Sociálna práca ako vedná disciplína

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 822 slov
Počet zobrazení: 12 337
Tlačení: 568
Uložení: 661
Sociálna práca ako vedná disciplína a odbor vzdelania. Profesionalizácia sociálnej práce. Rozpoluplnosť sociálnej práce ako vednej disciplíny.

Sociálna práca ako vedný odbor

 Sociálna práca je multidisciplinárnou oblasťou  vedeckého  poznania, ktorá  sa zaoberá  vedeckým poznávaním  sociálnych problémov – ich vznikom, príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či komunitu.
K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce na jar v roku 1998, kedy na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku, poriadanej MPSVR SR  jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní SP:
Sociálna práca je špecifická odborná činnosť. ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie.“
Táto definícia je na Slovensku medzi vzdelávateľmi sociálnej práce chápaná ako oficiálna, najviac vystihuje podstatu sociálnej práce, je najvyhovujúcejšia.
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov na svojom Valnom zhromaždení v Montreale (Kanada) v júli 2000 prijala nasledovnú definíciu SP:
„ Profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt. Využívaním teórie o sociálnom správaní a sociálnych systémoch, Sociálna práca zasahuje tam, kde sa ľudia dostávajú do interakcie so svojím prostredím. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálnej starostlivosti.“ (Strieženec,2001). 
  Vznik a vývoj škôl sociálnej práce:   V začiatkoch spojené s organizovaním krátkodobých kurzov, spravidla pre ženy. Záujem podporil myšlienku o potrebe vytvorenia špeciálneho, odborného vzdelávania pre soc. pracovníčky.  Prvé školy pre sociálnych pracovníkov.napr.  v Nemecku - Akadémií soc. práce, zakladateľkou bola Alice Salomonová.
V Anglicku -sociálna škola v Londýne.aj v  Číne, Japonsku, Indii a Austrálii.
V Poľsku vznikla - Fakulta sociálno-vzdelávacej práce, pri Varšavskej univerzite, zakladateľkou bola Halina Radlinská.
V Čechách-  Ženská vyšší škola pro sociálni péči v Prahe, zakladateľkami boli M. Berkovcová, A. Masaryková, R. Pelantová.
Na Slovensku vznikol Ústav Milana Rastislava Štefánika v roku 1925/26 v Martine.
 
Súčasný stav a koncepcia prípravy a ďalšieho vzdelávania soc.pracov. na Slovensku:
  Etabluje sa moderná koncepcia profesijnej socializácie – odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania soc. pracovníkov.SP od svojich pracovníkov vyžaduje:
· špecifickú odbornú prípravu 
· dosiahnutie určitého veku
· osobnostnú zrelosť a skúsenosti
· uznávanie spoločensky preferovaných etických postojov

Profesijná socializácia sa realizuje v 2 fázach:
· predprofesijný vývin: odborné vzdelávanie pred vstupom do prvého zamestnania
· profesijný vývin: ďalšie celoživotné vzdel. a sebavzdelávanie vo výkone profesie
 
   Prípravná fáza vzdelávania sociálnych pracovníkov:
· na stredných školách: vyučenie, získanie maturity, stredné nadstavbové vzdelanie, vyššie odborné štúdium.Realizuje sa na obchodných akadémiách, stredných pedagogických školách a dievčenských školách.
· na vysokých školách:
1.  bakalársky stupeň – získanie akademickej hodnosti bakalár (Bc.)
2.  magisterský stupeň – získanie akademickej hodnosti magister (Mgr.)
3.  rigorózne pokračovanie – získanie akademického titulu doktor filozofie (PhDr.)
4.  doktorandské štúdium – získanie vedeckej hodnosti „philosophiae doctor (PhD.)

Cieľom ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov je:
· prostredníctvom poznatkov a skúseností vo vzdelávacom procese rozvíjať adekvátne sebapoznanie
· podporovať vlastný rozvoj a individualitu
· permanentne aktivovať svoj osobnostný potenciál
· rozvíjať profesijnú a psychologickú kultúru osobnosti
· rozvíjať profesijnú kompetenciu sociálnych pracovníkov
 
Na MPSVaR SR bol spracovaný a v júni 1999 prijatý dokument Koncepcia prípravy a ďalšieho vzdelávania zamestnancov sociálnej sféry, ktorý sa stal východiskom pre intenzifikáciu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov.
 
V návrhu koncepcie sú popísané súbory hlavných spôsobilostí, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie kvalifikácie v sociálnej oblasti:
·  Kognitívne spôsobilosti: SP musí byť schopný analyzovať a zhodnocovať vlastnú osobnú skúsenos
·  Interpersonálne zručnosti: SP musí byť schopný utvárať a udržiavať pracovné vzťahy, uvedomovať  si emócie a pracovať s nimi
·  Schopnosti rozhodovať:  SP musí byť schopný rozhodovať sa ak si to situácia vyžaduje, prijímať  rozhodnutia s ohľadom na indivídua, rodiny, skupiny..
·  .Administratívne zručnosti: SP musí byť schopný zaznamenávať si svoju prácu, presadzovať politiku inštitúcie, (spracovávať a prezentovať správy, monitorovať prácu )
·  Schopnosť využívať zdroje: SP musí byť schopný vyhľadávať a určovať typy poskytovaných služieb, ovplyvňovať rozvoj služieb...
 
Zámery uvedeného koncepčného materiálu sa realizujú prostredníctvom 3 druhov štúdia:
 
Adaptačné: je úvodná fáza profesijnej socializácie. Ide o získanie profesijnej kompetencie v nových podmienkach
· vstupné štúdium: získanie nevyhnutných vedomostí o verejnej správe
· prípravné štúdium: získanie stanovených štandardov vedomostí a zručností
Špecializačné: prehlbovanie odborných vedomostí a zručností
Funkčné: malo by byť podmienkou pre prácu vo vedúcej funkcii
 
Pripravuje sa návrh zákona NR SR o Komore sociálnych pracovníkov, ktorý vytvorí legislatívne podmienky na vznik samosprávnej profesnej organizácie, ktorá bude presadzovať moderné trendy a záujmy sociálnych pracovníkov v praxi
 
Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená:
·  Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi – syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich komplexné a systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe a
·  Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.
 
Najnovšie práce popredných odborníkov v oblasti metodológie sociálnej práce svedčia o tom, že sociálnu prácu ako vedu niektorí autori spochybnuju nepravom. Nie je na škodu veci, že otázky metodologickej povahy sú i naďalej budú predmetom odborných polemík. Znakom nedostatočnej miery vedeckosti nie je fakt, že viacerí autori majú odlišný názor nejakej vedy a že odlišne definujú jeho štruktúru.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.014