Slovensko
bolo v minulosti súčasťou štátných útvarov ,ktoré mali vyspelú sociálnu politiku.V r .1887 začal platiť zákon o povinnom úrazovom
poistení robotníkov a postupne aj ďalšie zákony Bismarcovho typu. V rámci zákona 2/1918 Sb.,ktorým sa ustanovila prvá ministerská vláda
štátu ,vzniklo predtým u nás neznáme-Ministerstvo sociálnej starostlivosti.Do jeho kompetencie patrila: -starostlivosť o mládež
-vojnových poškodencov, a ich pozostalých
-sociálne poistenie
-sprostredkovanie práce
-starostlivosť o nezamestnaných
a vysťahovalectvo
-starostlivosť o riešenie bytovej otázky
V januári 1919 začal pri tomto ministerstve fungovať Sociálny
ústav-akési metodické a organizačné centrum sociálnej politiky štátu.
-zamestnanecké zákony(o pracovnom čase a detskej práci)
-podpora v nezamestnanosti
-politika
bývania(ochrana pred nekontrolovaným zvyšovaním nájomného, poskytovanie bezplatných zamestnaneckých bytov, štátny príspevok na výstavbu
malých bytov).
Pre Slovensko bol zlomový zákon 244/1922 Sb. ,ktorý upravoval pracovné pomery na Slovensku a Podkarpatskej
Rusi. Bol to unifikačný zákon ,ktorý zjednocoval sociálne normy na Slovensku, Podkarp. Rusi a v Čechách. Zákon sa týkal
pracovných zmlúv, nárokov na primeranú mzdu, povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom a povinnosti zamestnancov.
Od roku 1930 do
roku 1938 bolo soc. hospodárstvo podmienené sociálnou krízou. Napr. zákon o podpore v nezamestnanosti z r.1921 bol v r.1930 novelizovaný
a predlžoval vyplácanie podpory z 13 na 26 týždňov, v mimoriadných prípadoch aj na 39 týždňov.
Veľký význam v medzivojnovom
období v soc. sfére zohrávali tzv. polooficiálne organizácie, poskytujúce štátom garantovanú soc .pomoc. Dôležitú úlohu zohrala
Slovenská katolická charita(založená v roku 1927)Evanjelická diakona(Lipt. Mikuláš r.1936),katolické rehole a rády so sociálnou
charizmou.Po roku 1938 sa soc. zákonodarstvo zameralo predovšetkým na zmiernenie okupácie Nemeckom a Maďarskom. Okupácia privolala príchod
utečencov, nedostatok bytov, nezamestnanosť.
Sociálne zakonodárstvo zväčša
nadväzovalo na právne normy z obdobia ČSR, ktoré sa často upravovali, alebo novelizovali. Nové v soc. politike bolo opatrenie o prídavkoch
na deti r.1941,ktoré sa vyplácali všetkým deťom do 14 rokov, učňom do 16 rokov, študentom do 24rokov. Najviac právnych noriem v soc. oblasti
bolo vydaných o sociálnom poistení najrôznejšieho druhu :-poistenie v prípade staroby, choroby, invalidity, úrazu
-jednorazové
príspevky
-valorizačné príspevky.
Zo všetkých výhod sociálnych opatrení boli však vylúčení židovský občania vrámci
celkovej antisemitistickej politiky vlády.
Po februári 1948 dochádza k podstatným
zmenám v sociálnom zákonodárstve. Prijatý bol zákon o národnom poistení č.99/1948 Sb., ktorý upravoval poistenie pre prípad nemoci
a materstva, pre prípad staroby, invalidity, straty živiteľa smrťou a pre prípad úrazu ale aj úhrady nákladov liečenia. Tento zákon ale
nebol akceptovaný nastupujúcou politickou mocou.
-Zdravotné poistenie bolo nahradené bezplatnou zdravotnou starostlivosťou(1952)
-V.r.1952 vzniká spoločný Zväz invalidov
-Rehole a rády boli v r.1952 zrušené a činnosť charity bola oklieštená do rámca
starostlivosti o prestárlych kňazov.
-Peňažná reforma v r.1953 znamenala úplné znehodnotenie úspor obyvateľov.
-Už v r.1956
bol prijatý zákon o sociálnom zabezpečení , ktorý pričlenil do národného poistenia soc. starostlivosť o všetkých ,ktorí ju potrebovali
v dôsledku peňažnej reformy.
-K poslednej významnej legislatívnej zmene došlo v júni 1988.Podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení ,socialistická spoločnosť rozvojom svojej výroby sa stala základom životných a sociálnych istôt občanov tak v čase ich
pracovnej činnosti ako aj v starobe ,resp. keď pre nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc spoločnosti. Právo na sociálne zabezpečenie
mali podľa zákona zaručené všetci občania.