Človek a ľudské práva, Ľudská dôstojnosť

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 08.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 320 slov
Počet zobrazení: 19 442
Tlačení: 659
Uložení: 651
Človek a ľudské práva. Ľudská dôstojnosť.
-  na čom stojí primárna dôstojnosť človeka
  -  aké rozmery a dimenzie obsahuje princíp ľudskej dôstojnosti
Človek ako osoba má svoju nedotknuteľnú dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať, chrániť a zveľaďovať. Pius XII. sa vyjadril, že človek bol dlho v sociálnom živote pasívnou zložkou, musí sa však stať v spoločnosti subjektom, základom a cieľom – všetko na zemi má byť usmernené na človeka ako na svoj stredobod a svoje vyvrcholenie. (GS 12)
  Dôstojnosť ľudskej osoby má svoj hlboký základ v tom, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a povolal ho k nadprirodzenému životu, ktorý prevyšuje pozemský život. Človek ako bytosť obdarená rozumom a slobodnou vôľou a ako subjekt práv a povinností predstavuje jednu zo základných hodnôt sociálnej náuky cirkvi, je srdcom a dušou tejto náuky. Cirkev si považuje za povinnosť neprestajne brániť ľudskú dôstojnosť proti akémukoľvek útlaku, vykorisťovaniu a ujme, či už ide o politiku a ekonómiu alebo kultúru, ideológiu a zdravie.

čo je človek, osobný rozmer ľudskej dôstojnosti
Človek z ontologického hľadiska má svoju vlastnú štruktúru. Človek ako osoba predstavuje jedinečnosť, čiže je sám sebou: s dušou i telom, odlišný a oddelený od každého iného bytia. Zrodil sa ako originálny, pôvodný. Vlastníme dušu i telo, pričom tvoríme ako osoba jeden  telesný a súčasne duchovný celok. Typickým znakom človeka je intelekt. Ľudská osoba je subjektom myslenia a konania. Všetky naše rozhodnutia a naše skutky sú našimi rozhodnutiami a našimi skutkami.

Vďaka svojej duši a duchovným schopnostiam rozumu a vôle je človek obdarený slobodou, ktorá je vynikajúcim znakom Božieho obrazu. (KKC 1705) Sloboda chcenia a slobodná vôľa je schopnosť človeka samostatne sa rozhodnúť tým alebo oným spôsobom, ak stojíme pred viacerými možnosťami. Výsledok ľudského rozhodnutia a konania posudzujeme potom podľa mravného zákona, ktorý poučuje o mravne dobrom alebo mravne zlom. Byť dobrým človekom znamená dobre konať, žiť čnostným životom. Mravné vedomie človeka korení vo svedomí, ktorého hlas znie: Konaj dobro, vyhýbaj zlu! Dobro je kritérium mravnosti a mravnosť svedčí o dôstojnosti ľudskej osoby. (KKC 1706)
  Boh ponechal človekovi obdareného rozumom schopnosť slobodne sa rozhodovať, aby hľadal svojho Stvoriteľa a dosiahol plnú blaženosť vo večnosti. Človek je pánom svojich činov. (KKC 1730) Z toho vyplýva aj mravná zodpovednosť. Bez osobnej slobody by nejestvovala zodpovednosť. Charakteristickou známkou ľudskej osoby je zodpovednosť za slobodné rozhodnutie. Človek nesie zodpovednosť, ktorú nemožno preniesť na inú bytosť. Slobodné rozhodnutie a zodpovednosť môže vyústiť aj do nebezpečenstva alebo katastrofy, ale na druhej strane dar slobodného rozhodnutia je znakom dôstojnosti človeka, je najväčším darom. Ku konaniu dobra sa môže človek rozhodnúť iba slobodne. Sloboda v človeku je sila, ktorá mu umožňuje rásť a dozrievať v pravde a v dobre. Sloboda dosahuje svoju dokonalosť, keď je zameraná na Boha, ktorý je našou blaženosťou. (KKC 1731) Čím viacej človek koná dobro, tým je slobodnejší – dokonalejší, viac naplňuje svoju dôstojnosť. Sloboda neznamená robiť si čo chcem, ale je to rozhodnutie vôle a rozumu konať dobro z čisto vnútorných pohnútok, a nie len impulzívne, z donútenia alebo pod vplyvom vášni. (GS 17)
Základom sociálnej náuky cirkvi je kresťanský obraz o človekovi a jeho dôstojnosti. Pravdu o človeku podáva Božie zjavenie: Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. A tak podstatou kresťanského chápania človeka je jeho podobnosť s Bohom. Táto podobnosť vytvára predpoklad opravdivej slobody a dôstojnosti človeka. /tým sa líši kresťanská antropológia od ostatných ideológii/ Dôstojnosť človeka pekne vyjadrujú slová Žalmu 8, 5 – 7: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho vládcu nad dielami tvojich rúk, všetko si mu položil pod nohy.“
  Človek – Boží tvor je stredobodom všetkých vecí a má nadprirodzené zameranie na Boha. Človek je povolaný hneď od svojho vzniku nadviazať dialóg s Bohom. Veď jestvuje jedine preto, že ho Boh z lásky stvoril a že ho z lásky udržuje. (GS 19) Človek však zneužil svoju slobodu a hriechom sa postavil proti Bohu a svoj cieľ hľadal mimo Boha. Tým stratil Božiu priazeň a milosť. Sám nebol schopný prinavrátiť stratený stav. Kristus svojou smrťou vykúpil padnuté ľudstvo a vo sviatosti krstu nám dáva nový život. Kresťan má preto povinnosť zachovať a zveľaďovať Boží život v sebe. V tajomstve vykúpenia „človek nachádza svoju veľkosť, dôstojnosť a hodnotu svojej ľudskosti.“ Redemptor hominis, č.  10
 
