Metóda sociálneho hodnotenia

Metóda sociálneho hodnotenia (diagnostikovanie, proces iagnostikovania,  posúdenie životnej situácie klienta)
 
Metóda sociálneho hodnotenia patrí k mikrometódam sociálnej práce (sp s jednotlivcom, príp. malou sociálnou skupinou). Táto metóda je súčasťou delenia sociálnej práce do piatich etáp sociálnej práce podľa M. Richmondovej alebo tiež podľa delenia C. de Robertis.
Procesu hodnotenia v prípadovej sociálnej práci predchádza kvalitná sociálna anamnéza, na základe ktorej získavame podklady pre hodnotenie a následnú diagnostiku.
 
Cieľom sociálnej diagnostiky je nielen identifikovať problém, ale aj zistiť akým spôsobom problém vznikol a akým spôsobom sa vyvíjal.
Sociálnu diagnostiku chápeme ako súbor metód, pomocou ktorých sa dajú získať a vyhodnocovať informácie o klientovi, pre ktoré sa ocitol v situácii, že nutne potrebuje pomoc sociálneho pracovníka. Pre stanovenie diagnózy nám výrazne pomáha anamnestický rozhovor, analýza sociálneho prostredia, rozhovory s blízkymi. Metóde sociálneho hodnotenia a diagnostiky predchádza metóda vyhľadávania. Cieľom diagnostiky je stanoviť adekvátnu formu pomoci, ktorá bude u klienta úspešná.

Z tohto dôvodu boli vytvorené rôzne schematizmy, zoznamy údajov (napr. zoznamy denných činností, zoznam úloh stanovených na ďalšie obdobie ...) . K ich vytvoreniu nám slúžia informácie zahrňujúce identifikačné údaje, rodinné pozadie klienta, ekonomické zázemie, bytové podmienky a pod. Tu treba klásť otázky otvorené – pre spontánnu odpoveď klienta a zápisy zapisovať nenápadne, aby sa nerušila individualita klienta.

Diagnostika vznikla ako nástroj poznávania ľudí v praktickej činnosti – skúmania ich psychickej zrelosti, spôsobilosti na určité pracovné miesto alebo spoločenskej funkcie. Diagnostické aktivity sú jednou z integrálnych súčasťou tak psychologického ako aj sociálneho poradenstva v mikrosituáciách.  Prebiehajú prostredníctvom všetkých činností, ktoré sú vykonávané s klientom (pozorovanie, správania, interview, testovanie priebehu problému, vlastné poradenstvo, psychoterapia a pod.)

Sociálna diagnostika sa považuje za východisko práce poradcu, na základe ktorého je možné určovať miesto indivídua v populácii, posúdiť jeho spôsobilosť na výkon určitého povolania, zhodnotiť jeho reálne limity v rôznych krízových situáciách ako aj jeho možnosti sebarealizácie v spoločnosti.
 
Tematické okruhy otázok kladených  v procese diagnostiky:
-  Uznanie existencie problému a akceptovanie vlastnej zodpovednosti za správanie,
-  Hľadanie rady, ochota ju prijať ako aj riziko zmeny naučeného životného štýlu,
-  Schopnosť plánovať a zodpovedne za seba rozhodovať, ako aj prekonávať prekážky,
-  Potreba prejaviť svoj vlastný názor a obraňovať vlastné práva,
-  Ako sa plnia bežné rodinné funkcie, aké sú pravidlá a hranice spolužitia,
-  Aké sú mravné a etické dimenzie správania sa v rodine,
-  Ako v rodine dochádza k vážnym rozhodnutiam,
-  Ako sa rodina vyrovnáva s rozhodnutiami,
-  Ako sa v rodine komunikuje apod.
 
Reakcie, s ktorými sa soc. pracovník stretáva sú:
-  Smútok, plač, opačné reakcie, vtipkovanie ...
 
Treba však brať ohľad na typológiu klienta, s čím súvisí aj celý rad potrebných otázok. Priamosť, vecnosť, korektná otvorenosť v otázkach býva najlepšou prevenciou pred možným vznikom konfliktných situácií.
 
Etapa diagnostikovania pozostáva:
-  Sociálna diagnostika
-  Plán práce
-  Voľba pracovných metód
 
Diagnostika predstavuje:
- Pozorovanie ako diagnostická metóda
- Analýza materiálov
- Štandardizovaná diagnostika – používa sa na meranie kvality alebo kvantity určitého fenoménu alebo jeho funkcie. Najpoužívanejšou štandardnou diagnostikou sú psychometrické techniky dotazníkového typu, ktoré môžu používať iba graduovaní psychológovia. Testy by mali byť štandardizované na našu populáciu.
- Činnostná diagnostika – využíva reálne alebo modelové situácie, ktoré poradcovi prinášajú relevantné poznatky o komunikácii, kooperácii, rozhodovaní, riešení náročných životných situácií, kreativite, persuázii...
- Diagnostika pomocou vecí – veci, ktorými sa klient obklopuje. Pri návšteve klienta si všímame zariadenie bytu, s klientom hovoríme o tom, čo má rád, čo číta...