Vypracované otázky k 1. atestácii (Ružomberok)

Vypracované otázky k 1. atestácii (Ružomberok)

1. Zákonitosti psychického a fyzického vývinu a rozvoja osobnosti žiaka v staršom školskom veku

St. školský vek – to je obdobie medzi detstvom a dospelosťou (11. – 15. r.). Tu dochádza ku premene všetkých zložiek osobnosti dieťaťa – telesné i pohlavné dozrievanie, zmena spôsobu myslenia, dospievajúci je schopný myslieť abstraktne, začína sa osamostatňovať od rodičov, veľký význam preňho majú vrstovníci. Získava prvé skúsenosti s láskou. Mnohé zmeny sú podmienené biologicky, ale aj vo vzájomnej interakcii so sociálnymi a psychickými faktormi.

9 hlavných oblastí zmien:

  1. Intelektuálne dospievanie
  2. Emocionálne – od detského strachu k jeho prekonávaniu
  3. Spoločenské dospievanie – emancipácia, výber priateľov
  4. Identifikácia seba samého
  5. Voľba povolania
  6. Využívanie voľného času
  7. Záujem o opačné pohlavie
  8. Životná filozofia
  9. Od rodičovskej kontroly ku sebakontrole

Vývinové ukazovatele:

obavy o vzhľad meniaceho sa tela, sústredenosť na seba, presadzovanie vlastnej nezávislosti, rebelantstvo, vzdor, kamaráti sú dôležitejší, vidia čierno – bielo, potreba nových zážitkov a impulzov, risk, hľadanie dobrodružstva

Dospievajúci býva hyperkritický, má sklon polemizovať, podlieha klamu, že jeho pocity a myšlienky sú výnimočné. Je radikálny.

Morálka – vývoj morálky – dieťa je morálne zrelé, ak sa stotožňuje s rodičmi ako soc. modelmi, pri riešení konfliktov poukazuje na humánne potreby a zásady. Veľký význam majú preň hodnoty stanovené vrstovníkmi.

Rozvoj identity – fáza hľadania a rozvoja vlastnej identity, porovnáva sa s druhými, sebaúcta je labilná a sebadôvera ovplyvniteľná.

Socializácia – soc. role – dospievajúci odmieta podriadenú rolu – neútočí na autoritu, aby ju zlikvidoval, ale aby ju získal sám. Veľký význam má vrstovnícka skupina, tendencia experimentovať s rizikom, či s psychotrop. Látkami (marihuana).

Komunikácia – záľuba v slangu, hlučnosti, špec. osloveniach, komunikácia s PC, mobilom, soc. siete, selfie.

2. Metódy a nástroje ped. diagnostiky na identifikáciu vývinových a individ. charakteristík žiaka v st. šk. veku

Pedagog. diagnostika je ped. dsciplína, ktorá umožňuje zisťovať výsledky výchovného pôsobenia a zisťovať schopnosti učiť sa, vzdelávať sa. Môže byť uskutočnená v 3 rovinách:

  1. v širšom zmysle – psychol., soc. a biolog. Aspekty
  2. v užšom zmysle – sleduje rozvoj vzdelávania a výchovy objektu
  3. sleduje úroveň rozvoja vzdel. A výchovy

Obsahové zameranie PD sleduje rozvoj vzdelania, morálnych vlastností, estetický a pracovný rozvoj, šport. schop. žiaka, dokonca aj ideový rozvoj.

V osobnom liste žiaka ZŠ to sú:

osobné údaje, prospech v jednotlivých ročníkoch, záznam o vývoji žiaka, postoje žiaka, správanie sa v kolektíve, vzťah k režimu školy, usilovnosť, citový život, základné črty osobnosti, zdravotný a rodinný stav, sociálne a kultúrne podmienky, záujmy.

Oblasti PD:

Didaktické, špec. – didaktické

– podľa školy – diagnostika žiaka MŠ, ZŠ, SŠ, špeciálne školy

Pedagogické metódy:

Ústne skúšky – + podporné otázky, alebo len počúvam

Písomné a grafické skúšky

Metóda analýzy pís. prejavu – gramat. rozbor

Metóda analýzy čítania čítaného textu – prednes, rýchlosť, artikulácia, dramatic. prejavy, cit. zážitok

Metóda hodnotenia súvislého ústneho prejavu – schopnosť hovorenia na verejnosti

Metóda hodnotenia matematických výkonov

Analýza výsledkov činnosti – jeho vedomosti, zručnosti, nadanie, presnosť – zisťovanie dysortografie, dysgrafie, dyskalkúlie

Didaktické testy – diagnostické, logopedické, motoriky, rozbor a hodnotenie výsledkov

Prístrojové, sociogram – otázky klímy v triede

Štúdium prípadu – štúdium všetkých dostupných materiálov (jeho spisy)

Otázky odmien/trestov – odmena pochvala, materiálna (kniha)

Trest – napomenutie TU, pokarhanie TU, pokarhanie RŠ, znížená známka zo správania

Pozorovanie – krátkodobé, dlhodobé

Exploračné metódy – rozhovor, dotazník

Diagnostiké – skúšanie písomné/ústne/praktické

Metódy podľa zamerania:

Úroveň vedomostí, vývinu reči, výsledkov činnosti, zručnosti

3. Faktory učenia sa žiaka, typológia, rozdelenie a druhy učebných štýlov žiaka

Učebný štýl – súhrn postupov, ktoré žiak preferuje pri učení sa

  1. Podľa zmyslových preferencií
  2. vizuálny – zrakový – obrázky, grafy, schémy, fotografie, mapy – pojmová mapa
  3. auditívny – sluchový – meniť tón hlasu, výšku a melódiu, používať metódu rozhovoru
  4. vizuálno – verbálny – žiak sa najlepšie učí čítaním textov, učiteľ píše hlavnú myšlienku na tabuľu, rozdá sylaby
  5. kinetícký – pohybový – – žiak sa pohybuje, dotýka sa učebných pomôcok, učiteľ umožní aktívnu činnosť, prax, laborat. práce , exkurzie, projekty
  1. Podľa druhov inteligencie
  2. lingvistický – jazykový, rečový – má dobrú pamäť, vie písať poviedky, básne
  3. logicko – matematický – počtárske úlohy, experimenty, práca s logickými a matematickými výrazmi, hádanky, hlavolamy, počítanie spamäti
  4. priestorový – kreslenie, konštruovanie, navrhovanie obrázkov, mapy z reálneho i virtuálneho sveta, modelovanie, kreslenie a čítanie technických výkresov, práca s drevom , papierom, šitie, tanec, gymnastika, montovanie
  5. hudobný – počúvanie hudby, vytlieskať rytmus, pohyb podľa hudby, využ. hudob. nástrojov
  6. intrapersonálny – práca v skupinách, samostatná práca, spájanie informácií s osobným zážitkom, rozpoznať dobré a zlé stránky, určovať, osob. ciele, plánovať využívanie času
  7. prírodný učebný štýl – má rád prírodu, , práca na pozemku, pestovanie a zber rastlín, herbár, filmy o prírode, vyučovanie v prírode
  8. povrchový prístup k učeniu – pasívny, žiak sa učí len na skúšku, aby splnil požiadavku, bez úsilia a pochopenia
  9. hĺbkový – aktívny – chce poznať význam veci

Učebné štýly podľa Kolba:

Podľa neho sa ľudia delia na 2 prístupy k učeniu:

  1. ako vnímajú realitu – pri vnímaní a prijímaní informácií využívajú zmysly a pocity – konkrétne

abstraktný príjem inf.- novú situáciu analyzujú, hodnotia

  1. ako spracúvajú informáciu – pri spracovaní informácie – reflexívne pozorovanie

Na základe toho určil 4 štýly učenia:

  1. konkrétny – prežívanie, empatia
  2. abstraktný – analytický, hľadá fakty reflektívny
  1. konkrétny – konanie – metóda pokus/omyl
  2. abstraktný – myslenie, získané podnety aplikuje v praxi aktívny

4. Odlišnosti kultúr v multikultúrnom prostredí a ich vplyv na osobnosť žiaka

Multikultúrna výchova – rôznorodosť jednotlivých kultúr a ich prvkov pri ich vzájomnom strete. Týka sa to rôznych hodnotových orientácií, noriem, vzorca správania. Už od praveku žili pospolu rôzne národy – Židia, Slovania, Byzantínci (Cyril a Metod), Maďari, Nemci, Rómovia, Poliaci, Česi, Rusíni.

V súčasnosti sa v našej spoločnosti vykryštalizovali 3 prúdy myslenia:

  1. konzervatívny – rešpektuje rôznorodosť kultúr, ale snaží sa prezentovať len jednu nadriadenú
  2. liberálny – rešpektuje všetky kultúry
  3. kritický – snaží sa o spoluprácu daných kultúr

5. Pedagogická dokumentácia a ostatné dokumenty a materiály školy

Medzi najdôležitejšie dokumenty školy patria: triedna kniha, klasifikačný záznam, triedny výkaz, katalógový list žiaka, osobný spis žiaka, protokol o komisionálnej skúške, rozvrh hodín, školský poriadok, návrh na vzdelávanie žiaka so špeciálnymi potrebami – IVVP, organizačný poriadok

6. Teoretické východiská plánovania a projektovania výchovno – vzdelávacej činnosti a ich špecifiká v nižšom strednom vzdelávaní

Cyklus edukačného procesu má 3 fázy:

  1. prípravná – projektovanie a plánovanie výučby, príprava, organizačné opatrenia, materiálno – technické zabezpečenie
  2. realizačná – prebieha edukácia
  3. diagnostická – spätná väzba od žiaka, sebakontrola, sebareflexia

Základné kategórie edukačného procesu:

  1. ciele – kognitívne (vzdelanostné), psychomotorické (zručnosti), afektívne (emócie, postoj, správanie)
  2. obsah edukácie – učivo
  3. edukátor – učiteľ
  4. edukant – žiak
  5. prostriedky edukácie – metódy, formy, pomôcky
  6. podmienky, v ktorých sa edukácia realizuje

Plánovanie – nasleduje po stanovení cieľov, ktoré majú za úlohu žiaduci výsledok, úroveň v správaní. Plánovanie je komplex zásad a metód, prostriedkov a foriem edukácie.

Metódy:

Slovné, názorné – pozorovanie predmetov, praktické – nácvik pohybových a pracovných zručností – VYV, HUV, THD

Z hľadiska vyučovacieho procesu:

Motivačné – rozhovor,, problém ako motivácia

Expozičné – prednáška, diskusia, rozhovor

Fixačné – opakovanie a upevňovanie učiva

Diagnostické – hodnotiace – test, otázky, riešenie problémovej úlohy, demonštrácia

Organizačné formy edukačného procesu:

Časová jednotka – individuálna/skupinová

Prostriedky – hmotné – meotar, IKT, predmety, prístroje, obrázky, mapy

nehmotné – metódy, formy

Zásady – didaktické princípy eduk. procesu – má byť – primeraný, názorný, systematický, aktívny, trvácny

Záver plánovania – téma, miesto, edukačný proces, čas, dĺžka ed. jednotky – orga. Forma, cieľ, pomôcky, metodické postupy, hodnotenie

Postup edukačného procesu:

Motivácia, expozícia, fixácia, diagnostika

7. Metódy a formy podporujúce učenie sa a nadanie žiaka

V SJL ide o stratégie a metódy rozvoja procesu učenia sa žiakov – čítať – čitateľské stratégie, aby žiak porozumel informáciám v texte, vedel text interpretovať a kriticky zhodnotiť – povedať vlastný názor.

  1. Analýza štruktúry textu

Žiak vyhodnocuje informácie v 3 krokoch

  1. Stratégia Insert

Čo už viem, čo by som chcel vedieť a čo som sa naučil – podporuje kritické myslenie

Žiak vyplní tabuľku – 1.stĺpec pred čítaním textu – čo už o téme vie, 2.stĺpec pred čítaním textu – čo by sa o téme chcel dozvedieť, 3. Stĺpec po prečítaní textu – čo sa naučil.

  1. Preskúmaj

Preskúmaj, vytvor otázky, čítaj, voľne porozprávaj, zosumarizuj

  1. Porovnaj – rozlíš

Pri skúmaní dvoch a viac objektov, textov

A B

  1. Hry

Didaktické, ekonomické

  1. Diskusné metódy – brainstorming, brainwriting, metóda cielených otázok, cinquain
  2. Inscenačné metódy – hranie rolí
  3. Špeciálne metódy – cvičenia vnímavosti, projektová metóda

Cinquain – 1.riadok – 1 podstatné meno

2.riadok – 2 prídavné mená

3.riadok – 3 slovesá

4.riadok – slová, vyjadrujúce pocit, emóciu, vzťah k téme

5.riadok – 1 synonymum k riadku č.1, podstata témy

  1. Rozhodnutia – pravda/lož – stanoviská k výrokom
  2. Skladačka – učiteľ pripraví učebný text, rozdelí ho na samostatné logické časti – koľko skupín, toľko častí, každá skupina tak dostane svoju časť. Najprv študujú svoju časť sami, potom diskutujú v skupine. Vyberú si medzi sebou experta na text – ten ostatným vysvetľuje učivo.
  3. Dá sa to použiť aj inak? Skúmanie predmetov
  4. Čo by sa stalo, keby..?
  1. Reťaz slov – slová majú súvisieť – ihla – niť – šitie – stroj...
  2. Vytvor názov Sumarizácia – zhrnutie – pojmová mama

8. Metódy a stratégie sociálneho rozvoja žiakov staršieho školského veku (komunikácie, asertivity, vzájomnej pomoci, delenia sa, darovania)

Sociálne kompetencie žiaka sa tvoria na základe aktivít, činností, kde sa prepája obsahový a výkonový štandard – aktívne objavovanie, hľadanie, pýtanie sa, prieskum, začleňovanie, zhotovovanie.

Rozvoj sociálnych kompetencií žiakov súvisí s komunikáciou a sociálnou interakciou. Žiak má byť schopný viesť primeraný dialóg a nielen sms, facebook, sociálne siete....

Komunikácia v škole – jednostranná – monológ alebo dialóg. Je ovplyvnená atmosférou v triede, témou hodiny, časovým vymedzením, formami práce – individuálna/skupinová/frontálne vyučovanie. Žiak pri komunikácii musí byť schopný vyjadriť sa k problému, nenapádať sa navzájom, rešpektovať dôstojnosť partnera, argumentovať – asertívna/efektívna komunikácia, snaha porozumieť druhému, pochopiť ho a všetky informácie objektívne vyhodnotiť.

  1. Aktívne počúvanie

Vnímať, reagovať na podnet, dávať spätnú väzbu, podporovať, pýtať sa, neskákať do reči, nemeniť tému, neignorovať emocionálne prejavy, byť sústredený a pozorný, očný kontakt, prikyvovať, nevyhýbať sa pohľadu – je to kritické, reflexívne a empatické počúvanie.

  1. Otázka v komunikácii

Otázka dynamizuje, vedie k aktivite, motivuje, rozvíja myslenie vyššieho rádu – analytické otázky, faktické(vedomostné), interpretačné, aplikačné(príklady na tému), otázky podporujúce kreativitu,, otvorené/uzavreté

  1. Poskytnutie dostatočného času na premýšľanie – odmlčanie sa, povzbudenie, pochvala, diskusia, rozhovor, debata
  2. Učenie v skupinách – dôležitá interakcia žiakov, pohlavie, charakter – dvaja priemerní a jeden slabý žiak – pozor na výber žiakov do skupín, zabezpečiť vzájomný kontakt členov skupiny, usporiadanie do kruhu – tvárou v tvár, podporovať sociálne a komunikačné schopnosti žiakov, podporovať komunikáciu členov v skupine
  3. Diskusia – argument/protiargument a zdôvodniť stanoviská
  4. Edukačné hry
  5. Podávanie rúk – žiaci sa pohybujú po triede potichu, každý si myslí číslo 1-5. Úlohou žiaka je nájsť iného, ktorý si myslí to isté číslo. Hľadanie sa deje na základe potriasania rúk (ak si žiak myslí 3, – potrasie 3x). Hra končí, keď sa všetci nájdu
  6. Čo mám na tebe rád – na chrbte má žiak pripevnený papier, na ktorý mu ostatní píšu jeho pozitívne vlastnosti. Nakoniec si všetci spoločne vyhodnotia všetky odkazy. Ide o vzájomnú pozitívnu reflexiu a upevňovanie vzťahov v triede.

9. Poruchy a prejavy patologického správania sa žiaka

  1. Agresia, agresivita, ničenie vecí
  2. Šikanovanie, obťažovanie, týranie, bitky
  3. Kyberšikana
  4. Záškoláctvo

Ťažkosti žiakov vyplývajú:

  1. zo zníženého sebacitu – nesamostatnosť, hanblivosť, sebapodceňovanie, tréma
  2. zo zvýšeného sebacitu – domýšľavosť, zloba, urážlivosť, arogancia, panovačnosť
  3. zo zdeformovaného sebacitu – závisť, zlomyseľnosť, žiarlivosť
  4. z chybného pomeru k autorite – nedisciplinovanosť, vzdorovitosť, drzosť
  5. z chybných spoločenských návykov – neupravenosť, špina
  6. chybný vzťah k pravde – klamanie
  7. chybný vzťah k jedlu – prejedanie sa/anorexia
  8. k sebaúcte – erotické stránky
  9. drogy – zlá výchova – prísna/voľná, veľa/málo finančných prostriedkov v rodine – hranica životného minima, zvedavosť, nuda

Z toho vyplývajú aj výchovné ťažkosti – nárast agresie, neangažovanosť rodičov, málo príležitostí aktívneho trávenia voľného času detí.

10. Teoretické východiská hodnotenia žiakov

Podklady na hodnotenie výchovno – vzdelávacích výsledkov a správania sa žiaka získava učiteľ týmito metódami, formami a prostriedkami:

  1. sústavným diagnostikovaním a pozorovaním žiaka
  2. sledovaním výkonu žiaka, jeho pripravenosť na hodinu
  3. sledovať pri riešení úloh
  4. jeho ústny a písomný prejav, grafický prejav

Žiak sa hodnotí priebežne a celkovo.

Hodnotenie sa vykonáva:

  1. klasifikáciou – 5 stupňov – 1- 5
  2. slovným hodnotením – v prípravnom/nultom ročníku/komentár za 1.polrok a na vysvedčení
  3. kombinácia tých dvoch sa odporúča pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu.

Priebežné hodnotenie – pri čiastkových výsledkoch, má motivačný charakter, učiteľ prihliada na vekové a individuálne osobitosti žiaka

Celkové hodnotenie sa v jednotlivých predmetoch uskutočňuje na konci 1. A 2. Polroka. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky žiaka, osvojenie si kľúčových kompetencií, usilovnosť, ochota spolupracovať, správanie sa žiaka podľa školského poriadku.

Postupuje sa v súlade:

V oblastiach:

Celkovo – prospel/neprospel

Pedagogická rada sa koná v 1. Polroku najskôr 22.1 a na konci najskôr 21.6.

V novembri okolo 20.ho, apríl 20.4.

Ak má žiak na konci dve nedostatočné, má nárok na komisionálne skúšky koncom augusta, ak má 3 a viac – prepadá.

Komisionálne skúšky sa vykonávajú a žiak sa podľa nich hodnotí, ak:

O preskúšanie požiada rodič/riaditeľ.

Hodnotenie správania 1 – 4/ pokarhania, napomenutia, pochvaly.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/pedagogika/39448-vypracovane-otazky-k-1-atestacii-ruzomberok/