, zvládanie učiva žiakmi, sú spresnením obsahu osnov. V štandardoch sú konkrétne vymedzené požiadavky,
ktoré žiaci musia splniť v určitých predmetoch, ročníkoch, na určitých stupňoch školy.
Rozlišujeme tri druhy štandardov:
- Obsahové štandardy – zaväzujú učiteľov prebrať so žiakmi vymedzené základné učivo, ktoré majú žiaci v danom
predmete a ročníku zvládnuť.
- Výkonové štandardy – tvoria súbor úloh, otázok, požiadaviek, ktoré majú
ukázať, do akej miery si žiak osvojil predpísanú látku.
- Prírastkové štandardy – v nich sa zisťujú vedomosti
žiakov zo základného učiva na začiatku a na konci roka.
Učebnice
Učebnice obsahujú didaktické
spracovanie učiva, ktoré je vymedzené v učebných osnovách. Učebnice schvaľuje ministerstvo školstva a ich úroveň posudzujú
odborníci
Učebnice obsahujú:
- základný text – podstatné myšlienky
- doplňujúci
text –slúži na doplnenie učiva
- vysvetľujúci text – uvádzajú sa tu príklady na pochopenie základného
textu
- otázky, cvičné úlohy- sú na overenie, či žiak porozumel učivu, na precvičenie
- mimotextové
komponenty - tabuľky, obrázky, schémy, úvod, obsah, vecný a menný register
Tvorba dobrej učebnice je veľmi náročná
činnosť. Musí spĺňať určité požiadavky, aby splnila funkcie, ktoré sa od nej očakávajú.
Požiadavky na učebnice
:
- vedeckosť – učebnica má obsahovať najnovšie vedecké poznatky
- zhoda s učebnými osnovami
– učebnica má obsahovať učivo, ktoré vyžadujú učebné osnovy
- tematická usporiadanosť - tematické celky
majú byť usporiadané logicky v primeranom rozsahu
- otázky, úlohy, cvičenia - majú rozvíjať poznávacie funkcie
(pamäť, logické a tvorivé myslenie)
- zrozumiteľnosť – má byť napísaná zrozumiteľne, aby sa z nej žiaci mohli
učiť samostatne
- učivo a úlohy majú byť konštruované tak, aby umožňovali medzipredmetové vzťahy
- majú
byť napísané jazykovo a štylisticky správne
- má mať estetický vzhľad, vkusnú grafickú úpravu,
dostatočne veľké písmená, dobrú väzbu, aby sa nerozpadávala
K učebniciam sú vydávané metodické
príručky, v ktorých je návod, ako učebnicu správne používať, ako postupovať, aby si žiaci učivo osvojili.
Funkcie
učebnice
- poznávacia – učebnica má poskytnúť fakty, javy, zákonitosti tak, aby ich žiak pochopil,
osvojil si ich, vedel ich použiť
- motivačná – má vzbudiť záujem, zvedavosť žiakov
-
komunikačná – rozvíja slovnú zásobu, žiak sa z nej učí vecne, gramaticky, štylisticky správne komunikovať
-
regulačná – členenie textu na podstatné myšlienky, vysvetlenia, dôkazy, problémy, úlohy, cvičenia vedú žiakov, aby si osvojili
učivo v logickej nadväznosti
- aplikačná - obsahuje námety na využitie učiva v praxi a v živote
-
integračná – text sa ukazuje aj širšie v súvislosti, nadväznosti na iné predmety. Žiak môže učivo zaradiť do širšieho
vedného, spoločenského kontextu
- kontrolná – žiak aj učiteľ môže na základe otázok, úloh, ktoré sú
v učebnici, kontrolovať, či učivo žiaci pochopili, naučili a to. Úlohy a riešenia poskytujú spätnú väzbu učiteľovi, žiakom, na akej
úrovni zvládli učebnú látku.
Psychologická analýza príčin
neprospievania žiakov
Neprospievajúci žiak – je žiak, ktorý z jedného, alebo viacerých učebných predmetov
sústavne nedosahuje učebné výsledky predpísané učebnými osnovami a
cieľovýmipožiadavkami.
Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka považujeme
aj neúspešného žiaka, t.j. žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim schopnostiam /napr.
žiak má inteligenčný kvocient 120, ale jeho výsledky v učení sú slabé/. Tento jav sa nazýva relatívna školská
neúspešnosť.
Reálna školská neúspešnosť- žiak neprospieva na základe zníženej úrovne schopností
v kombinácii s mnohými osobnostnými a vonkajšími príčinami. Neprospech sa chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá mu
bráni dosahovať požadované výsledky. Poruchy učenia vznikajú v dôsledku narušenia normálneho vývinu osobnosti.
Neprospievanie má osobné aj spoločenské dôsledky:
- zasahuje celú osobnosť žiaka,
- nižšie vzdelanie
vedie k menšej možnosti zamestnať sa, k nižšej životnej úrovni, k nespokojnosti so sebou.
Pri odstraňovaní neprospievania
treba postupovať individuálne, treba ho chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny a zdravý vývin žiakovej osobnosti.
Typy neprospievania žiakov a ich príčiny
1.Typické neprospievanie sa vyznačuje sústavným zlyhávaním
žiaka vo viacerých predmetoch. Najčastejšie príčiny sú:
- mentálna zaostalosť,
- výchovná zanedbanosť žiaka
– nedostatočná príprava na školu,
- chýba motivácia k učeniu,
- poruchy – disharmonický vývin osobnosti, ADHD /poruchy
pozornosti a hyperaktivita/,
- školská nezrelosť.
2.Nerovnomerné výkony žiaka v jednotlivých
predmetoch. Príčiny môžu byť:
- špecifické poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia,
- špeciálne nadanie, vyhranený záujem,
- negatívny vzťah k učiteľovi daného predmetu.
3.Epizodické
neprospievanie – výrazné rozdiely v školských výkonoch sa prejavujú v závislosti od času. Príčiny môžu byť:
- zhoršenie zdravotného stavu,
- únava, vyčerpanosť,
- negatívna udalosť v rodine.
4.Náhly a výrazný
pokles školského prospechu žiaka. Príčiny môžu byť:
- adaptačné problémy pri prechode na vyšší stupeň školy,
- nástup puberty,
- reakcia na - problémy v rodine /rozvod/,osobné problémy/nešťastná láska/,
- choroba, najmä psychické
ochorenia – neuróza, psychóza, degeneratívne problémy CNS.
Osobnosť neprospievajúceho žiaka
- Má
zníženú schopnosť zapamätania - podržania informácií a ich vybavenia z pamäti.
- Má poruchy pozornosti
– pozornosť býva plytká, sústredí sa iba na krátky čas, žiak podlieha rušivým vplyvom.
- Má zníženú schopnosť
logického myslenia – chýbajú mu súvislosti v poznatkoch.
- Má poruchy v citovej oblasti –
výskumami sa zistilo, že až 80 % neprospievajúcich žiakov má slabo rozvinutú citovú oblasť, čo sa prejavuje zatrpknutosťou,
zlosťou, necitlivosťou, rozladenosťou a neschopnosťou kontrolovať svoje emócie a city.
- Má problém v sociálnej
oblasti v oblasti disciplíny – objavujú sa priestupky v správaní, ktoré môžu byť spojené s podceňovaním
žiaka zo strany učiteľa a spolužiakov/sociálna frustrácia – lebo je v triede neobľúbený/.
- Motivácia
neprospievajúceho žiaka k učeniu je znížená, lebo má málo záujmov, pasívne trávi voľný čas.
Príčiny
neprospievania žiakov (príčiny zo strany žiaka, učiteľa, rodiny)
Príčiny neprospievania delíme na :
- vnútorné – osobnosť žiaka,
- vonkajšie – učiteľ,
- vonkajšie –
rodina, prostredie.
1.Príčiny na strane žiaka :
- poruchy
telesného vývinu a zdravotné problémy,
- poruchy duševného vývinu,
- nesprávne
postoje – postoje k sebe, učeniu, učiteľom, budúcnosti, spoločnosti, nerealistické postoje,
- poruchy
motivácie – nedostatok záujmu o učenie, málo záujmov, snaha vyhnúť sa neúspechu, chýbanie vnútornej motivácie k učeniu,
- záporné osobnostné črty – žiak má nízke, nenáročné ciele, nevie prekonávať prekážky, je narušená autoregulácia
a disciplína, nemá vytrvalosť a húževnatosť na dosahovanie cieľov,
- emocionálne poruchy – jedná sa o záporné
city k škole, k vzdelávaniu, strach z neúspechu /neuspokojené potreby istoty, uznania, priateľstva/,
- ťažko sa prispôsobuje škole,
má narušenú sociabilitu. Neprospievajúci žiaci sú často izolovaní a ostatní ich odsudzujú/.
2.Príčiny na strane
učiteľa:
- záporný vzťah učiteľa k žiakovi – žiak to vníma tak, že učiteľ ho
nespravodlivo hodnotí, je zaujatý a keď si chce opraviť známku, nedá mu možnosť,
- autoritatívny prístup učiteľa
k žiakovi – vyvoláva u neprospievajúceho žiaka úzkosť, strach, napätie, nervozitu. Medzi žiakmi neochotu navzájom si pomáhať.
Opakom je zhovievavý postoj učiteľa – ktorý dostatočne nekontroluje a nehodnotí , žiaci nevedia čo majú robiť čo môže
tiež spôsobiť slabé vyučovacie výsledky,
- individuálny postoj učiteľak neprospievajúcemu
žiakovi- hrá dôležitú úlohu v tom ako zlepšiť jeho vzdelávacie výsledky. Nevšímavosť a odsúvanie neprospievajúceho žiaka na
okraj triedy vedie k zvýšeniu nervozity a k napätiu u neprospievajúceho žiaka, prehlbuje sa pocit menejcennosti a objavuje sa
agresivita,
- nezrozumiteľné vysvetľovanie učiva a nedostatočné upevňovanie učiva – vedie k problémom pri
osvojovaní si ďalšej látky,
- nesprávna alebo chýbajúca motivácia – učiteľ si žiakov málo
všíma, otázky a požiadavky na nich nediferencuje, hodnotí ich negatívne, neustále ich kritizuje , používa iróniu, sarkazmus, nevytvára
situácie, kde môže žiaka pochváliť.
3.Príčiny na strane rodiny sú najčastejšie:
- zlé materiálno-ekonomické podmienky rodiny – chudoba,
- zlé bytové podmienky –žiak nemá miesto
na učenie, pri učení ho stále niekto vyrušuje,
- nízka kultúrna úroveň rodiny – rodičia majú len základné,
alebo nedokončené základné vzdelanie, v rodine nie sú knihy,
- narušená štruktúra rodiny – chýba jeden
z rodičov, náhradná rodina, dlhodobá absencia jedného z rodičov napr. choroba, alebo práca mimo bydliska,
- postavenia žiaka
v rodine – veľa súrodencov v rodine /väčšie pracovné zaťaženie/, jedináčik/rozmaznávanie/,
- egoizmus
a nezrelosť pre rodičovstvo – nepriaznivá rodinná klíma napr. časté hádky, fyzické násilie.
Na navodenie zmien
v rodinnej výchove je potrebná spolupráca rodiny a školy. Z pohľadu pedagogickej psychológie je práca s neprospievajúcimi
žiakmi a ich rodinami v náplni pedagógov, výchovného poradcu a v prípade vážnejších problémov školského psychológa .
Spolupráca školy a rodiny s neprospievajúcim žiakom je často ťažká a neúčinná.
4.Ďalšie
okolnosti :
- nevyhovujúce sociálne prostredie v ktorom žiak žije – nevhodní kamaráti, gangy, skupiny
požívajúce alkohol, drogy,
- nevhodné sociálne a materiálne podmienky školy – preplnenosť tried, nevhodné
prostredie triedy, školy, skladba triedy /pohlavie, schopnosti žiakov/,
- nadmerné trávenie času žiaka – pri
počítači, televízii, sledovanie nevhodných programov, hranie agresívnych hier, nevhodné “chatovanie“... .
- Možnosti ako predchádzať neprospievaniu
Možnosti odstraňovania neprospievania žiakov
- základnou zásadou je presné a objektívne zistenie príčin,
- neprospievanie žiaka treba ako problém
celej jeho osobnosti,
- pri práci s neprospievajúcim žiakom je dôležitý pedagogický optimizmus a akceptácia
žiaka,
- pedagóg musí používať vhodné metódy a individuálny prístup k žiakovi, napriek dodržiavaniu
tejto zásady, nie je možné každé zaostávanie odstrániť.
- z psychologického hľadiska je dôležité, že nie je
potrebné sa vždy len zamerať na prospech. Z hľadiska hodnotenia žiaka treba hodnotiť aj iné stránky osobnosti žiaka, ktoré
sú pozitívne a oceniť aj malý pokrok v učení .
Konkrétne opatrenia
Pre žiakov so slabými
rozumovými schopnosťami:
- znížiť učebné nároky,
- posilňovať samostatnosť myslenia,
- pri preverovaní
vedomostí – predĺžiť čas odpovede,
- oceniť aj malé pokroky v učení,
- slabšie výsledky žiakov v učení nahrádzať ich
zapájaním do praktických a záujmových činností.
Pre žiakov s medzerami vo vedomostiach:
- zistiť,
ktoré učivo žiak zanedbal, alebo zameškal /choroba/a pomocou didaktických testov , opakovaním učebnej látky doplniť,
- posúdiť,
či žiak látku dobehne sám. alebo potrebuje pomoc,
- navrhnúť postup ako učebnú látku doplniť,
- zabezpečiť doučovanie,
doučovať iba podstatné veci,
- doučovanie spolužiakmi treba robiť na základe dobrovoľnosti a pod dohľadom učiteľa.
Pre žiakov s nedostatočnou motiváciou:
- zistiť, ktorých predmetov sa negatívny vzťah týka,
- pokúsiť
sa zistiť príčiny demotivácie – či sú v žiakovi, v rodine, v učiteľoch, v náročnosti učiva,
- vytvoriť žiakovi príjemnú
klímu, venovať mu pozornosť, poskytnúť v prípade potreby pomoc a vytvárať príležitosti aby žiak mohol zažívať pocit úspechu,
- motiváciu navodzovať aj znižovaním nárokov na memorovanie učiva – poskytnúť žiakom možnosť povedať svoj názor, prejaviť
tvorivosť,
- ukázať prepojenie učiva na prax .
Pre žiakov s nedostatkami v učebných návykoch:
- rozvíjať u žiakov vôľu a návyky potrebné pre správne učenie,
- pravidelne kontrolovať domáce úlohy, viesť žiaka
k dodržiavaniu noriem a pravidiel,
- učiť žiaka organizovať si čas - vytvoriť si denný a týždenný režim, čas rozvrhnúť na
povinnosti, záujem a odpočinok,
- osvojiť si technológiu učenia – naučiť sa štruktúrovať učivo, učiť sa podstatné veci,
- rozvíjať autoreguláciu, rozhodnosť, vytrvalosť – učiť ich, aby si sami zadávali úlohy a následne ich plnenie kontrolovali,
- plnenie úloh je potrebné kontrolovať taktne, ale dôsledne, čím postupne rozvíjame u žiaka sebakontrolu.
Predchádzanie
neprospievaniu a jeho odstraňovanie je jednou zo základných úloh pedagogickej psychológie, lebo mnohé príčiny neprospechu žiaka sú práve
z oblasti psychológie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta