Socializácia v špeciálnej pedagogike

Socializácia v špeciálnej pedagogike

Socializácia a resocializácia v špeciálnej pedagogike
Socializácia – z lat. socialis – združený, spoločenský

V sociálno-psychologickom zmysle je to zapojenie individua do ľudského spoločenstva po stránke pracovnej (výchovnej a vzdelávacej) spoločenskej a subjektívnej (v zmysle sebauplatnenia a sebauspokojenia)

Socializácia sa završuje pasívnou alebo aktívnou účasťou na kultúrnom živote spoločnosti je podmienená sociabilitou.

Sociabilita – schopnosť, snaha vytvára a pestovať medziľudské vzťahy.
Vytvára sa už v útlom veku už v 1. roku života rozvíjaným citovej sféry, vzájomnou pozitívnou väzbou rodiča a dieťaťa
Ak nie je socializácia dostatočne vytvorená a upevnená, indivíduum neskôr neprejavuje ani socializačné úsilie ani priateľský postoj

Stupeň dosiahnutej socializácie osôb postihnutých poruchou, vadou, sa riadi podľa toho, či a do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujeme tieto stupne socializácie (medzi nimi prechody)

1. Integrácia – inter = neporušený

je najvyšším stupňom socializácie, je to úplne zapojenie indivídua postihnutého poruchou, u ktorého boli dôsledky rady celkom a bez zvyšku prekonané

2. Adaptácia – adaptiacio = prispôsobenie

je stupeň, kedy osoba postihnutá poruchou sa dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení (strojček pri poruche sluchu)

3. Utilita – utilis = užitočný

postihnutý jedinec, u ktorého sa nepodarilo odstrániť defektivitu, zapája sa iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a v dôsledku toho aj istého spoločenského a subjektívneho uplatnenia a uspokojenia (mentálne)

4. Inferiorita – inferior = nižší

znamená, že socializácia nie je možná, ide tu o segregáckou (segregatio = oddeľovanie, agrex = stádo)

osoby postihnuté poruchami zmyslov a telesnými poruchami môžu dosiahnuť najvyššie stupne socializácie, osoby mentálne postihnuté, zostávajú na nižších stupňoch.

RESOCIALIZÁCIA – re = znova, socialis = spoločenský

Ide o socializačný proces osoby, u ktorej následkom získaného defektu a následnej defektivity bola znížená úroveň socializácie.

Altriustický postoj – vedieť sa podeliť, opak sebectva