Špecifiká sociálnej práce v období globalizácie
Problematika medzikulturálnej sociálnej práce. Špecifiká sociálnej práce v období globalizácie.
Globalizácia je
proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika,
kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často
označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú
kultúru.
Globalizácia a jej odraz v sociálnej práci
Od 80. rokov 20. storočia sa termínom
globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc.
Toto prepojenia sa
realizuje
- ekonomickej,
- informačnej,
-
technologickej,
- surovinovej,
- energetickej,
-
dopravnej,
- vojenskej,
- politickej,
-
právnej,
- ekologickej,
- mediálnej,
-
ale aj kultúrnej rovine.
Stúpa vplyv nadnárodných spoločností, prehlbuje sa ekonomická nerovnosť,
narastá sociálne vylúčenie.
- Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva:
- rozširovanie demokracie,
- posilňovanie ľudských práv,
- odstraňovanie rôznych bariér.
Na Slovensku globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú:
1. sociálno-patologické javy,
2. nárast žiadateľov o azyl,
3. nárast závislostí,
4. nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete
5. dnes
celo svetová hospodárska kríza
Z pohľadu sociálnej práce sa otvára nová úroveň sociálnej práce -
metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce (Prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc., Dr.h.c. rektor VŠZaSP sv. Alžbety,
Bratislava = humanitárne projekty
Socialny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách -
medzinárodných, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.
Sociálny pracovník
by mal mať:
- jazykové kompetencie,
- znalosť sociálnych,
- ekonomických,
- náboženských,
- etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.
K ďalším požiadavkám patrí:
-
prispôsobivosť sa novým geografickým podmienkam,
- odolnosť voči pracovnej záťaži,
- ako aj praktické zručnosti (ako je
vedieť správne a rýchlo analyzovať problémové situácie, plánovať zmenu a oslovovať ľudí k spolupráci).
Súčasný svet je
charakterizovaný nerovnomerným hospodárskym vývojom, ktorý tento svet polarizuje, prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi žijúcimi vo vyspelých,
ekonomicky rozvinutých krajinách a v zaostalých častiach sveta. V dôsledku toho narastá násilie, ozbrojené konflikty, rasová, národnostná,
etnická a iná forma diskriminácie, náboženská neznášanlivosť a intolerancia, extrémistické prejavy nacionalizmu a terorizmu, bieda, hlad,
chudoba, choroby.
Ako sa vyrovnať s následkami týchto problémov - nedodržiavanie základných ľudských práv a slobôd,
predovšetkým práva na život, práva na dôstojný život, práva na uspokojovanie základných životných potrieb, práva na vzdelanie, práva na
zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu životného prostredia a pod., aby v správaní ľudí neprevládli egoizmus, závisť, ziskuchtivosť,
nenávisť, či skupinové záujmy? Potrebné je rozvíjať a formovať pozitívne etické hodnoty, ako sú úcta k sebe a úcta k iným, dobro a
dobroprajnosť, čestnosť, empatia, láska, spolupráca, ochota pomôcť a podeliť sa, tolerancia, zodpovednosť, schopnosť rozhodovať so
znalosťou vecí, pokojne riešiť konflikty a pod.
V súčasnosti existuje množstvo informácií o rozvojovom svete a globálnych
témach, napriek tomu sa domnievame, že vyčleniť osobitný priestor pre globálne rozvojové vzdelávanie na vysokých školách a
univerzitách má svoj význam hlavne preto, aby sa s nimi študenti mali možnosť hlbšie oboznámiť s týmito témami.
Hlavným
cieľom je priispieť prostredníctvom vzdelávania ku kritickému chápaniu vzájomnej interdependencie rozvinutých a rozvojových štátov a
spolupráci vedúcej k trvalo udržateľnému rozvoju krajín vo svete.
Globálne rozvojové vzdelávanie je definované v rôznych štátoch
podobne, ale v terminológii je možné nájsť odlišnosti. Prienikom týchto definícií je lepšie pochopenie sveta, globálnych problémov,
poznanie nespravodlivosti, snaha prispieť k spravodlivejšiemu svetu, rovnosti práv pre všetkých na svete. Globálne rozvojového vzdelávanie
obsahuje najrozličnejšie témy. Sú to: globalizácia, rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, miléniové rozvojové ciele, ľudské práva,
demokracia, mierové spolunažívanie, predchádzanie konfliktov, spravodlivý obchod, chudoba a hlad, korupcia medzikulturálne rozdiely a hodnoty,
rovnosť pohlaví, prístup k vzdelaniu v rozvojových krajinách, environmentálne aspekty rozvoja a iné.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta