Pedagogika psychosociálne narušených
Pedagogika psychosociálne narušených
Pedagogika psychosociálne narušených je
jedným z odborov špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, prevýchovou, vyučovaním, vzdelávaním, rozvojom a výskumom príčin,
prejavov a dôsledkov porúch správania detí, mládeže i dospelých.
Problémy spojené s prispôsobovaním sa bežnému
sociálnemu prostrediu, rešpektovaním autorít a všeobecne prijímaných pravidiel spoločenského spolužitia, môžu byť súhrnne zhrnuté pod
pojem – poruchy správania, v staršom označení odboru špeciálnej pedagogiky – etopédia. Slovník etopedickej terminológie (éthos-mrav,
paideia-výchova) obsahuje veľa známych a čoraz častejšie frekventovaných pojmov, ako sú mravná narušenosť, delikvencia, kriminalita. Je
teda zjavné, že téma porúch správania sa veľmi úzko dotýka oblasti filozofie (obzvlášť filozofie hodnôt – axiológie,), sociológie
vrátane psychológie (jej špeciálneho odboru forenznej psychológie).
Poruchy správania sú charakteristické takými prejavmi
jedinca, ktoré sa vymykajú priemernému správaniu danej vekovej a sociokultúrnej skupine.
Charakterizujú sa ako odchýlky v oblasti
socializácie, keď jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni, ktorá zodpovedá jeho veku, prípadne rozumovým
schopnostiam.
Poruchy správania môžu mať veľmi širokú škálu prejavov – u detí a dospievajúcich sa najčastejšie
uvádzajú:
- zlozvyky,
- klamstvá,
- krádeže,
- záškoláctvo, úteky, túlanie,
- agresivita
a šikanovanie,
- patologické závislosti (drogové závislosti v rátane alkoholizmu a nikotinizmu, gamblérstvo, závislosti na kultoch
alebo sektách a pod),
- sexuálne deviácie,
- sebavražedné (suicidné) konanie atď.
Pri diagnostike porúch
správania je potrebné postupovať opatrne a dôsledne diferencovať príčiny, ktoré odlišujú sociálne či psychicky podmienené
poruchy správania od špecifických porúch správania, ktoré zapríčinil napr. syndróm ADHD, alebo od
prirodzených výkyvov v správaní typických pre niektoré vývojové obdobia či výnimočné situácie v živote človeka (
napr. obdobie vzdoru, obdobie puberty a adolescencie a pod.)
Neštandardné odchýlky od akceptovateľných prejavov správania sa
výstižne označujú termínom sociálnej deviácie, ktorý zdôrazňuje súvislosť týchto odchýlok s hodnotovým systémom
a pravidlami správania platnými v konkrétnom sociálnom prostredí. Aj keď sa môžeme stretnúť s pozitívnymi sociálnymi deviáciami,
spravidla ide o tendenciu k odchýlkam v negatívnom smere – preto sú takéto prejavy hodnotené ako sociálnopatologické.
Hodnotenie správania a jeho patologických prejavov u konkrétneho človeka je závislé na nastavení sociálnych
noriem spoločnosti, ale tiež na tolerančnom limite, ktorý býva určovaný okrem iného tradíciou, kultúrou, náboženstvom a pod. Určujúci
súbor hodnôt uznávaný spoločnosťou sa označuje pojmom morálka, a jej aplikácia v konkrétnych situáciách má podobu
etického správania.
Posudzovanie niektorých prejavov správania môže byť veľmi subjektívne a citlivé.
Napr. to, čo jeden učiteľ označuje za drzosť, vzdorovitosť, alebo dokonca agresivitu žiaka, hodnotí druhý ako formu asertívneho správania.
Hranice medzi agresivitou a asertivitou sú do veľkej miery kultúrne podmienené. (Vágnerová, 2004).
Etiológia
Poruchy správania sú najčastejšie viazané na sociálne podmienené príčiny :
- nepodnetné
dokonca patologické rodinné prostredie, nesprávne výchovné postupy,
- vplyv negatívne orientovaných vrstovníckych skupín.
U mnohých jedincov s poruchami správania sa nachádzajú patologické zmeny osobnosti, resp. psychické poruchy
a ochorenia ( disociálne poruchy osobnosti, afektívne poruchy, neurotické prejavy správania a pod.), prípadne mentálne
postihnutie alebo prejavy hyperaktivity.
Pri klasifikácii etiologických faktorov porúch správania sa
stretávame s rozdelení týchto vplyvov do troch skupín:
- predisponujúce – dedičnosť, pohlavie, disociálne poruchy
osobnosti ,ĽMD, ľahká mentálna retardácia a pod.,
- preformujúce (socializačné) – vplyv rodiny, školy,
vrstovníckych skupín,
- provokujúce – kríza, vekové obdobie.
Pri poruchách správania je častá
kombinácia rôznych príčin – teda faktorov psychologických, sociálnych a ďalších, preto sa spravidla uvádza v etiológii týchto porúch
ich multifaktoriálna povaha.
Jednou z moderných tém je rola vplyvu médií na delikvenciu a kriminalitu detí
a mládeže. Výskumy potvrdzujú zjavné súvislosti napr. medzi vnímaním násilia v spoločnosti a spôsobmi jeho medializácie.
Niektoré neštandardné spôsoby správania môžu byť tiež sprievodným javom syndrómu týraného a zneužívaného dieťaťa (
CAN – Child Abused and Neglect), ktorý je charakteristický hlavne citovou depriváciou. Platí to v prípade, kedy ide o fyzické alebo
psychické týranie, resp. o sexuálne zneužívanie. V škole sa nemusí takéto dieťa prejavovať príliš nápadne – niekedy sú deti skôr
tiché, nekonfliktné, možno aj so sklonom k izolácii, inokedy sa skúsenosť s týraním prejavuje deštruktívnymi a agresívnymi tendenciami
s ťažkou zvládnuteľnosťou. Rozpoznať príznaky syndrómu CAN nie je ľahké a následné riešenia môžu byť veľmi bolestí tak pre dieťa
ako aj rodinu a blízke okolie. Tí, ktorí sa v detskom veku stali obeťami týrania alebo zneužívania, si často následky tejto traumy nesú po
celý život.
Diagnostika
Určité príznaky alebo podozrenie na psychickú poruchu môže
potvrdiť alebo vylúčiť len psychiatrická a psychologická diagnostika, ktorá odporučí ďalší postup v rámci medikamentóznej alebo
psychoterapeutickej liečby.
Prejavy sociálne alebo výchovne podmienených porúch dokážu diagnostikovať špeciálny
pedagógovia, ktorí sa opierajú o diferenciálnu diagnostiku psychopédie, neurológie. Je pritom dôležité brať do úvahy vek jedinca, jeho
osobnú a rodinnú anamnézu, aktuálnu situáciu zdravotný a psychický stav.
Ak sú problémy so správaním a sociálnou
prispôsobivosťou následkom hyperkinetického syndrómu (ADHD), patria do širšieho rámca príznakov vyvolaných drobným
poškodením mozgu (LMD), diagnostiku uskutočňujú psychológovia a špeciálni pedagógovia v školských a poradenských zariadeniach.
Klasifikácia porúch správania:
podľa stupňa spoločenskej závažnosti:
- disociálne správanie – neprimerané, nespoločenské správanie, ktoré je možné zvládnuť bežnými pedagogickými
postupmi (napr. zlozvyky, vzdorovitosť, negativizmus, klamstvo atď)
- asociálne správanie (porušovanie spoločenských
noriem, ktoré intenzitou nemusia prekračovať právne predpisy, napr. záškoláctvo, úteky, závislostné správanie a pod.)
-
antisociálne správanie – protispoločenské konanie, zamerané proti spoločnosti a druhým ľuďom, porušovanie platných
zákonov, kriminalita (napr. krádeže, vandalizmus, sexuálne delikty, zabitie, vraždy, vystupňované násilie atď.)
podľa príčin:
- psychologicky podmienené poruchy ( poruchy správania na podklade patologických stavov
psychiky, psychických porúch alebo ochorení)
- sociálne podmienené poruchy ( odchýlky v správaní spôsobené
sociálnym vplyvom, najčastejšie vplyvom rodinného prostredia)
podľa veku:
deti (6-15 rokov)
- detská delikvencia a predelikvencia
- prekriminalita, príznačná je skupinovosť, malá
pripravenosť a premyslenosť, viazanosť predovšetkým na rizikové obdobia (začiatok školskej dochádzky, puberta).
mladiství
(15-18 rokov)
- juvenilná delikvencia
- kriminalita mladistvých, viazanosť spravidla na obdobie dospievania (sociálne
zmeny, vplyv vrstovníkov, osobitosti psychosomatického vývoja, sociálna nezrelosť), časté recidívy
dospelí (nad 18 rokov)
:
- kriminalita dospelých
- závažná a rozsiahla trestná činnosť, časté recidívy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta