Vymedzenie sociálno-patologických javov

Vymedzenie sociálno-patologických javov, základné teórie príčin jej vzniku

- ZÁKLADNÉ OKRUHY
1. Základné vymedzenie pojmu sociálna patológia (deviácia)
2. Sociálna deviácia, anómia
3. Súčasné teórie deviantného správania
4. Patológia rodiny a  manželského života
5. Alkoholové, nealkoholové  a nelátkové závislosti
6. Agresia, agresivita, hostilita, násilie,  kriminalita
7. Sexuálna deviácia, prostitúcia, sexuálne prenosné choroby
8. Nové náboženské hnutia
9. Týrané, zanedbávané a zneužívané dieťa, syndróm can
10. Šikana a agresivita medzi deťmi
11. Samovražednosť …
 
1.  SOCIÁLNA PATOLÓGIA - je súhrny pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie (Ondrejkovič, 2001).
 
Durkheim /Francúz, jeden zo zakladateľov vedeckej sociológie/- považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem.
 
Norma je určité pravidlo /zásada/ , ktorá je v danej spoločnosti prijímaná, očakávaná, ktorá určuje, aké správanie je v konkrétnej situácii normálne /správne, vhodné/ a ktoré nie je.  Normy :
-  určitým spôsobom regulujú naše správanie.
-  uľahčujú komunikáciu medzi ľuďmi, vnášajú do našich vzťahov pravidelnosť
-  umožňujú nám predvídať správanie iných ľudí.
Hranice medzi  normálnym, nenormálnym a patologickým sú v skutočnosti veľmi nejasné.
 
DRUHY NORIEM
-  Morálne normy –  napr. promiskuita
-  Obyčaje, zvyky, tradície  –  napr. červená stužka na ruke
-  Náboženské normy – sviatosti, chodenie do kostola
-  Právne normy -  ústava, zákon
-  Tabu – pedofília, mnohoženstvo, korupcia
 
2.  SOCIÁLNA DEVIÁCIA,  ANÓMIA
Sociálna deviácia: označenie odchýlky od očakávaného štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare.
 
ANÓMIA - Je to špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť sociálne normy a zákony. Anómia doslova znamená bezzákonnosť, oslabenie sociálnej kontroly a  sociálnej regulácie.  Pojem anómia je nerozlučne spätý s pojmom socializácia
 
SOCIÁLNA KONTROLA -  porovnáva reálne správanie jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovať odchýlky /deviácie/ od štandardov spoločenského spolužitia.
Oslabením sociálnej kontroly nastáva sociálna dezintegrácia,  nedostatočná sociálna  regulácia a  sociálne deviantné správanie.  Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, často i demoralizácia. 
 
SOCIÁLNE SPRÁVANIE
Dva druhy sociálneho správania:
a) správanie konformné k normám - správanie v zhode, v súlade s platnými normami
b) správanie deviantné – odchýlne od noriem.
(Na začiatku škály : konformné správanie,  v strede nonkonformné správanie, na konci škály – kriminalita).
PATOLOGICKÉ FORMY SPRÁVANIA:  Jedninec  nie je schopný prijateľne riešiť svoju ťažkú životnú situáciu a uspokojiť svoje potreby primeraným spôsobom  ( neprimerané neuvedomené pokusy o zadaptovanie sa na ťažkú životnú situáciu).
 
DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE (Hrčka, 2001)
1. Zjavné deviantné správanie
2. Zjavné poruchy psychických funkcií, ktoré často ústia v deviantné správanie duševne chorých
3. Zjavné  deviantné fyzické charakteristiky jedinca (zmyslové poruchy, fyzické malformácie)
4. Zjavné deviantné sociálne charakteristiky  (rozvedená žena, bývalý väzeň...)
 
Sociálna deviácia postihuje (špecifický typ sociálneho správania) :
1. Sociálne normy, ktoré predpisujú určitý druh, prípadne spôsob sociálneho správania,
2. Sociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje,
3. Sústavu sociálnych rolí, ktoré sú nedeliteľne s normami spojené.
 
POSUDZOVANIE DEVIÁCIE (nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa)
Na posúdenie deviácie je potrebné poznať:
a)  platné spoločenské normy,
b)  sankcie za  nedodržiavanie noriem
c)  hodnotový systém príslušnej skupiny, resp. spoločnosti
 
Deviantné správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.
 
3.  SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA:
Biologické teórie
Psychologické teórie
Sociologické teórie
 
BIOLOGICKÉ TEÓRIE -  existujú určité typy ľudí so sklonom k deviantným prejavom.  Príčiny deviantného správania:  zvláštnosti morfológie, skladba a  fungovanie organizmu, genetika.
 
PSYCHOLOGICKÉ TEÓRIE - psychické charakteristiky nositeľa deviantného správania.
Príčiny: dopad štruktury osobnosti na deviantné prejavy  (paranoidná, schizoidná, závislá, narcistická, emočne nestabilná....osobnosť.)
a)  Psychoanalytické teórie
Sigmund Freud – popisuje deviantné správanie v závislosti pudov k okamžitému vybitiu,  (nabádajú  jedinca k deviantnému správaniu)
Fromm - príčiny deviantných prejavov -  neschopnosť uspokojiť pudovú energiu na sociálne prijateľnú, morálne schvaľovanú a uvoľňuje napätie spoločensky neprípustnou formou.
 Adler-  si všímal možnosti prekonať svoje pocity menejcennosti a ich dopadu na dospelý život.
 Horneyová-  si všíma výchovné stratégie rodičov, hlavne stálosť ich prejavov, čo vedie k uspokojeniu potreby bezpečia v detstve.
b)  Behavioristické prístupy -  pohľad na deviantné správanie  ako na chovanie naučené.
 
SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE -  deviantné správanie - ako dôsledok oslabenia alebo absencie sociálnej kontroly
Sú to 3 základné teórie:
1.  Teória kultúrneho prenosu: deviantné  správanie  - naučené (ako správanie  konformné) /rodičia kradnú - deti kradnú/
2.  Teória štrukturálneho tlaku:  každý jedinec sa nachádza pod tlakom celku, daného sociálneho prostredia, ktoré obmedzuje jeho egoistické priania. (Durkheim, Merton, Parson)
Adaptácia na  tlakovú situáciu  podľa Mertona:
-  Konformita -  spoločnosťou schvaľované ciele - sú dosiahnuté primeranými prostriedkami
-  inovácia -  ciele – sú dosahované -  nelegitimnými prostriedkami
-  ritualizácia - ciele nie sú dosahované, na ich dosiahnutie jedinec rezignuje, ale dodržuje ustálené normy
-  rebélia – odmietanie  cieľov a prostriedkov realizácie  -  náhrada inými
-  únik - odmietanie cieľov -  pasívna reakcia - únik k droge, samovražedné konanie...
 
3.  Teória etiketizačná (nálepkovanie): sociálne skupiny (napr. nefajčiari) - vytvárajú pravidlá, zaraďujú ľudí (fajčiarov) do kategórii napr. nálepkou deviant . Nie sú dôležité dôvody porušovania  noriem,  ale  proces – vytvárania pravidiel.