Vzdelávanie

Vzdelávanie

• Predmet a základné pojmy didaktiky

Didaktika pochádza z gréckeho slova didaskein – učiť, vyučovať.

Autorom 1. Systematickej didaktiky bol Ján Amos Komenský, ktorý ňou chápal celú teóriu vzdelávania (v diele Analytická didaktika). Neskôr sa pojem zúžil len na teóriu vyučovania.

Didaktika je veda, ktorá:

• Pomáha prenikať do obsahu vyučovania
• Ukazuje, ako postupovať pri vyučovaní
• Zaoberá sa interakciou medzi učiteľom a žiakmi (komunikácia učiteľa so žiakmi na vyučovaní)

Obsah – učebná látka, ktorú sa žiak učí

Vyučovací proces – metódy, zásady, organizačné formy využívané pri vyučovaní

Didaktika sa delí na:

1. všeobecnú didaktiku – zaoberá sa otázkami, ktoré sú spoločné pre všetky vyučovacie predmety
2. špeciálne didaktiky (metodiky) – zaoberajú sa špeciálnymi otázkami vyučovania jednotlivých predmetov, napr. didaktika matematiky, slovenského jazyka, telesnej, hudobnej, výtvarnej výchovy atď.

Predmetom didaktiky je skúmanie obsahu vzdelávania, procesu vyučovania a interakcie učiteľa a žiakov na vyučovaní.

Skúmanie obsahu vzdelávania je dôležitou témou modernej pedagogiky.

V súčasnosti sa používa pojem kurikulum, ktorý chápeme ako:

1. vzdelávací program, projekt, plán
2. priebeh štúdia a jeho obsah
3. obsah všetkých skúseností, ktoré žiaci získavajú v škole

Obsah vzdelávania sa skúma z hľadiska toho, koľko sa má žiak naučiť. Druhá otázka je, ako usporiadať a štrukturovať učivo ,aby ho žiaci dobre pochopili. Učivo sa môže usporiadať lineárne (k učivu sa už nevraciame alebo špirálovite (k preberanému učivu sa vraciame, rozširujeme ho).

Proces vzdelávania sa skúma z hľadiska najlepších metód, foriem, prostriedkov používaných na vyučovaní

Proces interakcie na vyučovaní sa skúma z hľadiska tvorby vzťahov medzi učiteľom a žiakmi, medzi učiteľom, žiakmi a obsahom vzdelávania a medzi žiakmi navzájom. Skúma sa štýl učiteľa, ktorý používa na vyučovaní štýl učenia žiakov a klíma na vyučovaní.

Základné didaktické pojmy:

Vzdelávanie je proces, v ktorom si učiaci sa osvojuje poznatky, metódy, činnosti, vytvára vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy

Vzdelanie je výsledok procesu vzdelávania, charakterizujeme ho ako systém takých vedomostí, spôsobilostí, návykov, názorov, postojov, presvedčení, ktoré sa pokladajú za potrebné pre každého člena spoločnosti (všeobecné vzdelanie)

Vyučovanie je historicky ustálená forma školskej výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých.

• Obsah vzdelávania

Obsah vzdelávania  je jedným z rozhodujúcich faktorov vzdelávania a didaktiky. Odvodzuje sa od filozofie výchovy v danom štáte. Obsah vzdelávania sa konkretizuje v:

• učebnom pláne - učebniciach a doplnkových učebných materiáloch
• učebných osnovách - štandardoch vzdelávania

Učebný plán

Učebný plán je súčasťou pedagogickej dokumentácie, ktorú schvaľuje ministerstvo školstva. Konkretizuje obsah vzdelávania a jeho organizáciu na určitom stupni a type školy. V súčasnosti je učebný plán rámcovou normou, ktorá umožňuje riaditeľom škôl jeho modifikáciu (úpravu).

Učebný plán obsahuje:

- zoznam vyučovacích predmetov pre daný ročník a typ školy

- týždenný a celkový počet vyučovacích hodín pre príslušný predmet a ročník

- povinné, povinne voliteľné a nepovinné predmety (tie určuje škola sama)

Učebný plán je východiskom pre tvorbu učebných osnov a rozvrh hodín v škole. Zostavenie učebného plánu je zložité a náročné, pretože pribúdajú poznatky, rozvíja sa veda a technika, informačné technológie. Vytvára sa potreba vzniku nových predmetov, napr. podnikateľská výchova, zdravotná výchova, environmentálna výchova.

Učebné predmety na ZŠ a SŠ z obsahového hľadiska rozdeľujeme na

• Spoločenskovedné
• Prírodovedné
• Jazykovedné
• Esteticko – výchovené
• Telovýchovné
• Pracovno – výchovné

Výučba jednotlivých učebných predmetov nemá prebiehať izolovane, majú sa vytvárať medzipredmetové vzťahy.

Niektoré predmety majú viac výchovný ako vzdelávací charakter.

Vo výchovných predmetoch je dôležité prežívanie, tvorenie vzťahov žiakov k etickej, estetickej skutočnosti, napr. VV, HV

Vo vzdelávacích predmetoch je dominantné osvojenie poznatkov, vedomostí, napr. SJL, PED, BIO

Učebné osnovy

Učebné osnovy sú súčasťou pedagogickej dokumentácie.

Obsahujú rozpracovanie učiva príslušných predmetov v ročníkoch na jednotlivé tematické časti a celky.

Učebné osnovy stanovujú:

• ciele predmetu
• obsah predmetu
• rozsah predmetu
• metódy, organizačné formy, postupy pri realizácii obsahu

Učebné osnovy majú:

• byť presne a správne spracované
• obsahovať podstatné, základné fakty z danej vednej oblasti
• byť spracované tak, aby zodpovedali pedagogickým požiadavkám, aby motivovali žiakov, aby bola zachovaná zásada postupnosti, primeranosti veku, ucelenosti, aby bol primeraný rozsah poznatkov a informácií.

Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy nadväzujú na učebné osnovy. Plnia funkciu určitej kontroly osvojenia, zvládanie učiva žiakmi, sú spresnením obsahu osnov. V štandardoch sú konkrétne vymedzené požiadavky, ktoré žiaci musia splniť v určitých predmetoch, ročníkoch, na určitých stupňoch školy.

Rozlišujeme tri druhy štandardov:

1. Obsahové štandardy – zaväzujú učiteľov prebrať so žiakmi vymedzené základné učivo, ktoré majú žiaci v danom predmete a ročníku zvládnuť.
2. Výkonové štandardy – tvoria súbor úloh, otázok, požiadaviek, ktoré majú ukázať, do akej miery si žiak osvojil predpísanú látku.
3. Prírastkové štandardy – v nich sa zisťujú vedomosti žiakov zo základného učiva na začiatku a na konci roka.

Učebnice

Učebnice obsahujú didaktické spracovanie učiva, ktoré je vymedzené v učebných osnovách. Učebnice schvaľuje ministerstvo školstva a ich úroveň posudzujú odborníci

Učebnice obsahujú:

• základný text – podstatné myšlienky
• doplňujúci text –slúži na doplnenie učiva
• vysvetľujúci text – uvádzajú sa tu príklady na pochopenie základného textu
• otázky, cvičné úlohy- sú na overenie, či žiak porozumel učivu, na precvičenie
• mimotextové komponenty - tabuľky, obrázky, schémy, úvod, obsah, vecný a menný register

Tvorba dobrej učebnice je veľmi náročná činnosť. Musí spĺňať určité požiadavky, aby splnila funkcie, ktoré sa od nej očakávajú.

Požiadavky na učebnice :

• vedeckosť – učebnica má obsahovať najnovšie vedecké poznatky
• zhoda s učebnými osnovami – učebnica má obsahovať učivo, ktoré vyžadujú učebné osnovy
• tematická usporiadanosť - tematické celky majú byť usporiadané logicky v primeranom rozsahu
• otázky, úlohy, cvičenia - majú rozvíjať poznávacie funkcie (pamäť, logické a tvorivé myslenie)
• zrozumiteľnosť – má byť napísaná zrozumiteľne, aby sa z nej žiaci mohli učiť samostatne
• učivo a úlohy majú byť konštruované tak, aby umožňovali medzipredmetové vzťahy
• majú byť napísané jazykovo a štylisticky správne
• má mať estetický vzhľad, vkusnú grafickú úpravu, dostatočne veľké písmená, dobrú väzbu, aby sa nerozpadávala

K učebniciam sú vydávané metodické príručky, v ktorých je návod, ako učebnicu správne používať, ako postupovať, aby si žiaci učivo osvojili.

Funkcie učebnice

1. poznávacia – učebnica má poskytnúť fakty, javy, zákonitosti tak, aby ich žiak pochopil, osvojil si ich, vedel ich použiť
2. motivačná – má vzbudiť záujem, zvedavosť žiakov
3. komunikačná – rozvíja slovnú zásobu, žiak sa z nej učí vecne, gramaticky, štylisticky správne komunikovať
4. regulačná – členenie textu na podstatné myšlienky, vysvetlenia, dôkazy, problémy, úlohy, cvičenia vedú žiakov, aby si osvojili učivo v logickej nadväznosti
5. aplikačná - obsahuje námety na využitie učiva v praxi a v živote
6. integračná – text sa ukazuje aj širšie v súvislosti, nadväznosti na iné predmety. Žiak môže učivo zaradiť do širšieho vedného, spoločenského kontextu
7. kontrolná – žiak aj učiteľ môže na základe otázok, úloh, ktoré sú v učebnici, kontrolovať, či učivo žiaci pochopili, naučili a to. Úlohy a riešenia poskytujú spätnú väzbu učiteľovi, žiakom, na akej úrovni zvládli učebnú látku.

• Neprospievanie žiakov

Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov

Neprospievajúci žiak – je žiak, ktorý z jedného, alebo viacerých učebných predmetov sústavne nedosahuje učebné výsledky predpísané učebnými osnovami a cieľovýmipožiadavkami.

Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka považujeme aj neúspešného žiaka, t.j. žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim schopnostiam /napr. žiak má inteligenčný kvocient 120, ale jeho výsledky v učení sú slabé/. Tento jav sa nazýva relatívna školská neúspešnosť.

Reálna školská neúspešnosť- žiak neprospieva na základe zníženej úrovne schopností v kombinácii s mnohými osobnostnými a vonkajšími príčinami. Neprospech sa chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá mu bráni dosahovať požadované výsledky. Poruchy učenia vznikajú v dôsledku narušenia normálneho vývinu osobnosti.

Neprospievanie má osobné aj spoločenské dôsledky:

• zasahuje celú osobnosť žiaka,
• nižšie vzdelanie vedie k menšej možnosti zamestnať sa, k nižšej životnej úrovni, k nespokojnosti so sebou.

 Pri odstraňovaní neprospievania treba postupovať individuálne, treba ho chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny a zdravý vývin žiakovej osobnosti.

Typy neprospievania žiakov a ich príčiny

1.Typické neprospievanie sa vyznačuje sústavným zlyhávaním žiaka vo viacerých predmetoch. Najčastejšie príčiny sú:

• mentálna zaostalosť,
• výchovná zanedbanosť žiaka – nedostatočná príprava na školu,
• chýba motivácia k učeniu,
• poruchy – disharmonický vývin osobnosti, ADHD /poruchy pozornosti a hyperaktivita/,
• školská nezrelosť.

2.Nerovnomerné výkony žiaka v jednotlivých predmetoch. Príčiny môžu byť:

• špecifické poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia,
• špeciálne nadanie, vyhranený záujem,
• negatívny vzťah k učiteľovi daného predmetu.

3.Epizodické neprospievanie – výrazné rozdiely v školských výkonoch sa prejavujú v závislosti od času. Príčiny môžu byť:

• zhoršenie zdravotného stavu,
• únava, vyčerpanosť,
• negatívna udalosť v rodine.

4.Náhly a výrazný pokles školského prospechu žiaka. Príčiny môžu byť:

• adaptačné problémy pri prechode na vyšší stupeň školy,
• nástup puberty,
• reakcia na - problémy v rodine /rozvod/,osobné problémy/nešťastná láska/,
• choroba, najmä psychické ochorenia – neuróza, psychóza, degeneratívne problémy CNS.

Osobnosť neprospievajúceho žiaka

• Má zníženú schopnosť zapamätania - podržania informácií a ich vybavenia z pamäti.
• Má poruchy pozornosti – pozornosť býva plytká, sústredí sa iba na krátky čas, žiak podlieha rušivým vplyvom.
• Má zníženú schopnosť logického myslenia – chýbajú mu súvislosti v poznatkoch.
• Má poruchy v citovej oblasti – výskumami sa zistilo, že až 80 % neprospievajúcich žiakov má slabo rozvinutú citovú oblasť, čo sa prejavuje zatrpknutosťou, zlosťou, necitlivosťou, rozladenosťou a neschopnosťou kontrolovať svoje emócie a city.
• Má problém v sociálnej oblasti v oblasti disciplíny – objavujú sa priestupky v správaní, ktoré môžu byť spojené s podceňovaním žiaka zo strany učiteľa a spolužiakov/sociálna frustrácia – lebo je v triede neobľúbený/.
• Motivácia neprospievajúceho žiaka k učeniu je znížená, lebo má málo záujmov, pasívne trávi voľný čas.

Príčiny neprospievania žiakov (príčiny zo strany žiaka, učiteľa, rodiny)

Príčiny neprospievania delíme na :

• vnútorné – osobnosť žiaka,
• vonkajšie – učiteľ,
• vonkajšie – rodina, prostredie.

1.Príčiny na strane žiaka :

• poruchy telesného vývinu a zdravotné problémy,
• poruchy duševného vývinu,
• nesprávne postoje – postoje k sebe, učeniu, učiteľom, budúcnosti, spoločnosti, nerealistické postoje,
• poruchy motivácie – nedostatok záujmu o učenie, málo záujmov, snaha vyhnúť sa neúspechu, chýbanie vnútornej motivácie k učeniu,
• záporné osobnostné črty – žiak má nízke, nenáročné ciele, nevie prekonávať prekážky, je narušená autoregulácia a disciplína, nemá vytrvalosť a húževnatosť na dosahovanie cieľov,
• emocionálne poruchy – jedná sa o záporné city k škole, k vzdelávaniu, strach z neúspechu /neuspokojené potreby istoty, uznania, priateľstva/,
• ťažko sa prispôsobuje škole, má narušenú sociabilitu. Neprospievajúci žiaci sú často izolovaní a ostatní ich odsudzujú/.

2.Príčiny na strane učiteľa:

• záporný vzťah učiteľa k žiakovi – žiak to vníma tak, že učiteľ ho nespravodlivo hodnotí, je zaujatý a keď si chce opraviť známku, nedá mu možnosť,
• autoritatívny prístup učiteľa k žiakovi – vyvoláva u neprospievajúceho žiaka úzkosť, strach, napätie, nervozitu. Medzi žiakmi neochotu navzájom si pomáhať. Opakom je zhovievavý postoj učiteľa – ktorý dostatočne nekontroluje a nehodnotí , žiaci nevedia čo majú robiť čo môže tiež spôsobiť slabé vyučovacie výsledky,
• individuálny postoj učiteľak neprospievajúcemu žiakovi- hrá dôležitú úlohu v tom ako zlepšiť jeho vzdelávacie výsledky. Nevšímavosť a odsúvanie neprospievajúceho žiaka na okraj triedy vedie k zvýšeniu nervozity a k napätiu u neprospievajúceho žiaka, prehlbuje sa pocit menejcennosti a objavuje sa agresivita,
• nezrozumiteľné vysvetľovanie učiva a nedostatočné upevňovanie učiva – vedie k problémom pri osvojovaní si ďalšej látky,
• nesprávna alebo chýbajúca motivácia – učiteľ si žiakov málo všíma, otázky a požiadavky na nich nediferencuje, hodnotí ich negatívne, neustále ich kritizuje , používa iróniu, sarkazmus, nevytvára situácie, kde môže žiaka pochváliť.

3.Príčiny na strane rodiny sú najčastejšie:

• zlé materiálno-ekonomické podmienky rodiny – chudoba,
• zlé bytové podmienky –žiak nemá miesto na učenie, pri učení ho stále niekto vyrušuje,
• nízka kultúrna úroveň rodiny – rodičia majú len základné, alebo nedokončené základné vzdelanie, v rodine nie sú knihy,
• narušená štruktúra rodiny – chýba jeden z rodičov, náhradná rodina, dlhodobá absencia jedného z rodičov napr. choroba, alebo práca mimo bydliska,
• postavenia žiaka v rodine – veľa súrodencov v rodine /väčšie pracovné zaťaženie/, jedináčik/rozmaznávanie/,
• egoizmus a nezrelosť pre rodičovstvo – nepriaznivá rodinná klíma napr. časté hádky, fyzické násilie.

Na navodenie zmien v rodinnej výchove je potrebná spolupráca rodiny a školy. Z pohľadu pedagogickej psychológie je práca s neprospievajúcimi žiakmi a ich rodinami v náplni pedagógov, výchovného poradcu a v prípade vážnejších problémov školského psychológa . Spolupráca školy a rodiny s neprospievajúcim žiakom je často ťažká a neúčinná.

4.Ďalšie okolnosti :

• nevyhovujúce sociálne prostredie v ktorom žiak žije – nevhodní kamaráti, gangy, skupiny požívajúce alkohol, drogy,
• nevhodné sociálne a materiálne podmienky školy – preplnenosť tried, nevhodné prostredie triedy, školy, skladba triedy /pohlavie, schopnosti žiakov/,
• nadmerné trávenie času žiaka – pri počítači, televízii, sledovanie nevhodných programov, hranie agresívnych hier, nevhodné “chatovanie“... .

• Možnosti ako predchádzať neprospievaniu

Možnosti odstraňovania neprospievania žiakov

• základnou zásadou je presné a objektívne zistenie príčin,
• neprospievanie žiaka treba ako problém celej jeho osobnosti,
• pri práci s neprospievajúcim žiakom je dôležitý pedagogický optimizmus a akceptácia žiaka,
• pedagóg musí používať vhodné metódy a individuálny prístup k žiakovi, napriek dodržiavaniu tejto zásady, nie je možné každé zaostávanie odstrániť.
• z psychologického hľadiska je dôležité, že nie je potrebné sa vždy len zamerať na prospech. Z hľadiska hodnotenia žiaka treba hodnotiť aj iné stránky osobnosti žiaka, ktoré sú pozitívne a oceniť aj malý pokrok v učení .

Konkrétne opatrenia

Pre žiakov so slabými rozumovými schopnosťami:

• znížiť učebné nároky,
• posilňovať samostatnosť myslenia,
• pri preverovaní vedomostí – predĺžiť čas odpovede,
• oceniť aj malé pokroky v učení,
• slabšie výsledky žiakov v učení nahrádzať ich zapájaním do praktických a záujmových činností.

Pre žiakov s medzerami vo vedomostiach:

• zistiť, ktoré učivo žiak zanedbal, alebo zameškal /choroba/a pomocou didaktických testov , opakovaním učebnej látky doplniť, 
• posúdiť, či žiak látku dobehne sám. alebo potrebuje pomoc,
• navrhnúť postup ako učebnú látku doplniť,
• zabezpečiť doučovanie, doučovať iba podstatné veci,
• doučovanie spolužiakmi treba robiť na základe dobrovoľnosti a pod dohľadom učiteľa.

Pre žiakov s nedostatočnou motiváciou:

• zistiť, ktorých predmetov sa negatívny vzťah týka,
• pokúsiť sa zistiť príčiny demotivácie – či sú v žiakovi, v rodine, v učiteľoch, v náročnosti učiva,
• vytvoriť žiakovi príjemnú klímu, venovať mu pozornosť, poskytnúť v prípade potreby pomoc a vytvárať príležitosti aby žiak mohol zažívať pocit úspechu,
• motiváciu navodzovať aj znižovaním nárokov na memorovanie učiva – poskytnúť žiakom možnosť povedať svoj názor, prejaviť tvorivosť,
• ukázať prepojenie učiva na prax .

Pre žiakov s nedostatkami v učebných návykoch:

• rozvíjať u žiakov vôľu a návyky potrebné pre správne učenie,
• pravidelne kontrolovať domáce úlohy, viesť žiaka k dodržiavaniu noriem a pravidiel,
• učiť žiaka organizovať si čas - vytvoriť si denný a týždenný režim, čas rozvrhnúť na povinnosti, záujem a odpočinok,
• osvojiť si technológiu učenia – naučiť sa štruktúrovať učivo, učiť sa podstatné veci,
• rozvíjať autoreguláciu, rozhodnosť, vytrvalosť – učiť ich, aby si sami zadávali úlohy a následne ich plnenie kontrolovali,
• plnenie úloh je potrebné kontrolovať taktne, ale dôsledne, čím postupne rozvíjame u žiaka sebakontrolu.

Predchádzanie neprospievaniu a jeho odstraňovanie je jednou zo základných úloh pedagogickej psychológie, lebo mnohé príčiny neprospechu žiaka sú práve z oblasti psychológie.