Zóny pre každého študenta

Pedagogika psychosociálne narušených

Pedagogika psychosociálne narušených
 
Pedagogika psychosociálne narušených je jedným z odborov špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, prevýchovou, vyučovaním, vzdelávaním, rozvojom a výskumom príčin, prejavov a dôsledkov porúch správania detí, mládeže i dospelých.
 
Problémy spojené s prispôsobovaním sa bežnému sociálnemu prostrediu, rešpektovaním autorít a všeobecne prijímaných pravidiel spoločenského spolužitia, môžu byť súhrnne zhrnuté pod pojem – poruchy správania, v staršom označení odboru špeciálnej pedagogiky – etopédia. Slovník etopedickej terminológie (éthos-mrav, paideia-výchova) obsahuje veľa známych a čoraz častejšie frekventovaných pojmov, ako sú mravná narušenosť, delikvencia, kriminalita. Je teda zjavné, že téma porúch správania sa veľmi úzko dotýka oblasti filozofie (obzvlášť filozofie hodnôt – axiológie,), sociológie vrátane psychológie (jej špeciálneho odboru forenznej psychológie).
 
Poruchy správania sú charakteristické takými prejavmi jedinca, ktoré sa vymykajú priemernému správaniu danej vekovej a sociokultúrnej skupine.
Charakterizujú sa ako odchýlky v oblasti socializácie, keď jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni, ktorá zodpovedá jeho veku, prípadne rozumovým schopnostiam.
 
Poruchy správania môžu mať veľmi širokú škálu prejavov – u detí a dospievajúcich sa najčastejšie uvádzajú:
-  zlozvyky,
-  klamstvá,
-  krádeže,
-  záškoláctvo, úteky, túlanie,
-  agresivita a šikanovanie,
-  patologické závislosti (drogové závislosti v rátane alkoholizmu a nikotinizmu, gamblérstvo, závislosti na kultoch alebo sektách a pod),
-  sexuálne deviácie,
-  sebavražedné (suicidné) konanie atď.
 
Pri diagnostike porúch správania je potrebné postupovať opatrne a dôsledne diferencovať príčiny, ktoré odlišujú sociálne či psychicky podmienené poruchy správania od špecifických porúch správania, ktoré zapríčinil napr. syndróm ADHD, alebo od prirodzených výkyvov v správaní typických pre niektoré vývojové obdobia či výnimočné situácie v živote človeka ( napr. obdobie vzdoru, obdobie puberty a adolescencie a pod.)
 
Neštandardné odchýlky od akceptovateľných prejavov správania sa výstižne označujú termínom sociálnej deviácie, ktorý zdôrazňuje súvislosť týchto odchýlok s hodnotovým systémom a pravidlami správania platnými v konkrétnom sociálnom prostredí. Aj keď sa môžeme stretnúť s pozitívnymi sociálnymi deviáciami, spravidla ide o tendenciu k odchýlkam v negatívnom smere – preto sú takéto prejavy hodnotené ako sociálnopatologické.
 
Hodnotenie správania a jeho patologických prejavov u konkrétneho človeka je závislé na nastavení sociálnych noriem spoločnosti, ale tiež na tolerančnom limite, ktorý býva určovaný okrem iného tradíciou, kultúrou, náboženstvom a pod. Určujúci súbor hodnôt uznávaný spoločnosťou sa označuje pojmom morálka, a jej aplikácia v konkrétnych situáciách má podobu etického správania.
 
Posudzovanie niektorých prejavov správania môže byť veľmi subjektívne a citlivé. Napr. to, čo jeden učiteľ označuje za drzosť, vzdorovitosť, alebo dokonca agresivitu žiaka, hodnotí druhý ako formu asertívneho správania. Hranice medzi agresivitou a asertivitou sú do veľkej miery kultúrne podmienené. (Vágnerová, 2004).
 
Etiológia
Poruchy správania sú najčastejšie viazané na sociálne podmienené príčiny :
-   nepodnetné dokonca patologické rodinné prostredie, nesprávne výchovné postupy,
-  vplyv negatívne orientovaných vrstovníckych skupín.
U mnohých jedincov s poruchami správania sa nachádzajú patologické zmeny osobnosti, resp. psychické poruchy a ochorenia ( disociálne poruchy osobnosti, afektívne poruchy, neurotické prejavy správania a pod.), prípadne mentálne postihnutie alebo prejavy hyperaktivity.
 
Pri klasifikácii etiologických faktorov porúch správania sa stretávame s rozdelení týchto vplyvov do troch skupín:
predisponujúce – dedičnosť, pohlavie, disociálne poruchy osobnosti ,ĽMD, ľahká mentálna retardácia a pod.,
preformujúce (socializačné) – vplyv rodiny, školy, vrstovníckych skupín,
provokujúce – kríza, vekové obdobie.
 
Pri poruchách správania je častá kombinácia rôznych príčin – teda faktorov psychologických, sociálnych a ďalších, preto sa spravidla uvádza v etiológii týchto porúch ich multifaktoriálna povaha.
 
Jednou z moderných tém je rola vplyvu médií na delikvenciu a kriminalitu detí a mládeže. Výskumy potvrdzujú zjavné súvislosti napr. medzi vnímaním násilia v spoločnosti a spôsobmi jeho medializácie.
 
Niektoré neštandardné spôsoby správania môžu byť tiež sprievodným javom syndrómu týraného a zneužívaného dieťaťa ( CAN – Child Abused and Neglect), ktorý je charakteristický hlavne citovou depriváciou. Platí to v prípade, kedy ide o fyzické alebo psychické týranie, resp. o sexuálne zneužívanie. V škole sa nemusí takéto dieťa prejavovať príliš nápadne – niekedy sú deti skôr tiché, nekonfliktné, možno aj so sklonom k izolácii, inokedy sa skúsenosť s týraním prejavuje deštruktívnymi a agresívnymi tendenciami s ťažkou zvládnuteľnosťou. Rozpoznať príznaky syndrómu CAN nie je ľahké a následné riešenia môžu byť veľmi bolestí tak pre dieťa ako aj rodinu a blízke okolie. Tí, ktorí sa v detskom veku stali obeťami týrania alebo zneužívania, si často následky tejto traumy nesú po celý život.
 
Diagnostika
Určité príznaky alebo podozrenie na psychickú poruchu môže potvrdiť alebo vylúčiť len psychiatrická a psychologická diagnostika, ktorá odporučí ďalší postup v rámci medikamentóznej alebo psychoterapeutickej liečby.
Prejavy sociálne alebo výchovne podmienených porúch  dokážu diagnostikovať špeciálny pedagógovia, ktorí sa opierajú o diferenciálnu diagnostiku psychopédie, neurológie. Je pritom dôležité brať do úvahy vek jedinca, jeho osobnú a rodinnú anamnézu, aktuálnu situáciu  zdravotný a psychický stav.
Ak sú problémy so správaním a sociálnou prispôsobivosťou následkom hyperkinetického syndrómu (ADHD), patria do širšieho rámca príznakov vyvolaných drobným poškodením mozgu (LMD), diagnostiku uskutočňujú psychológovia a špeciálni pedagógovia v školských a poradenských zariadeniach.
 
Klasifikácia porúch správania:
 
podľa stupňa spoločenskej závažnosti:
disociálne správanie – neprimerané, nespoločenské správanie, ktoré je možné zvládnuť bežnými pedagogickými postupmi (napr. zlozvyky, vzdorovitosť, negativizmus, klamstvo atď)
asociálne správanie (porušovanie spoločenských noriem, ktoré intenzitou nemusia prekračovať právne predpisy, napr. záškoláctvo, úteky, závislostné správanie a pod.)
antisociálne správanie – protispoločenské konanie, zamerané proti spoločnosti a druhým ľuďom, porušovanie platných zákonov, kriminalita (napr. krádeže, vandalizmus, sexuálne delikty, zabitie, vraždy, vystupňované násilie atď.)
 
  podľa príčin:
psychologicky podmienené poruchy ( poruchy správania na podklade patologických stavov psychiky, psychických porúch alebo ochorení)
sociálne podmienené poruchy ( odchýlky v správaní spôsobené sociálnym vplyvom, najčastejšie vplyvom rodinného prostredia)
 
podľa veku:
deti (6-15 rokov)
-  detská delikvencia a predelikvencia
-  prekriminalita, príznačná je skupinovosť, malá pripravenosť a premyslenosť, viazanosť predovšetkým na rizikové obdobia (začiatok školskej dochádzky, puberta).
mladiství (15-18 rokov)
-  juvenilná delikvencia
-  kriminalita mladistvých, viazanosť spravidla na obdobie dospievania (sociálne zmeny, vplyv vrstovníkov, osobitosti psychosomatického vývoja, sociálna nezrelosť), časté recidívy
dospelí (nad 18 rokov) :
-  kriminalita dospelých
-  závažná a rozsiahla trestná činnosť, časté recidívy
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/pedagogika/6860-pedagogika-psychosocialne-narusenych/