Špeciálna pedagogika

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: nana
Typ práce: Referát
Dátum: 06.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 192 slov
Počet zobrazení: 28 445
Tlačení: 763
Uložení: 756
PEDAGOGIKA TELESNE POSTIHNUTÝCH, CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH

SOMATOPÉDIA

TPCHZO - je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva.
- starší názov je somatopédia ale nie je presný a je dodnes používaný z 50. rokov
- somatopédia sa zaoberá deťmi, mládežou a dospelými.

PREDMETOM PEDAGOGIKY TPCHZO SÚ:
• Ciele
• Obsah
• Metódy
• Prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia

TELESNE POSTIHNUTÝ JEDINEC:
- je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, kt. zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.
- telesné postihnutie môže byť: vrodené: vzniká geneticky alebo vznikne poruchou počas vnútromaternicového vývinu
získané: jedinec ho získa v priebehu života, môže byť dôsledkom úrazu, rôznych zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a podobne.

CHORÝ JEDINEC:
- je jedinec v stave choroby. Choroba= porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím
Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín:
• choroby tráviaceho systému
• choroby dýchacieho systému
• choroby srdcovo – cievneho systému
• choroby pohybového systému
• choroby nervového systému
• choroby pohlavného systému
• choroby žliaz s vnútornou sekréciou
• choroby kožné, krvné, onkologické a podobne.

ZDRAVOTNE OSLABENÝ JEDINEC:
- je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu
- zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach, v kt. okrem úpravy zdravotného stavu získavajú v rámci školskej a mimoškolskej edukácie pozitívny vzťah k pohybu, primerané sebavedomie, zlepšenie sociálnych vzťahov

Edukácia TPCHZO je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi:
p s
1. Poruchy hybnosti: - primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP
- sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO

2. Poruchy vyššej nervovej činnosti, kt. majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
3. Psychické zmeny, vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.
Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

DETSKÁ MOZGOVÁ OBRNA ( DMO ): je porucha hybnosti, kt. je spôsobená poškodením mozgu, považuje sa za najčastejšiu príčinu telesného postihnutia, príčiny sú rôzne
Prenatálne príčiny: predčasný pôrod, vnútromaternicové infekcie, asfyxia (nedostatok kyslíka), alkohol, nikotín, chemické škodliviny, zlá životospráva matky, stres
Perinatálne príčiny: asfyxia, komplikované a kliešťové pôrody, nesúlad krvných skupín plodu a matky, novorodenecká žltačka
Postnatálne príčiny: ranné kojenecké infekcie CNS, úrazy hlavy, poruchy metabolizmu

FORMY DMO:
a) Spastické (kŕčovité): diparetická- dolné končatiny
hemiparetická- polovica tela
kvadruparetická- všetky končatiny
b) Nespastické: hypotonická- znížený svalový tonus
dyskinetická (mimovoľné) „ grimasovanie“

PRIDRUŽENÉ PORUCHY DMO: poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania, obmedzenie sociálnych kontaktov.
Vrodené poruchy vývinu

DYSMÉLIE: sú poruchy vo vývine končatín, dochádza k nim medzi 20. – 46. dňom tehotenstva vplyvom exogénnych (vonkajších) škodlivín»žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka..
- môže chýbať celá končatina, duté kosti, prípadne sú skrátené, môže chýbať rameno i predlaktie

RÁŽTEP CHRBTICE: vzniká porušením uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička) kde potom dochádza k porušeniu miechového nervu, moku a kože
- toto postihnutie vzniká v prvých 4- 6 týždňoch tehotenstva
- dieťa s takýmto postihnutím neudrží moč ani stolicu, koža je necitlivá a tvoria sa preležaniny
Príčinou vzniku je: dedičnosť, prostredie
- vyskytuje sa častejšie u chlapcov pri ťažších stupňoch
- vyskytujú sa pridružené poruchy, najmä skoliózy
Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považuje:
• poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia
Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to: parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia)
Úrazy mozgu a miechy: otras mozgu (zdravotný stav je obvykle nezvratný), stlačenie mozgu (dôsledky sú trvalé), pomliaždenie mozgu (dôsledky sú trvalé), krvácanie do mozgu a miechy

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia


AMPUTÁCIE:
oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Rozoznávame: amputáciu primárnu (včasnú)- hneď po úraze
amputáciu sekundárnu (volenú)- s amputáciou treba počkať
amputácia terciárna (neskorá)- kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe
Príčina amputácií: úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin

SVALOVÉ OCHORENIA: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva
Progresívna svalová dystrofia: vyznačuje sa degeneratívnym rozpadom svalstva, kt. príčinou je chromozómová porucha. Všetky jej formy sú geneticky prenosné.

DRUHY ZDRAVOTNÉHO OSLABENIA:

OBEZITA (TUČNOTA): znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Telesná hmotnosť sa môže zvýšiť o 10 až 100% i viac, ako je jej primeraná hodnota. Tento stav vzniká pri nevhodnom režime výživy, pri prejedaní sa, len zriedka sú príčinou poruchy žliaz s vnútornou sekréciou. Tučnota spôsobuje zmeny vo fyzickej, psychickej a spoločenskej sfére postihnutých. Postihnutí sa buď stiahnu do seba a stanú sa zatrpknutými alebo sa agresívne bránia.

ASTÉNIA: je celková telesná slabosť, pocity slabosti, úzkosti

PSYCHICKÉ OSOBITOSTI TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. Pri posudzovaní osobnosti ľudí s tel. postihnutím rozlišujeme medzi tými, kt, v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu, spojenú s nadobudnutím telesnej chyby.
Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti. Ďalej nasleduje pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite, skôr kritický a citovo chladnejší ako priateľský vzťah k iným. Špeciálnu edukáciu v školskom veku podmieňujú rôzne odchýlky v psychickom vývine jedinca s TPCHZO.

Priebeh celej výchovy individuálne determinujú tieto činitele:
1. Mentálna úroveň jedinca- popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od ment. postihnutých sa odlišujú jedinci, u kt. so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, kt. dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
2. Schopnosť dorozumievania- súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s ment. retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
3. Reaktívne psychické zmeny- sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Tieto psychické zmeny súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.
4. Zložité psychické podmienky výchovy sa vyskytujú u jedincov, ktorí popri somatickom postihnutí sú psychicky chorí

OSOBITOSTI EDUKÁCIE TPCHZO
TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím. Špecifické postavenie má 1. pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku. Vychádza z kinezioterapie (z gréc. kinézis – pohyb), ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku. Obsahuje viacero metód, nazývaných podľa ich autorov ( Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO rozpracoval Kábele, kt. vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

Zásada vývinu požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií. Dbať na prirodzený pohyb hybnosti a reči, nenútiť dieťa do ďalších činností, pokým nezvládne uskutočniť predchádzajúce. Zásada reflexnosti požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. To znamená, že je treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Zásada rytmizácie využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Rytmizáciou reči sa docieľuje zmiernenie kŕčovitosti a ťažko potlačiteľných mimovoľných pohybov.
Zásada komplexnosti umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov.
Zásada kolektívnosti vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve, nie individuálne s jedným dieťaťom, ako je to bežné v logopedickej praxi. Zásadu primeranosti a individuálneho prístupu treba uplatňovať v celom nácviku pohybových a rečových schopností detí s DMO.

2. Výchova k pohybu zahŕňa rozvoj jemnej motoriky[prsty, ruky, ramená, manipulačné schopnosti], hrubej motoriky[chôdza, lezenie, státie], motoriky artikulačných orgánov, mimiky. Cieľom je: vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu, viesť ich k prežívaniu radosti.

3. Výchova k citovej a sociálnej adaptácií dieťaťa: základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku.
4. Výchova k poznaniu, mysleniu, reči: cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
5. Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností: cieľom sebaobsluhy: je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách cieľom manipulačných schopností: je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie
6. Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: akceptovanie: motivačná tendencia, kt. vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení. Nonakceptácia: jedinec sa neprispôsobí zmeneným životným podmienkam
7. Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností: hud. výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľnenie svalového napätia, rozvíjať hudobnosť
výt. výchova detí s tel. postihnutím jej cieľom je: rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávaniu radosti z výt. prejavu, dôležité je oboznámiť deti s výt. materiálom.

INDIVIDUÁLNE DIDAKTICKÉ A KOMPENZAČNÉ POMÔCKY

1) Kompenzačné pomôcky vyrovnávajú (nahrádzajú nedostatočne rozvinuté tel. funkcie, zaraďujeme sem pomôcky určené na:
sebaobsluhu- špeciálny príbor, vzdelávanie– pomôcky na písanie, zamestnanie, lokomočné pomôcky- špeciálne vozíky, trojkolky
2) Rehabilitačné pomôcky upravujú orgánový defekt k úplne alebo čiastočne obnovujú funkciu orgánu, slúžia na uľahčovanie nácviku rôznych úkonov
3) Ortopedické pomôcky- protézy- dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené, alebo poškodené (nevyvinuté) časti tela, resp. orgánu. Ortézy- sa upevňujú na telo postihnutého, podopierajú časti tela, fixujú

ŠPECIÁLNE POMÔCKY ZABEZPEČUJÚCE VYUČOVANIE CHORÝCH ŽIAKOV
Pracovné stolíky na lôžko, osvetlenie, tabule, optické pomôcky, názorné didaktické pomôcky

EDUKÁCIA TELESNE POSTIHNUTÝCH DETÍ V ŠPECIÁLNYCH ŠKOLÁCH A ZARIADENIACH


Domov sociálnych služieb, , MŠ pre telesne postihnutých, ZŠ, SŠ, SOU, SOŠ, Gymnázium

ŠKOLY A ZARIADENIA PRE CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÉ DETI A MLÁDEŽ

Nemocnica, Detská liečebňa, Detská liečebňa, MŠ pri nemocnici a liečebni, ZŠ pri nemocnici a liečebni, Detská ozdravovňa , MŠ pri detskej ozdravovni, ZŠ pri detskej ozdravovni, SŠ nie sú

KOMPLEXNÁ REHABILITAČNÁ STAROSTLIVOSŤ – KRS

REHABILITÁCIA:

Slovo latinského pôvodu (re- znovu, opäť, habilitas- spôsobilosť, schopnosť). Je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, kt. je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, kt. toto postihnutie získalo v priebehu života.
Slovo „komplexná“- úplná, označuje prístup k dieťaťu z pozície viacerých odborov, z oblastí, kt. majú vplyv na kvalitu života dieťaťa.
KRS- zahrňuje komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím.
CIEĽ KRS- je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti. Tento proces závisí od viacerých činiteľov- od druhu postihnutia, od stupňa postihnutia, od toho, či ide o postihnutie od narodenia alebo je získané počas života.
OBSAH KRS- tvoria 4 základné zložky: - liečebná rehabilitácia
- výchovná rehabilitácia
- pracovná rehabilitácia
- sociálna rehabilitácia
Všetky tieto zložky sú významovo rovnocenné a však u jednotlivých postihnutí nie sú rovnako zastúpené.

LIEČEBNÁ REHABILITÁCIA:
V širšom zmysle sa chápe ako celá zdravotnícka starostlivosť o telesne a zdravotne postihnutých. Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie.
Zahŕňa: - diagnostickú činnosť (výkony spojené s určením správnej diagnózy)
- určenie programu liečby (stanovenie postupu pri liečbe)
Túto oblasť KRS zabezpečujú lekári a zdravotné sestry. V užšom zmysle zahŕňa v sebe komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie. V procese liečebnej starostlivosti sa indikujú rôzne terapie- chirurgická, medikamentózna, dietetická, fixačná, protetická, režimová...
Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia, ergoterapia.
FYZIOTERAPIA- predstavuje súbor postupov, v kt. sa využívajú prírodné prostriedky ako elektrina, teplo, voda, žiarenie, vzduch.... Sú to elektroterapia, hydroterapia, balneoterapia, fytoterapia, klimatoterapia...
KINEZIOTERAPIA- ide o terapiu založenú na pohybe. Správne indikovaná a realizovaná kinezioterapia má veľký vplyv na pohybové ústrojenstvo, ale priaznivo ovplyvňuje aj liečbu chorôb srdca, dýchacích orgánov....
Do tejto skupiny patrí aj liečebná telesná výchova, hippoterapia. Je to liečebno- rehabilitačná, relaxačná a náučná metóda, kt. sa opiera o symbiózu pohybu zvieraťa a človeka. Napomáha dieťaťu s telesným postihnutím osvojovať si vnemy vyplývajúce z pohybu.
ERGOTERAPIA- využíva ako terapeutický prostriedok prácu alebo nejakú činnosť. Môže byť zameraná na kondíciu- kondičná ergoterapia, ergoterapia zacielená na postihnutú oblasť, na pracovné zaradenie, na výchovu k sebestačnosti...

VÝCHOVNÁ REHABILITÁCIA:
Zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Deti s telesným postihnutím sa vzdelávajú v špeciálnych školách, alebo v dnešnej dobe sa integrujú- zaraďujú sa do bežných – kmeňových škôl. Dôležitou otázkou pri stanovovaní cieľa pri výchove a vzdelávaní detí s telesným postihnutím je určenie reálneho stropu, kt. pri danom postihnutí môže dieťa dosiahnuť. Určenie stropu vychádza z podrobnej analýzy zdravotného stavu dieťaťa, z jeho osobnostných a psychických predpokladov a daností. Toto určenie zohľadňuje možnosti a podmienky, kt. sa poskytujú telesne a zdravotne postihnutím.
Výchovná rehabilitácia predstavuje jeden zo základných predpokladov prípravy dieťaťa s telesným postihnutím pre život.

PRACOVNÁ REHABILITÁCIA:

Zabezpečujeme pracovnú rehabilitáciu- zahŕňa uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Je jedným z významných opatrení, kt. zabezpečujeme pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Smeruje k tomu, aby mohli telesne a zdravotne postihnutí jedinci vykonávať dovtedajšie prípadne iné vhodné zamestnanie.
Pracovná rehabilitácia zahŕňa: - poradenskú službu
- príprava na prácu
- umiestnenie do zamestnania
Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou: je ten, kto má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia. Občania so zdravotným postihnutím sú aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom.
V pracovnej rehabilitácii sa uskutočňuje starostlivosť o tých telesne a zdravotne postihnutých, kt. ešte nenadobudli pracovnú kvalifikáciu a jednak o tých telesne a zdravotne postihnutých, kt. už boli zapojený do pracovného procesu avšak v dôsledku zmeny zdravotného stavu sa zmenila aj ich pracovná schopnosť.

SOCIÁLNA REHABILITÁCIA:

Prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine, aby sa vedel uplatniť v bežnom kontakte s ľuďmi. Sociálna rehabilitácia je integrujúcou zložkou liečebnej, výchovnej aj pracovnej rehabilitácie. spoločenská integrácia je najvyšším stupňom socializácie postihnutého človeka.

Stupne socializácie:
1. Integrácia- je úplné zapojenie postihnutého jedinca do pracovného a spoločenského života. Jedinec je úplne samostatný a nezávislý.
2. Adaptácia- v nej sa postihnutý jedinec dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach ale len za určitých okolností a ohľadov.
3. Utilita- zaradenie sa postihnutého jedinca do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci.
4. Inferiorita- postihnutý jedinec nie je schopný socializácie, žije akoby mimo spoločnosti

JEDINCI POSTIHNUTÍ OD NARODENIA A V DETSTVE
Ich sociálny vývin je podmienený výchovou v rodine a v prostredí, v kt. žijú dlhšiu dobu. Postihnuté dieťa potrebuje kontakt s prostredím mimo špeciálneho zariadenia a ten má byť zabezpečený do takej miery, do akej to dovoľuje zdravotný stav dieťaťa. Pri dlhodobom pobyte v špeciálnom zariadení hrozí, že sa objavia problémy so začlenením sa do spoločnosti. Nedostatok skúseností so spoločenským kontaktom so zdravými ľuďmi spôsobujú značné ťažkosti v spoločenskom zapojení. Podobné problémy sa vyskytujú aj u detí s dlhotrvajúcimi chorobami, ak sú opakovane hospitalizované.

JEDINCI POSTIHNITÍ V DOSPELOSTI
Predstavujú osobitnú problematiku sociálnej rehabilitácie, pretože už zastávali v spoločnosti určité miesto a je potrebné uskutočniť opatrenia pre ich znovuzačlenenie.
Zmeny, kt. spôsobila choroba alebo postihnutie:
- zmena v pracovnom zaradení
- zmena postavenia v rodine
- zmena životného režimu a záujmov
- zmena v kontaktoch s inými ľuďmi

PEDAGOGIKA TELESNE POSTIHNUTÝCH, CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH - SOMATOPÉDIA
Pedagogika telesne postihnutých je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti výchovy, vyučovania a vzdelávania jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave.

Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Telesné postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Telesným postihnutím sa rozumejú anomálie takého stupňa, že odlišujú jedinca od ostatných, napríklad: deformácie kostry, poruchy tvaru lebky, rázštepy čelustí, podnebia, chrbtice.

Chorý jedinec je jedinec v stave choroby. Ich stav nedovoľuje edukáciu v bežnej škole. Vzdeláva sa v zdravotníckych zariadeniach /individuálne/. Sem patria deti s chorobami dýchacieho systému, kože, krvi, metabolizmu, infekcie.

Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalenscencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám alebo jeho zdravotný stav je ohrozený pre nevhodný životný režim. Vzdeláva sa v ozdravovniach alebo v liečebniach.

Problematiku telesne postihnutých podmieňujú tri spoločné znaky:
1. Poruchy hybnosti
2. Poruchy vyššej nervovej činnosti
3. Psychické zmeny

DRUHY,STUPNE A PRÍČINY TELESNÉHO POSTIHNUTIA

Telesné postihnutia možno rozdeliť na:
-vrodené a získané
-telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku alebo bez mozgového poškodenia.

Vrodené telesné postihnutia
Detská mozgová obrna: Je najčastejšou príčinou telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Vyvíja sa v najranejšom období dieťaťa. Je to neprogresívne ochorenie, ale nie je nemenné. Často ho sprevádzajú poruchy psychiky a epileptické záchvaty. Príčiny vzniku: nedonosenosť, infekcie, alkoholizmus, obehové poruchy matky, pôrodné komplikácie, nedostatok kyslíka /asfyxia/, rané kojenecké infekcie, novorodenecká hypoglykémia.
Formy DMO:
a) spastické (kŕčovité)je to postihnutie končatín tela
- diparetické – s rôznym postihnutím dolných končatín od ľahkej až po ťažkú formu,
- hemiparetické – s postihnutím jednej polovice tela, pričom poškodená je najmä horná končatina,
- kvadruparetické – s postihnutím všetkých končatín

b) nespastické
- hypotonické - je oslabený svalový tonus trupu i končatín centrálneho pôvodu,
- extrapyramídové – najčastejšie sa vyskytuje tzv. „grimasovanie“ v tvári, veľká pohyblivosť hlavy.

Pridružené poruchy DMO:
- poruchy telesného vývinu, reči, zraku, sluchu, obmedzenie intelektových schopností, sociálnych kontaktov, poruchy učenia

VRODENÉ PORUCHY VÝVINU

Dysmélie: sú poruchy vo vývine končatín. Poznáme druhy: amélia/chýba celá končatina/, ektromélia/chýbajú duté kosti/, fokomélia/ chýba rameno a predlaktie.

Rázštep chrbtice: pri tomto postihnutí na určitom mieste chýba stavec a medzistavovcová platnička. Dochádza k narušeniu obalu miechového nervu, moku a kože. U postihnutých sa vyskytujú poruchy priestorového vnímania, poruchy cítenia, ochrnutia, zlomeniny kostí.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením
Závisia od miesta, rozsahu a doby vzniku ich poškodenia. Sem patria úrazy miechy, ktoré sprevádza znížená mobilita /schopnosť hýbať sa/ až imobilita /neschopnosť pohybu/. Najčastejšie úrazy miechy a mozgu sú tieto: otras mozgu, stlačenie mozgu, krvácanie do mozgu, krvácanie do miechy.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Amputácie: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Príčiny: úrazy, choroby, nádory.

Svalové ochorenia: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Sem patrí: progresívna svalová dystrofia, ktorej všetky jej formy sú geneticky prenosné. K jej príznakom patrí únava, typická chôdza, pády, zakopávanie.

DRUHY ZDRAVOTNÉHO OSLABENIA
Obezita – znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Tučnota spôsobuje zmeny vo psychickej, fyzickej a spoločenskej sfére postihnutých. Svalstvo je ochabnuté, brucho sa vyklenuje, vzniká chybné držanie tela a plochonohosť. Spoločenské ťažkosti začínajú obvykle v detských a školských kolektívoch. Postihnutí sa buď stiahnu do seba a stanú sa zatrpknutými, alebo sa agresívne bránia.
Asténia – je celková telesná slabosť. Klasickým prejavom asténie je neurasténia – neuróza spojená s poruchami vegetatívneho nervstva ako napr. zmeny krvného tlaku. Najvýraznejšími príznakmi sú pocity únavy a slabosti, pocity smútku a namrzenosti. Neurasténia môže byť sprievodným javom v rekonvalescencii po ťažkých infekčných chorobách.

PSYCHICKÉ OSOBITOSTI TPCHZO
Edukácia telesne postihnutých je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. U telesne postihnutých sa vyskytuje komplex menejcennosti, pocity izolácie, osamelosti, neprimeraný strach. Čo sa týka pozitívnych vlastností, jedinec málo prejavuje svoje city ale jeho vnútorné prežívanie je veľmi hlboké, dokáže prežívať veľmi blízke a trvalé vzťahy, snaží sa pomáhať svojim rovesníkom, je mimoriadne citlivý. Priebeh celej výchovy ovplyvňujú tieto činitele:
1. Mentálna úroveň jedinca. Dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od mentálne postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu.
2. Schopnosť dorozumievania. Súvisí s poruchami motoriky reči s mentálnou retardáciou. Dieťa môže zaostávať vo vývine reči pre nedostatok spoločenskej stimulácie.
3. Reaktívne psychické zmeny. Sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia.

OSOBITOSTI EDUKÁCIE TELESNE POSTIHNUTÝCH
Edukácia telesne postihnutých je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach vývinu. Jedinci sa majú usmerňovať tak, aby si vytvárali správny postoj k svojmu stavu a vedeli riešiť problémy, ktoré s ním súvisia.

V edukácii je potrebné zamerať sa u detí na tieto oblasti výchovy:
- výchova k pohybu - zahŕňa rozvoj jemnej a hrubej motoriky, rozvoj motoriky artikulačných orgánov.
Cieľom výchovy k pohybu je:
- vzbudiť u detí záujem o pohyb,
- pohyb súčasne doplniť slovnou inštrukciou,
- rytmizovať pohyb dieťaťa,
- pohybovú aktivitu zmierniť ak sa objaví únava,
- základnou požiadavkou je poznať individuálne pohybové schopnosti dieťaťa, - nadviazať kontakt s dieťaťom pomocou hry.
- výchova k citovej a sociálnej adaptácii – starostlivosť a výchova dieťaťa s DMO sa oproti zdravému dieťaťu líši. Dôvodom sú tieto rozdielnosti:
- strach a obavy rodičov o svoje dieťa,
- dieťa je stredobodom pozornosti celej rodiny,
- nekriticky hodnotí vlastnú činnosť
- podlieha sociálnej izolácii,
- má negatívne sociálne skúsenosti napr. odlúčenie od rodiny.

Citová výchova formuje vlastnosti osobnosti postihnutého dieťaťa, jeho správanie, vzťah k okolitému prostrediu. Jej ciele zahrňujú tieto okruhy:
- posilňovať pocit istoty dieťaťa,
- rozvíjať vzťah k iným deťom, kolektívu,
- pestovať lásku a sympatiu k človeku.

- výchova k poznaniu, mysleniu a reči – cieľom výchovy k poznaniu telesne postihnutých detí s DMO je rozvíjať základné poznávacie procesy: pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie a reč.

- výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností – cieľom sebaobsluhy je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách. Sebaobsluha zahrňuje tieto zložky:
- sebaobsluha pri stolovaní /jedenie, pitie/,
- sebaobsluha pri obliekaní,
- hygienické návyky,
- manipulačné schopnosti.

Manipulačné schopnosti – cieľom nácviku je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie:
- uchopiť a uvoľniť podaný a položený predmet,
- ohmatávať, otáčať, tlačiť, krčiť, trhať, tvarovať, uštipovať z predmetu,
- hádzať a chytať predmety v ľahu a v sede,
- ukladať predmety,
- vysýpať a presýpať drobný materiál,
- vylievať a prelievať tekutinu.

- výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie:
Akceptovanie postihnutia je motivačná tendencia, ktorá vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu jeho životných možností.
Nonakceptácia znamená bezmocné podľahnutie dôsledkom postihnutia. Jedinec sa neprispôsobí zmeneným životným podmienkam a snaží sa vykonávať činnosti spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho možnostiam. Tu veľmi záleží na výchovnom štýle v rodine. V rodinách sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé, pasívne. Najvhodnejšie pristupujú k výchove postihnutého dieťaťa tí rodičia, ktorí dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

- výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností:
Hudobná výchova detí s DMO má výchovný a zdravotný význam. Jej zdravotný význam spočíva v uvoľňovaní zdravotného napätia, zmiernení psychomotorického nepokoja a zároveň aktivizácii dieťaťa do pohybu. Výchovná zložka umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa vo všetkých zložkách prostredníctvom hudobných činností.
Výtvarná výchova : jej cieľom je rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávanie radosti z výtvarného prejavu. Cieľom je aj rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky prostredníctvom rôznych výtvarných techník a materiálov.

ŠKOLY A ZARIADENIA PRE TELESNE POSTIHUTÉ DETI M MLÁDEŽ

Edukácia telesne postihnutých detí v bežnej škole
V ZŠ sa uplatňujú dva základné varianty edukácie:
a) úplná integrácia
b) čiastočná integrácia /špeciálna trieda/
Je potrebné vytvoriť tieto základné podmienky:
- bezbarierové prostredie
- doprava
- dostupnosť zdravotníckych služieb
- špeciálnopedagogické poradenstvo

Edukácia v špeciálnych školách a zariadeniach
Pre telesne postihnutých boli zriadené tieto školy:
- materské školy
- základné školy
- stredné odborné učilištia
- stredné odborné školy
- gymnáziá
- domovy sociálnych služieb
Pre deti choré a zdravotne oslabené boli zriadené:
- školy pri nemocniciach
- školy pri detských liečebniach
- školy pri detských ozdravovniach

INDIVIDUÁLNE A DIDAKTICKÉ KOMPENZAČNÉ PROSTRIEDKY
Špeciálne pomôcky rozdeľujeme na tri skupiny:
1. Kompenzačné prostriedky: vyrovnávajú alebo nahrádzajú nedostatočne rozvinuté prípadne narušené telesné funkcie. Sem zaraďujeme pomôcky na sebaobsluhu, vzdelávanie, zamestnanie. Sem patria: špeciálny príbor, tanier, hrebeň, nožnice, potreby na písanie, sedačky, špeciálne vozíky, podporné palice, barly.
2. Rehabilitačné pomôcky: upravujú orgánový defekt a úplne alebo čiastočne obnovujú funkciu orgánu. Sem patria: špeciálne posiľňovacie zariadenia, pružiny, gumené loptičky.
3. Ortopedické pomôcky:
a) protézy dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené alebo poškodené časti tela, orgánu.
b) ortézy sa upevňujú na telo postihnutého, podopierajú časti tela, fixujú ich, vyrovnávajú deformity alebo zabraňujú ich vzniku .
Pre chorých žiakov sa využívajú tieto špeciálne pomôcky: pracovné stolíky, tabule, osvetlenie, optické pomôcky.

OSOBITOSTI TPCHZO
Socializácia telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov sa definuje ako ich návrat, začlenenie, zaradenie do spoločnosti. V súčasnosti sa používa pojem integrácia. Integrácia znamená úplné začlenenie postihnutého a splynutie so spoločnosťou zdravých ľudí v edukácii, v pracovnom uplatnení a spoločenskom spolužití. Znamená ich celkovú socializáciu. Výchova k socializácii podstatne zasahuje do procesu spoločenského prispôsobovania sa telesne postihnutého, chorého a zdravotne oslabeného jedinca. Pritom sa musia brať do úvahy ťažkosti spojené s daným druhom a stupňom postihnutia a jeho trvaním ako aj ich dôsledky pri utváraní spoločenských vzťahov v prostredí. Ide o tieto skutočnosti:
• Chýbanie sociálneho kontaktu u postihnutého dieťaťa vplyvom izolácie od spoločnosti iných osôb.
• Neúspešný sociálny kontakt postihnutého dieťaťa podmieňuje jeho odlišnosť, nápadný vzhľad.
Výchovné úlohy , ktoré sa realizujú v jednotlivých etapách socializácie, možno zhrnúť do týchto okruhov:
• učiť samostatne chodiť,
• učiť sebaobsluhe,
• učiť komunikovať,
• učiť najprv základným, potom odborným vedomostiam a zručnostiam,
• učiť žiť v skupine,
• učiť užitočne využívať svoj voľný čas,
• učiť prijímať rôzne reakcie bežného spoločenského prostredia.

Deti s dlhotrvajúcimi chorobami, zdravotne oslabené deti opakovane hospitalizované sa môžu natoľko adaptovať na prostredie v zdravotníckom zariadení, že si želajú byť v ňom aj keď na to nie je dôvod.
U týchto detí je potrebné pôsobiť na rodinu dieťaťa, pripútavať ich k bežnému prostrediu.

Jedinci s postihnutím získaným v dospelosti tvoria osobitnú skupinu osôb vyžadujúcich sociálnu rehabilitáciu. Nie je zriedkavým javom, potrebná psychoterapeutická pomoc. Dôležité je, ktorých oblastí života jedinca sa zmena v jeho zdravotnom stave týka. Medzi tieto zmeny patria:
• zmena v pracovnom zaradení,
• zmena postavenia v rodine,
• zmena životného režimu,
• zmena v kontaktoch s inými ľuďmi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.042