spoločenský rozmer ľudskej dôstojnosti
  Ľudská osoba potrebuje spoločenský život. Už svojou prirodzenosťou je človek predurčený žiť spolu s inými. Človek sám o sebe nie je sebestačný, ale svoj plný rozvoj a svoju dôstojnosť dosiahne iba v spoločenstve s inými. Človek je svojou povahou spoločenské bytie, je tvorom spoločenským. (KKC 1879)
  Spoločnosť – je súhrn osôb organicky spojených princípom jednoty. Každý má právo byť oddaný spoločenstvám, ku ktorým patrí, a má rešpektovať autority, ktoré sú poverené starať sa o spoločné dobro. Spoločnosť má za úlohu rozvíjať schopností jednotlivcov, zmysel pre zodpovednosť a chrániť práva každého človeka - jeho dôstojnosť. Priveľké zasahovanie napr. štátu do života človeka môže ohroziť  jeho slobodu a osobné iniciatívy. Cirkevné učenie  vypracovalo princíp subsidiarity. Podľa tohto princípu  „spoločenstvo vyššieho stupňa nesmie zasahovať do vnútorného  života spoločenstva nižšieho stupňa a odoberať mu jeho  právomoci. Má ho naopak podporovať a v prípade potreby mu  pomáhať pri koordinovaní činnosti s činnosťou ostatných  súčastí spoločenstva v záujme spoločného dobra“. (KKC 1883)
Spoločné dobro je súhrn podmienok spoločenského života, v ktorých by jednotlivci, rodiny a organizácie mohli plnšie a ľahšie dosiahnuť svoju vlastnú dokonalosť. (GS  74)
Spoločnosť má zabezpečovať sociálnu spravodlivosť, keď  uvádza do života podmienky, ktoré umožňujú združeniam  i jednotlivcom dosiahnuť to, na čo majú právo podľa povahy  a povolania. (KKC 1928) Sociálna spravodlivosť sa dá dosiahnuť len rešpektovaním dôstojnosti človeka a jeho práv. Má sa riadiť princípom: Každý má považovať svojho  blížneho, nikoho nevynímajúc, za svoje druhé ja.  A predovšetkým má brať ohľad na jeho život a na prostriedky,  ktoré sú nevyhnutné pre dôstojný spôsob života. (GS 25)
Všetci ľudia sme stvorený na obraz jediného Boha a sme obdarení rovnakou rozumovou dušou, máme rovnakú prirodzenosť - všetci máme rovnakú ľudskú dôstojnosť. Rovnosť medzi ľuďmi sa v podstate zakladá na ich osobnej dôstojnosti a na právach. Predsa medzi ľuďmi existujú rozdiely: vek, fyzické schopnosti, rozumové alebo morálne vlohy, rozdielne príležitosti atď. Aj tieto rozdielnosti sú súčasťou Božieho plánu. Boh  chce, aby človek dostával aj od iných, čo potrebuje. A tí,  čo osobitnou mierou vlastnia "talenty", majú sa deliť  o dobrodenia s tými, ktorí sú na ne odkázaní. Rozdiely  povzbudzujú a často aj zaväzujú osoby k veľkodušnosti,  k dobrosrdečnosti a k ochote podeliť sa.(KKC 1937)[2] S tým súvisí princíp solidarity alebo ináč nazývaný priateľstvo alebo sociálna láska. Svoje uplatnenie nachádza pri rozdeľovaní dobier, pri odmene za prácu a v úsilí o spravodlivejší sociálny poriadok. Solidarita je výrazne kresťanská čnosť. Uskutočňuje účasť na hmotných, ale ešte viac na duchovných dobách.
 
Pramene:   Gaudium et spes, Konštitúcia Druhého Vatikánskeho koncilu. (GS)
Katechizmus Katolíckej cirkvi. (KKC)
 
Iný zdroj
Človek a ľudské práva
Klasifikácia ľudských práv stojí na definícii samotnej prirodzenosti človeka a jeho ľudskej  dôstojnosti a na interakcii osobného  a spoločenského vnímaného cez platformu  prirodzených a nadprirodzených cieľov človeka. Najmä v krajinách a spoločenstvách poznačených a formovaných kresťanstvom je rozsah a definícia jednotlivých základných práv človeka rovnaká. Napríklad právo na život a jeho ochranu platí takmer všade rovnako, len rozsah ochrany a jej počiatok je rôzny. Cirkev chráni život od jeho počatia, na rozdiel od niektorých štátov, ich ústav a inštitúcií, kde je život chránený až od narodenia, včítane našej ústavy.
Ľudské práva – sú syntézou osobnej dôstojnosti a sociálnosti do jedného harmonického a fungujúceho systému práv, ktoré má človek rešpektovať vo vzťahu k iným a sám vyžaduje ich zachovávanie vo vzťahu k svoje osobe.
 
I.Pôvod ľudských práv
Vo všeobecnosti ľudské práva vyrastajú z dvoch známych skutočností a tými je – platnosť prirodzeného zákona pre všetkých a druhou je ľudská dôstojnosť – človek je pánom a užívateľom stvorených vecí, pre neho boli stvorené a stojí na rovnosti medzi ľuďmi. Ľudia sú nositeľmi tej istej ľudskej dôstojnosti, ktorá stojí na tom ,že sú Bohom stvorení, Kristom vykúpení a majú ten istý cieľ. Človek ich príjima  narodením a tým, že je nositeľom ľudskej prirodzenosti. Preto všetky organizácie zaručujúce ľudské práva, nie sú ich tvorcami, iba ich ochrancami. V konečnom dôsledku je zdrojom všetkých ľudských  práv Boh sám. Za každým ľudským právom náuka Cirkvi vidí Božiu autoritu..
Ľudské práva sú neodňateľné – nijakou inštitúciou alebo mocou. Nikto nemôže žiadneho iného človeka, nech je to ktokoľvek , právoplatne pozbaviť týchto práv, lebo by to znamenalo spáchanie násilia na jeho prirodzenosti. Všetci ľudia bez výnimky majú rovnakú dôstojnosť. Z toho istého dôvodu sa tieto práva vzťahujú na všetky fázy života i na politické, sociálne, ekonomické či kultúrne okolnosti. Všetci ľudia bez výnimky majú rovnakú dôstojnosť. Z toho istého dôvodu sa tieto práva vzťahujú na všetky fázy života i na všetky politické, sociálne, ekonomické a kultúrne okolnosti.Človek sa svojich práv nemôže zrieknuť a pozbaviť sa ich sám. Táto realita stojí na skutočnosti dôstojnosti bázy práva, základne z ktorej vyrastajú.
Formálna ochrana ľudských práv : v súčasnej spoločnosti, nehladiac na skutočnosť rozdielnych kultúr, náboženských hodnôt alebo spôsobu výroby. Vznikom stále vyšších foriem organizácie spoločenského života sa stále viac museli definovať isté zásady spoločenského života. Preto vznikaj´´u zákony, ktoré požadujú, ale aj vyžadujú isté výsady a práva. Postupne sa zadefinovávali stále viac a dokonalejším spôsobom práva ľudí v istej spoločenskej formácii.Tak sa postupne rozširuje rozsah práv, aj rozšírenie skupín a vrstiev spoločnosti na ktoré sa isté práva a garancie v tej ktorej forme spoločenského zriadenia vzťahovali. Išlo najmä :
Počiatky právnych kódexov.. prvá generácia ľudských práv. Neskôr po vyhl. Amer. Nezávislosti, Franc. Burž. Revolúcii hovoríme o právach politických a občianskych, tzv. Práva prvej generácie
Po 2.sv. vojne – druhá generácua ĽP. Vznik OSN / práva hospodárske, sociálne, kultúrne/.
Charta OSN – všeobecná deklarácia ľudských práv.
Všeobecná deklarácia ľudských práv. Zamerala sa na kvalifikáciu hospodárskych a sociálnych práv, ktoré tým dostali konkrétnejšiu podobu.
Slabosti deklarácie. Tvorcovia VDĽP sa dôsledne vyhýbali formulácii práv, ktoré by sa mohli stať predmetom nezhody a nedorozumenia.Žiadne z práv preto nie je exaktne definované, tým pádom primerané pre africkú , arabskú krajinu, a niečo iné pre európsku či USA.
 
II.Aktivity na európskej úrovni
Vznik rady Europy a Európskej charty ľudských práv.  Vznikla Rada európy, ktorej štatúty boli podpísané v máji 1949.
Európsky dohovor o ochrana ľudských práv a základných slobôd. V Rade európy – osobitný dokument v roku 1950.. Neobsahoval hospodárske a sociálne práva, tie pribudli až v r. 1961
 
Európska sociálna charta. Ponej prišiel ďaľší dok. venujúci sa ľudským právam a ním je :
- Európska charta ľudských práv. Obsahovo blízka deklarácii OSN.
Evrópska komisia pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva s presným popisom konania pred týmito orgánmi. Charta obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa nie štát, ale aj jednotlivý občan obracia na medzinárodné orgány v prípade porušenia svojich práv daných v charte.
 
Európsky kultúrny dohovor. Prijatý v Rade Evrópyv roku 1954. Venuje sa ochrane kultúrnych práv.
 
Charta spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov EÚ. Tentodokument prijatý Európskou komisiou v Bruseli v r. 1989 deklarujezakotviť záväzky sociálnych štandardov pre zamestnancov v Európe. Veľa návrhov pripravených komisiou čaká na schválenie. Napr. Pracovné podmienky ľudí, dlžka a forma prac. Času apod. Charta o soc. právach pracovníkov EÚ vymedzuje 12 základných práv:
1.  právo na prácu v ktoromkoľvek štáte,
2.  právo na spravodlivú odmenu,
3.  právo na zlepšovanie životných a pracovných podmienok,
4.  právo na sociálnu ochranu podľa pravidiel uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch,
5.  sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania,
6.  právo na odborné zaškolenie,
7.  rovnosť šancí mužov a žien,
8.  právo na informácie, konzultácie a spolurozhodovanie,
9.  právo na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku,
10. ochrana detí a mladistvých
11.  právo starších na primeranú životnú úroveň,
12. právo na lepšiu integráciu zdravotne postihnutých do spoločnosti a pracovného života.
 
 
III.Rozdelenie ľudských práv na základe sociálnej náuky Cirkvi
 
a)  občianske a politické
b) ekonomické, sociálne a kultúrne
 
Osobné práva :
a)  právo na život a jeho udržanie
b) ochrana života od počatia
c)  odmietnutie eutanázie
d) kultúra života
e)  právo na oprávnenú obranu / t.j. ochránenie života proti tomu kto ho ohrozuje, právo použiť násilie na svoju obranu. Môže ísť aj o obranu štátu a krajiny ./
f)  právo na úctu / toto právo nepripúšťa nijaké etnické, rasistické triedenie ľudí, odmieta nerovnaké postavenie pre vieru, pohlavie, či rozdiely v ľud. Rasách a pod. /
g) právo na telesnú integritu / právo chrániť seba samého a svoje telo. Po smrti právo na dôstojný pohreb. Rieši otázku transplantácie, súhlas darcu vopred, alebo príbuzný pozostalých /
h) právo na primerané prostriedky zabezečujúce dôstojnú životnú úroveň – výživa, odev byt lek. ošetrenie apohrebné služby.
i) Právo na pomoc v starobe a v prípade trvalej invalidity
j) Právo voliť si životný stav a založiť si rodinu
k) Práva rodiny,
l) Právo na výchovu detí,
m)  Právo vybrať deťom školu.
 
Práva politickej povahy:
a)  právo na slobodu
b) právo mať aktívnu účasť na verejnom živote
c)  volebné právo
d) právo na právnu bezpečnosť a presne vymedzenú právnu oblesť
e)  právo byť informovaný o veciach verejných
f)   právo na zhromažďovania a združovanie,
g) právo vytvárať súkromné združenia,
h) právo na pobyt a na zmenu bydliska v rámci svojho štátu,
i)  právo vysťahovať sa do iných štátov a tam sa usídliť.
 
Práva z oblasti hospodárskej :
a)  právo na prácu a slobodnú iniciatívu,
b) právo na prácu pre postihnuté osoby,
c)  právo na pracovné podmienky, ktoré nepoškodzujú zdravie a život zamestn...
d) právo na spravodlivú mzdu,
e)  právo na odpočinok a primeranú dĺžku pracovného času
f)  právo na súkromné vlastníctvo,
g) právo na tvorivú iniciatívu a právo na súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov,
h) právo na slobodnú voľbu povolania
i) právo pripraviť sa na prácu, resp, rekvalifikáciu
 
Morálne a kultúrne práva :
a)  právo na príslušnú úctu a právo na dobré meno,
b) právo na hľadanie pravdy,
c)  právo na slobodný prístup k informáciám,
d) právo na slobodné vyjadrenie vlastného názoru,
e)  právo na vykonávanie akejkoľvek umeleckej činnosti,
f)  právo zachovať si vlastnú kultúru a národnú identitu,
g) právo na vzlelávanie,
h) právo konať podľa svedomia a  slobodne,
 
Náboženské opráva :
a)  právo byť poučený o Bohu a večnosti,
b) právo uctievať Boha,
c)  právo na slobodný náboženský život,
 
Potreba globálne rešpektovať všetky práva.
Táto skutočnosť je jednoznačným vyvrcholením všetkého, čo sme povedali o princípoch sociálnej náuky Cirkvi. Je vyvrcholením argumentácie a odôvodnenie ako na báze prírodných zákonov,  tak aj na báze nadprirodzeného Božieho zákona.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu