Alternatívne koncepcie výučby

 Alternatívne koncepcie výučby

• Pojem alternatívna škola

Pojem alternatíva znamená voľbu, výber medzi viacerými možnosťami. Koncepcia výučby  je poňatie podstaty vzdelávania, jeho hlavných princípov, hodnôt, cieľov a funkcií v spoločnosti. Alternatívna koncepcia výučby  ponúka alternatívu k tradičnému inštitucionalizovanému vzdelávaniu. Škola, v ktorej sa uplatňuje alternatívna koncepcia výučby, sa volá alternatívna škola.

Keď sa v škole uskutočnia menšie zmeny v obsahu, metódach alebo v organizácii práce, hovoríme o inovácii. Aby sa škola mohla označiť za alternatívnu, musia sa v nej uskutočniť systémové zmeny vo výučbe oproti klasickej škole v niektorých alebo vo všetkých uvedených oblastiach systému výchovy a vzdelávania. Sú to :

• Filozofia a ciele výchovno-vzdelávacieho procesu
• Obsah, kurikulum
• Metódy, formy, organizácia výučby
• Riadenie a organizácia školy
• Postavenie žiaka a učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese

Pokrok v pedagogike môže byť spôsobený tým, že sa budú zakladať a zdokonaľovať alternatívne školy a alternatívna výučba. Tvorí sa tak konkurencia, rozširuje sa myslenie učiteľov, odborníkov, najvyhovujúcejšiu školu. Alternatívna výučby je aj podnetom pre odborníkov v oblasti pedagogiky, aby sledovali účinnosť a dosah jednotlivých alternatív žiakov.

Znaky tradične školy

• Pamäťovo-reprodukčná výučba
• Autoritatívne postavenie učiteľa
• Používanie direktívnych, donucovacích metód
• Stála organizácia vyučovania, vyučovacích hodín, školského roka
• Pevne stanovený obsah, osnovy a učebné plány určené centrálnymi orgánmi
• Direktívny spôsob riadenia školy a výchovno-vzdelávacieho procesu
• Dôraz sa kladie na zvládnutie učiva, učebné výkony, prospech žiakov a ich disciplínu
• Žiak je väčšinou pasívny prijímateľ poznatkov, ktoré prezentuje učiteľ a učebnica

Znaky alternatívnych škôl

• Dôraz sa kladie na rozvoj všetkých poznávacích funkcií žiaka, nielen na jeho pamäť a reprodukciu učiva, ale aj na logické myslenie, hodnotiace myslenie, tvorivé myslenie
• Postavenie učiteľa je nedirektívne, učiteľ je poradcom, sprievodcom, iniciátorom a podnecovateľom učenia sa žiakov
• V alternatívnych školách sa uprednostňujú dialogické, interaktívne metódy, metódy, ktoré aktivizujú žiakov, metódy, v ktorých sa zdôrazňuje spolupráca žiakov, ale aj ich samostatnosť, používajú sa metódy na rozvoj tvorivého myslenia
• Organizácia výučby je pohyblivá, prispôsobuje sa potrebám a záujmom žiakov, nemusí sa učiť v presne vymedzených časových jednotkách, vyučovacích hodinách, vyučovacie hodiny nemajú pevnú štruktúru ako v tradičnej škole
• V alternatívnych školách je obsah zvyčajne koncipovaný tak, že žiaci sa učia podstatné veci, dôraz sa kladie na také úlohy, ktoré rozvíjajú všetky poznávacie funkcie a obsah je napojený na skutočný život a na problémy, ktoré prežívajú žiaci
• Riadenie je v alternatívnych školách demokratické a liberálnejšie na riadení sa podieľajú všetci pedagógovia aj rodičia a Rada školy
• Alternatívne školy sú viac orientované na osobnosť žiaka ako na učivo a jeho zvládnutie. Viac sa do úvahy berie individualita, individuálne zvláštnosti žiaka. V alternatívnych školách sa viac zdôrazňuje výchova ako vzdelávanie, aj keď vzdelanie je potrebné
• Žiak je v alternatívnej škole aktívnejší, vyžaduje sa od neho väčšia samostatnosť, komunikatívnosť, tvorivosť.

Alternatívne výučbové koncepcie najčastejšie zaraďujú do svojich programov niektoré moderné trendy v školstve, napríklad :

• Učenie cudzích jazykov
• Zavádzanie počítačov a informačno-komunikačných technológií do výučby
• Presadzovanie kooperatívneho učenia, projektovanie výučby, rozvíjanie emocionálnej inteligencie žiakov
• Uplatňovanie sociálneho výučbového obsahu a osnov, kde sa zdôrazňuje príprava žiakov na život riešením reálnych životných situácií, konfliktov, kde sa zdôrazňuje komunikácia, medziľudské vzťahy, asertivita
• Uplatňovanie multikultúrnej výchovy, výchovy k tolerancii, spolupráci, spolužití rozličných rás, národov, náboženstiev, protidrogovej výchovy
• Zdôrazňovanie kognitívneho rozvoja žiaka – konštruktivizmus (Piaget), využitie poznatkov o rôznych typoch inteligencie (H. Garner), komplexný rozvoj poznávacích funkcií a procesov (B. S Bloom, L. Anderson)
• Zvýraznenie morálnej, etickej a hodnotovej výchovy v spojení s budovaním sebakontroly a sebariadenia žiaka
• Uplatňovanie sociálno-psychologických výcvikov, komunitných stretnutí, zážitkového učenia, kde sa spája vzdelávanie s prežívaním, hodnotením a konkrétnym správaním do jedného edukačného celku
• Výchovu a vedenie žiakov ku globálnemu chápaniu sveta aj k vlastenectvu

• Tvorivo humanistická škola a integrované tematické vyučovanie

V pedagogickej teórii existuje veľa delení alternatívnych škôl. M. Zelina pri delení alternatívnych škôl berie do úvahy 2 faktory: 1. faktor času – kedy koncepcia vznikla, 2. obsahové zameranie koncepcie, jej filozofia a ciele. Rozlišujeme :
I.Reflexívno-predvedecké teórie
II. Pragmaticko-behaviorálne teórie
III. Kognitívno-scientistické teórie
IV. Humanisticko-personalistické školy
V. Multimediálne koncepcie

V súčasnosti sú veľmi rozšírené humanisticko-personalistické školy. Slovo humanizmus znamená ľudskosť, vyjadruje, že výchova a vzdelávanie sa sústreďuje na slobodu, samostatnosť, tvorivosť, zodpovednosť, etiku, uznávanie všeľudských hodnôt. Slovo personalizmus znamená, že vzdelávanie sa sústreďuje na osobnosť. Žiak a jeho osobnosť je v centre koncepcie výučby. Je veľa humanistických koncepcií výučby, ktoré sa dávajú do protikladu k tradičným koncepciám výučby. Najznámejšie humanisticko-personalistické alternatívne koncepcie výučby sú :

• Waldorfská škola (podľa R. Steinera)
• Koncepcia Montessoriovej
• Freinetovské školy
• Daltonská škola
• Rogeriánska výchova zameraná na osobnosť
• Školy emocionálnej inteligencie, otvorené školy, slobodné školy, kooperatívne vyučovanie, dramatická výchova, globálna výchova, projektová výučba
• Tvorivo-humanistická výučba

Väčšina humanisticky orientovaných škôl, ktoré sa snažia inovovať svoju prácu je založených na filozofii a koncepcii tvorivo-humanistickej výchovy. Patria sem otvorené, slobodné, tvorivé a partnerské školy.

Základné znaky tvorivo-humanistických škôl sú :

• Dôraz na žiaka jeho prežívanie, motiváciu. Z tohto hľadiska sa mení postavenie nielen žiaka, ale aj učiteľa. Učiteľ sa stáva facilitátorom, partnerom. Vzťah medzi učiteľom a žiakom je založený na empatii učiteľa.
• Orientácia na výchovu. V tomto smere sa mení aj obsah výučby – viac priestoru sa venuje rozhovorom a výcvikom, ktoré sú zamerané na sebapoznávanie, na otázky morálky, etiky, rovnoprávnosti, partnerstva.
• Budovanie motivačného systému žiaka a sebariadenia. Je založené na podpore samostatnosti a sebahodnotenia – učiteľ nie je jediným zdrojom hodnotenia žiaka a jeho výkonov.
• Inovácie – spočívajú hlavne v heuristických metódach vyučovania, v princípoch objavujúceho, tvorivého vyučovania.
• Žiak nemusí prežívať strach a úzkosť – žiak je otvorenejší úprimnejší, lebo vie, že aj učiteľ je otvorený, úprimný a má k žiakovi úctu.
• V tvorivo-humanistickej škole nie sú len tradičné organizačné formy výučby. Okrem klasickej vyučovacej hodiny sa zaraďujú aj spoločné stretnutia – komunity, predmety sa integrujú, výučba prebieha v malých skupinách so žiakmi rozličného veku, využíva sa projektové vyučovanie, podporujú sa vlastné aktivity, záujmová činnosť a pod.
• Disciplína je založená na dohodách medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi. Normy a pravidlá tvoria spolu učitelia, aj žiaci a na ich dodržiavanie dohliadajú všetci. Dodržiavanie noriem a pravidiel je postavené na tom, že vzťah medzi učiteľmi a žiakmi je založený na vzájomnej dôvere.
• V tvorivo humanistickej škole sa žiaci musia naučiť základné učivo (rovnako ako v ostatných školách), ale je tu viac času a možností, aby sa v školskom kurikule realizoval obsah a činnosti, ktoré sú typické pre tvorivo-humanistické školy.
• Veľký význam sa pripisuje spolupráci s rodičmi. Nie sú to len obyčajné rodičovské združenia, ale množstvo spoločných aktivít, vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy, spoločné riešenie problémov v správaní, využívanie voľného času detí aj v spolupráci s regionálnou samosprávou atď.
• Poznávacia stránka žiakov sa rozvíja na základe taxonómie kognitívnych cieľov, funkcií a procesov, od najnižších a najvyššie procesy – tvorivosť. Formovanie osobnosti žiaka v mimopoznávacej oblasti sa zameriava na rozvoj emocionality, motivácie, socializácie, autoregulácie a tvorivosti.

Ďalšou alternatívnou koncepciou výučby je integrované tematické vyučovanie (ITV). Je ho autorkami sú S. Kovaliková a K. Olsenová. Táto koncepcia je postavená na inovácii v troch základných oblastiach : – nový pohľad na rozvíjanie psychických funkcií a procesov na základe vytvorenia mozgovo-kompatibilného prostredia – využívanie kapacity celého mozgu,

– inovácia metód a stratégií vyučovania je založená na princípe objavovania,

– inovácia osnov založená na tvorbe celoročnej témy a integrácie predmetov v rámci tejto témy. Postupne sa tak osvojí celoročná téma, ktorá sa rozpracuje do mesačných, týždenných a denných tém. V dennej téme sa určia kľúčové pojmy a pripravia sa konkrétne úlohy a aktivity na osvojenie si obsahu.

V koncepcii alternatívnej školy ITV sa vychádza z kombinácie Bloomovej koncepcie rozvoja kognitívnych funkcií a z Gardenovej teórie inteligencie. Garner opísal tieto druhy inteligencie : 1. Lingvistická – verbálne učenie, 2. Logicko-matematická, 3. Muzikálna, 4. Priestorová – obrazotvornosť, predstavivosť, 5. Telesno-pohybová – manipulácia, práca, pohyb, 6. Interpersonálna – sociálne učenie, 7. Intrapersonálna inteligencia – zameraná na vnútorné prežívanie.

Inováciu v oblasti metód výučby predstavuje :

• Zahrievací čas – osobné výpovede žiakov, spev, tanec
• Efektívny a priamy výklad učiva – 11-16 minút, robí sa mapa pojmov
• Kooperatívne učenie v malých skupinách, pri ktorom ide o zapojenie všetkých žiakov do činnosti
• Faktické a emocionálne hodnotenie – žiaci sa vyjadrujú nielen k tomu, čo bolo správne a nesprávne, ale aj čo sa im páčilo a nepáčilo
• Všetko čo sa žiaci naučia by sa malo dať použiť v praxi, v živote. Učivo sa má spájať so životnými skúsenosťami žiakov doma, v obci, rodine, spoločnosti, škole

Alternatívny prístup k výučbe v systéme ITV kladie dôraz na vytvorenie vhodného a podporeného prostredia pre učenie. Jeho znaky sú :

• Dôvera, istota, bezpečie
• Zmysluplný obsah prepojený s praktickým životom
• Sloboda výberu – žiakom sa ponúka možnosť voľby, tým sa učia rozhodovať, byť slobodní a preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia
• Dostatok času je dôležitou podmienkou vhodného prostredia pre učenie
• Obohatené prostredie – žiaci majú k dispozícii veľa pomôcok, kníh, encyklopédií, počítače, internet
• Okamžitá spätná väzba sa zaručuje tým, že hneď po výkone žiaka nastáva hodnotenie od spolužiakov, učiteľa a on sám tiež zhodnotí svoj výkon. Hodnotí sa nielen výsledok, ale aj postup práce, teda proces.

• Všeobecná charakteristika psychiky

Psychika sa vyznačuje týmito znakmi :

1. Psychika je funkciou nervovej sústavy a najmä mozgu. Mozog je najdokonalejším spôsobom organizovaná živá hmota, a preto jeho poškodením vznikajú následky nielen v psychike, ale aj v jednotlivých orgánoch tela. Psychika tvorí jednotu s telesnou stránkou organizmu. (Ak je mozog poškodený, bude to mať následky aj v psychike). To znamená, že akákoľvek porucha mozgových buniek sa prejaví aj v psychickom živote človeka. Poškodenie mozgových buniek môže byť spôsobené úrazom, nádorom, otravou ..

2. Psychika človeka je odrazom objektívnej reality v mozgu. Napr. keby človek žil od narodenia v úplnej tme a tichu, nič by nepôsobilo na jeho receptory, nič by neodrážal a jeho duševný život by u neho takmer neexistoval. Psychika obsahuje len to, čo sa do nej dostalo prostredníctvom zmyslových orgánov, čo vzniklo zapamätávaním a myšlienkovým spracovaním. (napr. ak je človek od narodenia slepý, nemá predstavu o farbách.

3. Psychika je jednotou objektívneho a subjektívneho – objektívne v psychike je napr. jej obsah, ktorý vznikol zmyslovým vnímaním – kniha, ktorú vidím, spolužiačkin fialový sveter ... (videné aj počuté). Človek však neodráža objektívny svet pasívne, ale aktívna, t.j. vyberá si podnety, ktoré bude odrážať pretože súvisia s jeho záujmami, potrebami, záľubami.... Ten istý podnet vyvolá u rôznych ľudí rozličné psychické zážitky – uplatňuje sa tu individualita jednotlivca, jeho jedinečnosť.

4. Psychika človeka sa rozvíja vo vonkajšej činnosti a vo vonkajšej činnosti sa aj prejavuje – človek je tvor činný, pre svoju existenciu potrebuje aktivitu, vďaka ktorej sa zdokonaľuje, pestuje si vytrvalosť, pevnú vôľu, prekonáva prekážky ... (medzi hlavné druhy činností patrí hra (deti), učenie (mládež), práca (dospelý))

5. Psychika je sociálne determinovaná (podmienená) – človek je tvor spoločenský, sociálne prostredie v ktorom žije ovplyvňuje jeho prežívanie, názory, postoje, potreby, záujmy, spôsob myslenia i správanie

6. Psychika človeka je vývinovo determinovaná – v priebehu vývoja ľudstva sa aj psychika človeka vyvíjala a zdokonaľovala, z toho vyplýva, že psychika súčasného človeka je na inej úrovni ako bola psychika pračloveka.

7. Psychika človeka je dynamická – všetko psychické sa deje v čase a priestore. Človek sa počas života mení, dnes už sme takí ako včera, pred rokom alebo v detstve.

8. Psychika človeka je celistvá – jednotlivé zložky psychiky nefungujú izolovane, ale sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú, čím vytvárajú / zabezpečujú jej celistvosť. Myslenie nemôžeme oddeliť od reči, predstáv, vnímania, schopností...

• Odlíšenie prežívania od správania

Prežívanie, správanie

Každý človek niečo vníma, o niečom premýšľa, má nejakú náladu, má rozličné ciele. Tieto javy označujeme pojmom psychické javy. Psychické javy rozdeľujeme do dvoch veľkých skupín : javy prežívania a javy správania.
Prežívanie – je vnútorný svet človeka, len ja sama viem, čo prežívam. Prežívanie sa nemusí vždy prejaviť navonok v správaní.
Znaky prežívania :

• Subjektívnosť – prežívanie je vlastné iba danému človeku, ktorý niečo prežíva, iba on pozná konkrétny obsah svojho prežívania
• Rozmanitosť – prežívanie je u každého iné. Napr. pohľad na to isté umelecké dielo môže u každého človeka vyvolať úplne iný zážitok
• Jedinečnosť – prežívanie je jedinečné v danej podobe, neopakovateľné
• Časovosť – prežívanie neustále plynie, nemožno ho zastaviť či podržať
• Je vlastné iba človeku – prežívanie je typickým ľudským javom, len človek môže hovoriť o tom, čo prežíva. Ale celý obsah prežívania sa nedá vyjadriť rečou.

Psychické procesy – sú pre človeka dôležité, prostredníctvom nich poznáva objektívny vonkajší svet a vlastný vnútorný svet. Sú to tzv. poznávacie procesy, ktorých výsledkom vo vedomí sú pocity a vnemy rôzneho druhu, predstavy a myšlienky.
Psychické stavy – sú celkovým psychickým rozpoložením človeka, ktoré podmieňuje psychická činnosť a výkonnosť. Ktorá počas dňa nie je u človeka rovnaká, mení sa.

Správaním rozumieme vonkajší prejav človeka, môžu ho pozorovať a posudzovať iný ľudia, alebo zachytiť prístroje, napr. kamera, fotoaparát.
Správanie môže byť : úmyselné,
neúmyselné
a naučené.

Správanie sa navonok prejavuje :

• Reakciami – vrodené prejavy správania, nepodmienené reflexy a inštinkty, napr. popálenie – odtiahnutie ruky
• Odpoveďami – prejavy správania zautomatizované na základe vlastnej skúsenosti
• Vonkajšími výrazmi – zmeny tváre, mimika, gestikulácia, vegetatívne zmeny – dýchanie

Prežívanie a správanie sa navzájom ovplyvňujú.