Vzťah občianskeho a rodinného práva

Vzťah občianskeho a rodinného práva k sociálnej práci.
 
Občianske právo je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva. Predmetom jeho právnej úpravy sú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú majetkovými vzťahmi fyzických a právnických osôb ako aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom a vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb.

Jeho základným prameňom je Občiansky zákonník, (z.č. 40/1964 Z.z.), ktorý upravuje predovšetkým vzájomné majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Normy občianskeho práva upravujú aj právne prostriedky vzniku, zmeny a zániku týchto vzťahov.

Úlohou občianskeho zákonníka je najmä ochrana osobnosti a úprava majetkových vzťahov fyzických a právnických osôb. Čo sa týka sociálnej oblasti tak je to napríklad ustanovenie o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,  kde ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na  návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.  Tento prípad môže nastať v prípadoch domáceho násilia.
Občianske právo procesné tvoria právne normy, ktoré upravujú spoločenské vzťahy, vznikajúce v súdnom konaní v občianskoprávnych veciach.
Upravuje postup súdov a účastníkov konania v občianskoprávnych sporoch, ustanovuje zásady súdneho konania v občiansko - právnych veciach, ustanovuje práva a povinnosti súdu i účastníkov konania v občianskom procese, zásady súdneho zisťovania a rozhodovania, zásady odvolacieho konania a iné otázky súvisiace s riešením sporov v občianskom práve. Základným prameňom občianskeho procesného práva je Občiansky súdny poriadok. (z.č. 99/1963 Z.z.).  Tu je dôležité spomenúť najmä inštitút predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, v prípade ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak jej jeho život, zdravie alebo zdravý vývoj vážne ohrozený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Taktiež predbežné opatrenie v prípadoch vykázania zo spoločného bývania je veľmi dôležité v záujme ochrany obetí domáceho násilia, pred tým aby sa násilník nezdržiaval v jednom dome či byte spolu s týranými osobami, až do vtedy kedy súd nerozhodne o tom, či sa môže vrátiť domov, alebo bude stíhaný podľa Trestného zákona. 

Rodinné právo upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, t.j. založené manželstvom alebo na základe príbuzenstva. Sú to vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom aj medzi ostatnými príbuznými, najmä medzi starými rodičmi a deťmi a čiastočne aj súrodencami. Okrem toho reguluje aj vzťahy náhradnej rodinnej výchovy individuálnej ako je osvojenie, pestúnska starostlivosť a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana alebo rodiča.

Základným prameňom rodinného práva je zákon o rodine  (z.č. 36/2005 Z.z.), na ktorý nadväzujú ďalšie normatívne akty. Ďalším významným prameňom slovenského rodinného práva je Občiansky zákonník, ktorého ustanovenia sa použijú subsidiárne, ak určitý vzťah nie je upravený zákonom o rodine, napr. majetkové vzťahy medzi manželmi. Pre úpravu rodinnoprávnych vzťahov majú význam aj predpisy správneho práva, napr. zákon o matrikách, ktoré však majú už verejnoprávny charakter.

Rodinné právo je užšie spojené so sociálnou prácou, nakoľko zákon o rodine definuje inštitúty ako manželstvo, rodina, rozvod, výživné, osvojenie dieťaťa, pestúnska starostlivosť, zverenie dieťaťa do výchovy občana alebo rodiča.
Podľa zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vo vzťahu k dieťaťu súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä  sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,  zastupovanie maloletého dieťaťa,  správa majetku maloletého dieťaťa.
 
Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
  Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Náhradnou  starostlivosťou  je
-  zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"),
-  pestúnska starostlivosť a
-  ústavná starostlivosť.
 
Náhradná osobná starostlivosť:
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pestúnska starostlivosť:
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len "pestún").

Ústavná starostlivosť:
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
 
Poručníctvo
Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
 
Výživné
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
 
Osvojenie
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Vzťah občianského a rodinného práva má k sociálnej práci subsidiárny (čiže podporný) charakter.