Špeciálna pedagogika (ŠP)
Všeobecná charakteristka ŠP
Špeciálna pedagogika sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou
edukáciou a rozvoju znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania
a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy
a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných
schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.
Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy
a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. K dosiahnutiu
uspokojenia ich špeciálnych potrieb, ktorých špecifičnosť je determinovaná charakterom znevýhodnenia, je nutné stanoviť a aplikovať
špeciálne metódy a postupy.
Cieľ ŠP je vychovávať, vyučovať a vzdelávať znevýhodnených jedincov tak, aby sa čo
najskôr a čo najlepšie vyrovnali so svojim znevýhodnením, čo najadekvátnejšie sa spoločensky sebarealizovali a celkovo rozvíjali.
ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:
a) všeobecná ŠP -
zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej
populácie a jej edukácie
b) špeciálna ŠP –
zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.
Súčasné trendy v ŠP spočívajú
v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda
aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti
spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí , či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok
ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu
variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len
na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Zaoberá sa teda nielen výchovou
a vzdelávaním, ale aj otázkami spoločenskej sebarealizácie a jej hranicami, možnosťami kompenzácie, terapie a rehabilitácie.
Systém ŠP
a) všeobecná ŠP sa zaoberá týmito disciplínami:
všeobecnými
základmi –pojmy, predmet, cieľ, systém
historiografiou – odbor, inštitúcie, vzdelávanie špeciálnych pedagógov
filozofiou špeciálnej pedagogiky
teóriou komunikácie postihnutých
výchovnou rehabilitáciou –
zásady, metódy edukácie, metodiky predmetov
náukou o špeciálnych školách
komparatívnou špeciálnou
pedagogikou
špeciálnou pedeutológiou – vzdelávanie, uplatnenie sa v praxi, ďalšie vzdelávanie.
b) špeciálna
ŠP sa zaoberá pedagogikou jednotlivých druhov znevýhodnenia:
pedagogika mentálne postihnutých - psychopédia:
oligofrénia a demencia
pedagogika zrakovo postihnutých - tyflopédia: nevidiaci, čiastočne nevidiaci, slabozrakí, tupozrakí,
škuľaví, farboslepí a refrakčné chyby oka
pedagogika sluchovo postihnutých - surdopédia: hluchonemota,
ohluchlosť, zvyšky sluchu a nedoslýchavosť
pedagogika s narušenou komunikačnou schopnosťou - logopédia:
bezrečovosť, sluchonemota, neurózy reči, orgánové poruchy reči a chyby výslovnosti
pedagogika telesne postihnutých, chorých
a zdravotne oslabených - somatopédia: stavy po LMD, úrazy, vývinové chyby, chronické choroby, srdcocievne, dýchacie
a kostné diagnózy
pedagogika psychosociálne narušených - etopédia: ťažkovychovávateľní jedinci
pedagogika kombinovane postihnutých: slepohluchonemota, menatálna slepota, menatálna hluchonemota, menatálne a telesné postihnutia
pedagogika viacnásobne postihnutých: stavy po LMD, po úrazoch
pedagogika porúch učenia: dyslexia, dysgrafia,
dysortografia, dyskalkúlia, dyspraxia, ADHD
pedagogika nadpriemerne nadaných a talentovaných.
Systém
inštitúcií pre znevýhodnených jedincov
špeciálne materské školy
základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú
starostlivosť
stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť
špeciálne základné školy s redukovaným obsahom
vzdelávania
špeciálne základné školy s výrazne redukovaným obsahom vzdelávania
špeciálne stredné odborné učilištia
špeciálne odborné učilištia
špeciálne školské zariadenia: výchovno-vzdelávacie zariadenia, špeciálne výchovné zariadenia,
poradenské zariadenia, záujmovo-vzdelávacie zariadenia, školské účelové zariadenia, sústava inštitúcii záujmových organizácií
a nadácií.
Terminológia ŠP
Porucha, narušenie – akákoľvek strata,
odchýlka od normy alebo abnormalita v psychickej, fyziologickej, anatomickej štruktúre alebo funkcii získanej počas života. Má
reparabilný charakter.
Hendikep – relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného
jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní
s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov.
Defekt – je väčšia odchýlka od normy ako
porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má
ireparabilný charakter.
Znevýhodnenie – je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je
hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
Norma – stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných,
zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom,
pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
Anomália – relatívne trvalá
negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Nepovažuje sa za patologický jav.
Deviácia – odchýlka od normálneho
správania, čím sa jedinec stáva nápadným. Používa sa predovšetkým sexuológii.
Deformita – zvyčajne sa označujú somatické
odchýlky od normy.
Kompenzácia – vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne
aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
Korekcia – aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo
správania sa.
Resocializácia – činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného
prostredia.
Rehabilitácia – činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
Edukácia –
výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
Reedukácia – špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných , porušených funkcií.
Klasifikácia znevýhodnení v ŠP
Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné
znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie
v súvislosti s integračnými tendenciami. Ako východisko slúži druh hendikepu, jeho rozsah, stupeň a doba, kedy k jeho vzniku prišlo.
- Druh hendikepu
a) Somatické poruchy
- dôsledok ochorenia,
úrazov, straty hybnosti a mobility
- vrodené a získané
b) senzorické poruchy
-
dôsledok ochorenia, úrazov
- vrodené a získané
c) mentálne poruchy
- dôsledok
vrodených defektov - mentálna retardácia
- dôsledok defektov získaných počas života -
demencia
Stupne mentálnej retardácie: ľahká
mentálna retardácia 70-50 IQ
stredná mentálna retardácia 49-35 IQ
ťažká mentálna
retardácia 34-20 IQ
hlboká mentálna retardácia 19-0 IQ
Niektoré
formy mentálnej retardácie:
Downov syndrom – porucha
21. páru chromozómov
Hydrocefalus – nadmerná produkcia likvoru v mozgových
komorách
Fenylketonúria – porucha metabolizmu bielkovín
Kreténizmus
– nedostatočná činnosť štítnej žľazy
d) poruchy správania
- rôzne závažné
odchýlky v správaní , ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné
- zásadnou otázkou je ich spoločenská
závažnosť. Rozlišujeme:
disociálne správanie – spoločensky málo závažné, klamstvá, drobné
krádeže
asociálne správanie – istá miera nebezpečenstva pre spoločnosť, krádeže vo veľkom
antisociálne správanie – nebezpečenstvo pre spoločnosť, vraždy, organizovaný zločin
-
Podľa stupňa hendikepa
a) poruchy ľahkého stupňa
- minimálna odlišnosť
od normy
- plná integrácia do školy i do spoločnosti
b) poruchy stredného stupňa
-
značná odlišnosť od normy
- vyžaduje špeciálny prístup
c) poruchy ťažkého stupňa
- veľká odlišnosť od normy
- jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych
zariadeniach
- Podľa doby vzniku hendikepu
a) poruchy prenatálne
1. genetické dispozície
2. vplyv teratogénnych faktorov
- chemické faktory – lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
- fyzikálne faktory – žiarenie
- biologické faktory
– infekčné ochorenia
3. psychické faktory
- nadmerný stres
- týranie
b) poruchy perinatálne
1. dôsledky komplikovaného pôrodu
2.
dôsledky nešetrného pôrodu
3. dôsledky protrahovaného pôrodu
c)
poruchy postnatálne
1. vplyv chemických faktorov
- zneužívanie psychotropných
látok
- pôsobenie chemických látok a jedov
2. vplyv biologických faktorov
- infekčné ochorenia
- vírusové ochorenia
- úrazy
3. vplyv sociálnych faktorov
- nevhodné výchovné podmienky
-
nízka sociálna úroveň
- záťažové situácie
Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však
odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne
typy vývinových chýb. ŠP rozlišuje:
Ustrnutý vývin – orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota,
hluchota, nevyvinutá končatina.
Obmedzený vývin – orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene
a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových
vzťahov.
Oneskorený vývin – sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné
vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
Prerušený vývin – vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav
môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD,
ochrnutia.
Pochybný vývin – orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom. Môže sa to týkať celej
osobnosti alebo len niektorej časti = rôzne deviantné správanie, negatívne povahové črty.
Integrácia
v ŠP
Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to
adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu. Rozlišujeme:
Integrácia je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna
rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch.
Integrované vzdelávanie
je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do
spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa
chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán – hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
Utilita je
zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí.
Inferiorita
je neschopnosť zapojiť sa do spoločenského života. Znevýhodnení jedinci sú počas celého života odkázaní na pomoc iných
a zvyčajne sú zo spoločnosti segregovaní.
Okrem toho rozlišujeme pri integrácii ťažko a viacnásobne postihnutých tri formy
výchovy:
miestna - znevýhodnené deti sa vzdelávajú v tej istej budove ako väčšinová populácia, ale vo vyhradených
priestoroch, triedach. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.
sociálna – výchova a vzdelávanie sa
uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách,
na ihriskách, v jedálňach.
funkčná – znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými
deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.
Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy
mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:
-
Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú
zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
- Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných
základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.
Skúsenosti
z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane
pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.
Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:
Medicínsky model vychádza z biologických,
organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je
podporovaná špeciálnou terapiou.
Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie.
Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
Antropologický model vychádza z problematických
interpersonálnych vzťahov a interakcií. Integrácia znamená vzájomný rešpekt.
Metódy ŠP
Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:
diagnostické
metódy
metódy výskumu
metódy odboru, špeciálnej pedagogiky
Diagnostické metódy
a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy
špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.
Diagnostické
metódy
Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep
a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:
-
vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
- stanovení, či jedinec patrí do
ŠP
- rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
-
rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
- stanovení
príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
- stanovení metód a postupov, ktoré by viedli
k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.
Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho
formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny,
ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Znalosť príčiny súvisí s adekvátnym výberom edukačných metód, metód rozvoja
osobnosti a taktiež spôsob ich aplikácie. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces
špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.
Charakteristika ŠP diagnostiky
Diagnostický proces nie je
ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:
- Vstupné
diagnostické vyšetrenie
- komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu
- spoznať osobnosť.
- Priebežné diagnostické vyšetrenia
- priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov
efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
- Záverečné diagnostické
hodnotenie
- hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou
diagnózou.
Základné diagnostické metódy
1. klinické
2. testové
- Klinické
Cieľom je získavanie dát a základných
údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti. Patria k ním
tieto metódy:
a) Pozorovanie
- zámerné systematické pozorovanie
- dlhodobé,
krátkodobé, opakované
- pevné stanovené podmienky
- nezámerné, náhodilé
b)
Rozhovor
- náročná diagnostická metóda
- vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu
-
štrukturovaný, neštrukturovaný
- pološtrukturovaný
c) Rodinná anamnéza
-
údaje o rodičoch, rodine
d) Osobná anamnéza
- biologický vývoj
-
psychomotorický vývoj
- sociálny vývoj
e) Analýza produktov činnosti
-
kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty
- rôzne výrobky
- grafológia
- vyžaduje veľkú schopnosť
interpretácie
f) Katamnéza
- údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie,
reedukácie
- Testové
Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo
najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú
špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať. Patria
k nim tieto testy:
a) Výkonové testy –veľmi dobrá možnosť merania
- testy inteligencie
- testy špeciálnych schopností
- testy jednotlivých psychických funkcií
- testy psychických vlastnosti
b)
Testy osobnosti
- projektívne
- objektívne
- dotazníky
- posudzovacie stupnice
Metódy výskumu
V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:
všeobecné
– metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom
prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom
modifikované – metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť
a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.
Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:
1.
Formulácia problému – slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi
a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza – je podmienený výrok,
predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia –
aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Explanácia –
interpretácia získaných údajov súvisiacich s vyslovenou hypotézou.
5. Vedecký poznatok
- údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.
Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je
poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov.
Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je
predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie
a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc
znevýhodnenému jedincovi.
Metódy špeciálnopedagogickej praxe
Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy
hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej
eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania
edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo
odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie. Základnou
metódou liečebnopedagogickej praxe je komplexná, komprehenzívna, ucelená rehabilitácia, ktorá je funkciou súčinnosti jej komponentov
a to liečebnej rehabilitácie, edukačnej rehabilitácie, pracovnej rehabilitácie, sociálnej
rehabilitácie, kompenzačných mechanizmov a motivácie rehabilitovaného jedinca.
a)Liečebná rehabilitácia –
podstata spočíva v aplikácii liečebných metód, ktorých cieľom je dosiahnuť relatívne zdravie jedinca, zmiernenie a prevenciu
znevýhodnenia. Má tieto formy: farmakoterapia
chirurgická terapia
podporná terapia – vodoliečba,
fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.
b)Edukačná rehabilitácia – sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód
v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:
1. Špeciálna edukácia – postupy a metódy,
ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy
klarifikácie(objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania),
exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie
(obnovovania), exprobácie (vyčitovania), vsugerovania (vnucovania), fixácie,
zakotvenia (upevňovania), premiácie (odmeňovania). Ďalej sú to metódy logického postupu, podľa ktorého sa učivo rozvíja:
analytická, syntetická, deduktívna, induktívna, generalizačná, kreatívna, dogmatická, genetická metóda. A metódy podľa
prostriedkov a zámerov, ktoré pri vyučovaní prevládajú: motivácia, expozícia, samostatná práca, mimovoľné učenie, fixácia,
diagnostika a klasifikácia.
2. Reedukácia – postupy a metódy, ktorými zlepšujeme a zdokonaľujeme výkonnosť
poškodenej alebo narušenej funkcie. Súvisí s ňou aj metóda monosenzoriálna a multisenzoriálna.
3.
Korekcia
4. Stimulácia
c)Pracovná rehabilitácia
- Pracovná
terapia
- Profesionálna orientácia
- Profesionálna príprava
-
Podporné zamestnanie
d)Sociálna rehabilitácia
-
Psychoterapia
- Právna pomoc
- Psychokorekcia
-
Technické, kompenzačné pomôcky
- Ekonomické zabezpečenie
- Spoločenská,
morálna, osvetová rehabilitácia
e)Kompenzačné mechanizmy – súhrn postupov zameraný
na aktivizáciu činností a postojov, aby sa vyrovnal výkon funkcie a orgánu narušeného hendikepom. Taktiež súhrn postupov na zlepšenie
a zdokonalenie iných funkcií a orgánov, než tie, ktoré sú poškodené, prípadne nefunkčné.
f)Motivácia – je
aktivita človeka vyvolaná motívom. Je zameraná na uspokojovanie potrieb. Predstavujú hybnú silu, ktorá vedie k zmenám v organizme,
v psychike, v sociálnych vzťahoch a postojoch. Motívy sú endogénne, vychádzajú z vnútra a nazývame ich impulzy
a exogénne, prichádzajú zvonka a nazývame ich stimuly alebo podnety. Majú veľký význam pre činnosť
kompenzačných mechanizmov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta