Sociálna práca je praktická činnosť a zároveň teoretická činnosť, ktorá skúma praktickú sociálnu prácu, analyzuje sociálnu problematiku, postupy a výsledky jej riešenia, koncipuje teoretické zovšeobecnenia a doporučenia na ich aplikáciu v praktickej sociálnej práci. Sociálnu prácu môžeme chápať aj ako praktickú činnosť, ktorá aplikuje vedecké poznatky do praxe.
Predmetom teórie sociálnej práce sú konkrétne sociálne javy, ich poznanie, riešenie a prevencia, ktoré nie sú v „normalite“, pričom sa dotýkajú jednotlivca, skupiny, komunity, presahujú osobný, skupinový, komunitný rámec a vyvolávajú potrebu spoločenského zásahu – intervencie.
Sociálna práca je
multidisciplinárnou oblasťou vedeckého poznania, ktorá sa zaoberá vedeckým poznávaním sociálnych problémov – ich vznikom,
príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či
komunitu.
K prijatiu slovenskej definície sociálnej práceo na jar v roku 1998, kedy na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na
Slovensku, poriadanej MPSVR SR jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní SP:
Sociálna práca je špecifická odborná činnosť. ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie.“
Táto definícia je na Slovensku medzi vzdelávateľmi sociálnej práce chápaná ako oficiálna, najviac vystihuje podstatu sociálnej práce, je najvyhovujúcejšia.
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov na svojom Valnom
zhromaždení v Montreale (Kanada) v júli 2000 prijala nasledovnú definíciu SP:
„ Profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny,
riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt. Využívaním teórie
o sociálnom správaní a sociálnych systémoch, sociálna práca zasahuje tam, kde sa ľudia dostávajú do
interakcie so svojím prostredím. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálnej starostlivosti.“
(Strieženec,2001).
Na základe uvedeného prehľadu definícií sociálnej práce ju možno chápať ako odbornú profesionálnu multidisciplinárnu činnosť, ktorá všade na svete svojimi metódami zabezpečuje a uskutočňuje vhodné sociálne zmeny zamerané v prospech klienta, pričom využíva teoretické a praktické skúsenosti.
Sociálna práca ako každodenná oblasť praktickej realizácie špeciálnymi pracovnými metódami pomáha pri zvládaní takých sociálne problémových situácií občanov, akými sú: potreba realizácie rodinnej starostlivosti vrátane foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, pomoc pri riešení hmotnej núdze, pomoc a podpora zdravotne postihnutým občanom, pomoc a podpora občanom vyššieho veku, pomoc a podpora nezamestnaným občanom, práca s deťmi s poruchami správania, práca s občanmi v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, práca so závislými občanmi a podobne.
Praktickú sociálnu prácu chápu viacerí autori
o v užšom slova zmysle je priamym zámerným a pripraveným kontaktom sociálneho pracovníka s klientom (skupinou, komunitou) za účelom stanovenia soc.diagnózy a realizácie soc.terapie, jej súčasťou je tiež sledovanie a hodnotenie výsledkov poskytovania starostlivosti.
o v širšom slova zmysle zahŕňa tiež sociálno-technické opatrenia (poskytnutie služieb a dávok sociálnej starostlivosti ), spoluprácu s ďalšími odborníkmi v oblasti starostlivosti o človeka.
Klient SP – jednotlivec, alebo skupina v jej každodennej interakcii so spoločnosťou,
Zisťovanie príčin
zlyhávania jednotlivca alebo skupiny v spoločnosti,
Možnosti riešenia sociálnych kolízií v živote jednotlivcov, skupín
Odhaľovanie
faktorov pôsobiacich ako posilňovače nežiadúceho správania klienta,
Skúmanie procesu socializácie a resocializácie
klienta, so zreteľom zachovania a rešpektovania špecifík a rôznorodosti sociálnej klientely,
Aktívna pomoc a rozvoj foriem a metód
prácev prospech jednotlivca, skupiny, či komunity v súlade s požiadavkami celku,
Príprava odborníkov.
Základným poslaním je život humanizovať, pomáhať vytvárať reálne dôstojné prostredie pre každý individuálny život, bez ohľadu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachádza a čo spôsobilo existujúci stav (Strieženec, 1999).