Rodinná výchova

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 099 slov
Počet zobrazení: 77
Tlačení: 5
Uložení: 4

Rodinná výchova

  • Znaky, typológia, funkcie a štruktúra rodiny

Rodina má dominantné postavenie pri výchove detí. Je to historicky podmienená bunka spoločnosti. Život v rodine a život rodiny je podmienený potrebami spoločnosti. Podľa nich sa mení a utvára.

Rodinu definujeme ako sociálny útvar, sociálnu skupinu, základnú výchovnú inštitúciu, ktorej sa základné spolužitie jej členov opiera o manželský zväzok a najbližších príbuzenských vzťahov. Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátnej moci alebo orgánov cirkvi. Podmienky uzatvorenia manželstva : vzťahy medzi manželmi, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, podmienky za ktorých možno manželstvo rozviesť a všetky ďalšie otázky súvisiace s rodinným životom vymedzuje Zákon o rodine. Z hľadiska počtu členov rodiny je rodina malou spoločenskou skupinou, ktorú tvoria: otec, mama a dieťa. Ako sociálny útvar chápeme rodinu ako uzavretý (tvorí ju presne vymedzený počet členov) alebo otvorený (členovia rodiny z nej odchádzajú za plnením povinností a po ich skončení sa vracajú) sociálny útvar.

Znaky rodiny:

  • spoločensky schválená forma partnerského spolužitia
  • členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (manželstvo, rodičovstvo, adopcia)
  • členovia rodiny žijú pod jednou strechou v jednej domácnosti
  • všetci členovia rodiny spolupracujú na plnení úloh a povinností, navzájom si pomáhajú a zabezpečujú výživu a výchovu detí

Podľa charakteru rozlišujeme nasledovné typy rodín :

  • základná rodina – primárna (otec, mama, nedospelé deti)
  • dvojgeneračná rodina (generácia rodičov a generácia detí)
  • viacgeneračná/rozšírená rodina (zahrňuje aj ďalších príbuzných – starých rodičov, strýkov, tety)
  • orientačná/východisková je to rodina, do ktorej sa dieťa narodí, vyrastá v nej a ktorá ho formuje od detstva
  • rozmnožujúca sa/sekundárna – novovytvorená rodina, od ktorej sa očakáva potomstvo

Človek sa narodí do orientačnej rodiny, ktorej stopy si nesie ustavične so sebou a v dospelosti si zakladá rozmnožujúcu rodinu, ktorá sa pre jeho potomka stáva orientačnou.

Typológia rodín podľa plnenia funkcií:

Rodina, ktorá spĺňa všetky funkcie je označená slovom harmonická (všetky jej funkcie sú v rovnováhe).
Konsolidovaná rodina – rodina, v ktorej je niektorá funkcia oslabená, navonok žije usporiadaným životom, vzájomné vzťahy však neprinášajú jej členom plnú spokojnosť. K vážnym rozchodom tu však nedochádza.
Disharmonická rodina – všetky funkcie tejto rodiny sú oslabené ak rodina končí rozvodom. Rozpad rodiny poznačí každého člena ale najviac trpia deti. Označujeme ju aj pojmom disfunkčná, problémová.
U detí z takejto rodiny sú často diagnostikované: oneskorený vývin z podvýživy, stopy fyzického násilia pri agresívnych prejavoch svojich rodičov. Disfunkčná rodina neplní všetky funkcie rodiny, dieťa tu nenachádza zázemie, oporu.

Funkcie rodiny

Pod pojmom funkcie rodiny rozumieme úlohy, ktoré plní rodina voči spoločnosti a na druhej strane voči jej členom. Rozlišujeme základné a druhotné funkcie rodiny.

Základné funkcie rodiny :

  • Biologicko–sexuálna funkcia (erotická a reprodukčná) zabezpečuje základné bio-psychické potreby mužov a žien (intímny styk, ľúbostné spolužitie, vzájomná láska) a jednak zachovanie ľudského rodu (počatie a rodenie detí). Jej dobré fungovanie je dôležité pre šťastie a spokojnosť manželského páru, ale aj pre spoločnosť, pretože zabezpečuje generačnú nadväznosť a je určitou zárukou partnerskej vernosti. Intímne vzťahy partnerov sú biologickým základom rodičovstva, deti chcené a s láskou očakávané majú oveľa lepšiu perspektívu budúceho vývoja ako deti s nechcenej a nezodpovedne vzniknutej tehotnosti
  • Ekonomicko-materiálna funkcia týka sa celkového materiálneho zabezpečenia rodiny zaraďujeme sem – materiálnu úroveň rodiny, jej životný štandard, nepriamo i kultúrnu úroveň a spôsob života.
  • Výchovná funkcia najdôležitejšia funkcia. Zabezpečuje v rodine základnú starostlivosť o deti a o ich výchovu. Zároveň čiastočne plní aj výchovnú partnerov k spolužitiu
  • Emocionálna ochranná funkcia nenahraditeľná funkcia. Spočíva v uspokojovaní základných a vyšších potrieb, väzieb a nárokov, ktorými rozumieme napr. porozumenie, ochranu, spoluúčasť, sociálnu oporu, a záujem. Rodina poskytuje svojim členom domov, životné zázemie, potrebnú starostlivosť v detstve, v chorobe, v krízových situáciách. Z hľadiska členov rodiny sú najpodstatnejšie ich vzájomné vzťahy. Vyrovnané a hodnotné citové vzťahy majú podiel na celkovej atmosfére rodinného života, ktorý všetkých členov rodiny ovplyvňuje, zabezpečuje ich duševnú rovnováhu a poskytuje schopnosť prekonávať rôzne ťažkosti.

Druhotné funkcie rodiny :

  • Rekreačná – zahŕňa odpočinok doma po práci, spoločné výlety, dovolenky a pod.
  • Záujmová – rodina má poskytovať možnosť realizovať svojim členom rôzne záujmy, koníčky
  • Morálna – spôsob života rodiny má zodpovedať požiadavkám morálky, sú podporované legitímne zväzky (manželstvo) a manželská vernosť



  • Typy rodinnej výchovy

Z pohľadu edukácie je dôležité analyzovať spôsoby a charakter výchovy dieťaťa v rodine.

Potreby, požiadavky dieťaťa sú individuálne, ale mali by sa dostať do určitého súladu s potrebami rodičov, ktorí ich zabezpečujú a naopak. V každodennej interakcii medzi rodičom a dieťaťom je dôležité, aby vzájomný kontakt bol citlivý, obojstranne akceptujúci osobnosť toho druhého a dodržiavajúci princípy ľudskosti.

Autoritatívny výchovný štýl

Uprednostňuje požiadavky rodiča, ktorý pri pôsobení na dieťa vychádza z vlastných nárokov a potrieb. Detské požiadavky výrazne podriaďuje svojim. Ide tu o uplatňovanie moci a formálnej autority rodiča bez akceptovania dieťaťa ako subjektu. Dieťa sa neustále podriaďuje, rodič ho ovláda a nepretržite kontroluje. Tým sa znižuje jeho sebavedomie, sebahodnotenie až môže nakoniec stratiť sebaidentitu.

Liberálny výchovný štýl

Tento výchovný štýl akceptuje a preferuje požiadavky a potreby dieťaťa. Rodič svoju sebaidentitu a osobnosť podriaďuje dieťaťu v zmysle sebaobetovania sa. Ide o voľný štýl pôsobenia bez výrazného kladenia požiadaviek na aktivitu a konanie dieťaťa. Krajným prípadom tohto výchovného štýlu je rozmazávajúca výchova, pri ktorej rodič infantilizuje dieťa a správa sa k nemu ako k nepsychologickej osobnosti.

Demokratický výchovný štýl

Je charakteristický zlaďovaním požiadaviek rodiča a dieťaťa i dynamiky ich vzájomných vzťahov. S jednoznačným rešpektovaním oboch subjektov ako rovnocenných partnerov. V rámci tohto výchovného štýlu rodič rešpektuje detské názory, postoje, predstavy o svete a v diskusii a konaní ich tiež očakáva.

Zanedbávajúci výchovný štýl

Je špecifickým druhom výchovy, pri ktorom rodič zanedbáva svoje rodičovské povinnosti a neadekvátne zabezpečuje alebo vôbec nezabezpečuje potreby a požiadavky dieťaťa. Voči potrebám a požiadavkám nielen vývinu a výchovy dieťaťa je ľahostajný. Zvyčajne ide o deti bez ochrany a dohľadu rodiča. Väčšinu času trávia mimo svojho domova a pohybujú sa v extrémoch spoločenských situáciách, často krát nevhodných a neprimeraných ich výchovnej úrovni.

  • Formy náhradnej rodinnej výchovy

V zásade rozlišujeme 4 formy:

  • Adopcia (osvojenie) – osvojenie dieťaťa nebiologickým (nepokrvným) rodičom. Medzi rodičmi a dieťaťom vzniká príbuzenský vzťah. Pri nezrušiteľnom osvojení je v knihe narodených napísané meno adoptívneho rodiča. Pri zrušiteľnom osvojení je v knihe uvedený aj pokrvný rodič. Adoptovať si možno cudzie dieťa alebo dieťa z ďalšieho manželstva v reštruktovaných rodinách.
  • Pestúnska starostlivosť – od jedného roka dieťaťa ju vykonávajú príbuzní ale aj cudzí ľudia. Ak ju vykonávajú cudzí ľudia je štátom finančne odmeňovaná. Túto formu označujeme aj ako opatrovníctvo alebo pestúnstvo.
  • Špeciálne formy náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy – myslíme tým detké mestečko, profesionálna náhradná výchova v rodine, niet samostatných výchovných skupín.
  • Ústavná a štátna výchova – uskutočňuje sa v dojčenských ústavoch pre deti do jedného roka a v detských domovoch do 18 rokov alebo do ukončenia profesijnej prípravy.
  • Najčastejšie infekčné a parazitárne ochorenia u detí

Chrípka - inkubačná doba je veľmi krátka - 1 až 3 dni. Prenos medzi ľuďmi je kvapôčkový. K nákaze stačí malá infekčná dávka, infekcia sa rýchlo šíri a zasahuje naraz veľké skupiny populácie (epidémia). Priebeh ochorenia je typický: náhly vzostup vysokej teploty, zimnica celková únava, bolesti svalov, kĺbov a následne nádcha, bolesti hrdla, kašeľ. Komplikácie môžu postihnúť každý orgán. Veľmi často sa chrípka komplikuje bakteriálnymi infekciami. Chrípka je nebezpečná najmä pre malé deti a starých ľudí.
Infekčná mononukleóza je ochorenie detí a mladých ľudí. Prenáša sa najmä slinami, preto sa mu hovorí aj „ochorenie z bozkávania“. Prejavuje sa zápalom mandlí, opuchom lymfatických uzlín najmä na krku a pod sánkou.
Osýpky sú veľmi nákazlivé ochorenie, šíri sa vzdušnou cestou. Prejavuje sa zápalom horných dýchacích ciest, očných spojoviek a vyrážkou po celom tele. Očkuje sa.
Ružienka má mierny priebeh. Nebezpečná je vtedy, ak sa ňou nakazia tehotné ženy, pretože hrozí ťažké postihnutie plodu. Proti ružienke sa očkuje.
Infekčná žltačka (typ A alebo B). Vírusový zápal pečene typu A sa šíri potravou, postihuje deti a mladých s nižším hygienickým štandardom. Prejavuje sa ožltnutím pokožky, slabosťou, bolesťami brucha, hnačkami.
Ovčie kiahne je vírusové ochorenie, ktoré postihuje najmä deti. Sú vysoko nákazlivé a ohrozený je prakticky každý, kto ich ešte neprekonal.
Ovčie kiahne spôsobuje vírus, ktorý patrí medzi herpetické vírusy. Zdrojom nákazy je chorý človek. Ovčie kiahne sa ľahko prenášajú vzduchom a dotykom. Chorí sú potenciálnou hrozbou už 2 dni pred prejavením sa prvých príznakov a 4-5 dní po vzniku posledných chrást. Ochorenie je sprevádzané výsevom typických pľuzgierikov, ktoré schnú na chrastičku. Vyrážky nezanechávajú jazvu, pokiaľ neboli druhotne infikované. Po ústupe ochorenia sa vírus usídli v nervových uzlíčkoch pozdĺž miechy a tam pretrváva po celý život. Pri oslabení imunitného systému z rôznych príčin, vírus môže vycestovať pozdĺž nervových vlákien a vyvolať pásový opar - nepríjemné a bolestivé ochorenie.
Opar na perách spôsobuje vírus Herpes simplex. Zotrváva v nervových bunkách. Aktivácia vírusu sa prejavuje výsevom pľuzgierikov naplnených tekutinou , ktoré sa objavujú hlavne v okolí pier, nosa a brady. Vírus aktivujú rôzne faktory: fyzický a emocionálny stres, úzkostlivé stavy, horúčka, nádcha alebo chrípka, únava, pobyt na slnku, menštruácia, hormonálne zmeny. Výsev pľuzgierikov trvá 5 až 12 dní.
Angína – streptokoková infekcia, prejavuje sa zápalom mandlí a nosohltana, sprevádzaná je vysokou horúčkou.
Salmonelóza je infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria rodu Salmonela. U človeka sa prejavuje ako akútne hnačkové ochorenie. V letnom období sa s konzumáciou potravín spájajú predovšetkým salmonelové epidémie. Najčastejším faktorom prenosu sú nedostatočne tepelne spracované jedlá z vajec, resp. z mäsa. Z nich sú to obvykle majonézové šaláty, krémové zákusky, rôzne nátierky, zmrzlina, a grilované a tepelne krátko opracované mäsá, najmä hydinové.
Príčinou vzniku epidémií je nedodržiavanie správnej technológie pri príprave stravy, najmä nedostatočná tepelná úprava a skladovanie surovín mimo chladiacich zariadení. Riziko vzniku salmonelóz sa zvyšuje najmä v letnom období.
Baktérie sa dostanú do tenkého čreva, kde vyvolávajú zápal, čo sa prejaví hnačkou, kŕčovitými bolesťami brucha, nevoľnosťou a vracaním.
Príznaky: malátnosť, nevoľnosť, vracanie, kŕčovité bolesti brucha, horúčka (do 39°C), hnačka - riedka stolica najprv normálnej farby, neskôr má zelenkastú farbu. Ľahká forma môže prebiehať bezpríznakovo.
Liečba: Salmonelóza sa lieči hlavne rehydratáciou organizmu, pretože hnačkami odchádza z tela veľa vody a minerálnych látok.
Tetanus ochorenie spôsobuje toxínom, ktorý vylučuje baktéria Clostridium tetani. Baktéria prežíva v zemi, kam sa dostane výkalmi koní a dobytka. Človek sa infikuje pri poranení, najmä ak sú rany hlboké, príp. cudzie telesá zostanú zapichnuté v rane. Prvým príznakom je kŕč žuvacích svalov, ktorý postupne prechádza na ďalšie svalstvo tela. Kŕče sú bolestivé.
Tuberkulóza je závažné ochorenie. Najčastejšie postihuje pľúca, kde vyvoláva špecifický zápal. Pri mimopľúcnom postihnutí bývajú zasiahnuté lymfatické uzliny v rôznych lokalizáciách, kosti, kĺby, koža, postihnuté môžu byť obličky a aj iné orgány.
Kandidózy sú ochorenia vyvolané kvasinkami. Kvasinky sa nachádzajú na slizniciach a na koži. V zdravom organizme existuje rovnováha, ktorá zabraňuje ich množeniu. Časté sú kvasinkové infekcie pohlavných orgánov žien (mykózy). Prejavujú sa svrbením pohlavných orgánov, tvarohovitým výlučkom z pošvy. Postihujú tehotné ženy, ženy choré na cukrovku, príp. po liečbe antibiotikami.
Mrľa ľudská je parazit, ktorý sa vyskytuje u detí pomerne často. Prenáša sa hlavne v kolektívnych zariadeniach. Tenký biely červ, ktorý je dlhý asi 1 cm parazituje v tenkom čreve. Samičky prechádzajú do hrubého čreva a odtiaľ vychádzajú klásť vajíčka do oblasti konečníka. Kladenie prebieha hlavne v noci a v teple. Z vajíčok sa vyvinie larva, ktorá môže spätne nakaziť chorého alebo okolie pri nedostatočnej osobnej hygiene. Nákaza sa najčastejšie sa prenáša neumytými rukami, v niektorých prípadoch aj vdýchnutím vajíčok. Infekcia môže prebiehať bez ťažkostí alebo môžu byť prítomné nasledovné príznaky: svrbenie v oblasti konečníka, nespavosť, mrzutosť dieťaťa, bolesti brucha, nechutenstvo. Môže sa objaviť zápal vonkajších pohlavných orgánov, močovej rúry.

Prevencia: Dôležitá je aj zvýšená osobná hygiena – bielizeň prať na vysokej teplote, umývať si ruky po použití toalety a pred jedlom, po stolici opláchnuť oblasť konečníka.
Voš vlasová žije v ľudských vlasoch v tesnej blízkosti pokožky, kde má dostatok tepla a potravy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi detskou populáciou. Voš nedokáže skákať na väčšie ani menšie vzdialenosti. Šíri sa prostredníctvom napadnutých ľudí. Mimo vlasov neprežijú dospelé vši viac ako 24 hodín. Voš je dlhá 2 – 4 mm, samička kladie denne 3 – 4 vajíčka, ktoré pripevňuje pevne k vlasu, tesne pri pokožke hlavy – to sú tzv. hnidy. Larvy aj dospelé vši sa živia krvou. Keďže bodnutie silne svrbí, núti postihnutého k škriabaniu, a tak možno do kože zaniesť aj bakteriálnu infekciu, čo môže spôsobiť až zahnisanie kože. Príznaky: silné svrbenie vo vlasovej časti hlavy, sivobiele hnidy vo vlasoch, zväčšené lymfatické uzliny na krku

  • Dôležitosť významu prevencie pre nimi

Charakteristickou vlastnosťou infekčných chorôb je ich prenosnosť na ďalších jedincov. Infekčný proces nastáva vtedy, keď sa stretne vnímavý jedinec s patogénnymi mikroorganizmami (t. j. vyvolávajúcimi chorobné zmeny).

  1. zdroj nákazy– môže to byť choré zviera, chorý človek alebo človek, ktorý je zdanlivo zdravý, no v jeho tele zostali pôvodcovia choroby
  2. prenos nákazy - Základné typy prenosu nákazy sú:
  • prenos infekcie cez črevný trakt (takto sa prenášajú mnohé hnačkové ochorenia)
  • priamym kontaktom (napr. hubové ochorenia v sprchách)
  • kvapôčkovou infekciou (nádcha, chrípka, angína, tuberkulóza a i.)
  • krvnou cestou (napr. AIDS, žltačka typu B, C)
  • pohlavným stykom (napr. kvapavka, syfilis, AIDS)
  1. vnímavý jedinec –človek, nedokáže zneškodniť patogénne mikróby, jeho imunita je oslabená napr. následkom choroby, úrazu, nadmerného vyčerpania, prechladnutia, nedostatočnej výživy, niektorých liekov atď.

Základné opatrenia sú:

  1. preventívne – ich cieľom je predchádzať vzniku infekčného procesu. Patrí sem starostlivosť o dodržiavanie zásad všeobecnej hygieny, zvyšovanie odolnosti populácie (správnou výživou, otužovaním ), očkovanie
  2. represívne - ich cieľom je už počas vzniknutej infekcie zabrániť jej ďalšiemu šíreniu. Patrí k nim:
  • izolovanie chorého doma alebo v zdravotníckom zariadení
  • karanténa = obmedzenie voľnosti pohybu osôb podozrivých z infekcie
  • dezinfekcia = ničenie choroboplodných zárodkov, pri ktorom ostatná mikroflóra zostáva nažive.
  • sterilizácia = ničenie všetkých mikroorganizmov
  • dezinsekcia = ničenie škodlivého hmyzu
  • deratizácia = ničenie škodlivých hlodavcov

OČKOVANIE je podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky, bez toho, aby ochorel. Očkovanie je v nenahraditeľné preventívne opatrenie.

V našom štáte sa povinne očkuje proti viacerým ochoreniam: tuberkulóza (4.deň života), detská obrna, záškrt, čierny kašeľ, tetanus, infekčný zápal pečene, osýpky, ružienka, mumps.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#subjekty aobjekty soc politiky


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026