Charakteristika výučbových metód z hľadiská fáz vyučovacieho procesu
Charakteristika výučbových metód z hľadiská fáz vyučovacieho procesu
1. Motivačné
metódy
Prvoradou úlohou učiteľa je vzbudiť a udržať u žiakov záujem o učebnú činnosť.
Motívov
pôsobiacich v učebnej činnosti žiakov je viacero, a preto rozlišujeme:
- vnútorné motívy (túžba po poznaní, zvedavosť,
záujem o učivo)
- vonkajšie motívy ( učenie vyvolané vonkajšími podnetmi – učenie sa pre zlepšenie prospechu, učenie sa
pod nátlakom, hrozbou)
Motivačné metódy delíme na: a) vstupné
b) priebežné
a)
vstupné
- motivačné rozprávanie (citové, slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť)
-
motivačný rozhovor (učiteľ so žiakmi vedie dialóg, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti. Rozhovorom prebúdza ich záujem
o nové učivo)
- motivačná demonštrácia ( učiteľ pomocou ukážky (pomôcky) – napr. obraz, bábka, film, vzbudzuje záujem
u žiakov o nové učivo)
- problém ako motivácia ( na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom
vysvetľuje učivo)
- moment prekvapenia ( napr. na hodinu, keď sa preberá obdobie baroka, príde učiteľ v
barokovom
oblečení )
b) priebežné
- motivačná výzva ( učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby vykonal určitú
úlohu, aby
pomohol spolužiakovi, aby nevyrušoval )
- aktualizácia obsahu učiva ( učiteľ spája učivo s príkladmi zo
života, spestruje učivo
zaujímavými príkladmi, hádankami )
- pochvala, povzbudenie, kritika – výchovné metódy
Sú významnými prvkami motivácie,učiteľ ich musí využívať veľmi citlivo, pedagogicky taktne, primerane, inak strácajú
motivačný význam. Pomalšie pracujúcich žiakov treba chváliť aj za drobnejšie úspechy a povzbudzovať do ďalšej práce.
Tak
ako s pochvalou, aj s kritikou musí učiteľ narábať veľmi citlivo. Teda nie kritika, len ako vytýkanie nedostatkov, ale kritika
konštruktívna a pozitívna, aby žiak vedel čo robí nesprávne a zároveň ho povzbudiť, že to dokáže urobiť aj lepšie. Súčasťou
kritiky by nemal byť výsmech, irónia, ponižovanie, zahanbovanie žiaka. Motivujeme nielen verbálne, ale aj neverbálne - úsmevom, potleskom,
podaním ruky.
- metóda sebahodnotenia - pomocou sebahodnotenia sa žiaci učia reálnejšie
hodnotiť seba (rozvíja sa
hodnotiace, kritické myslenie), sebahodnotenie ich motivuje
k vyšším výkonom.
Iné aktivizujúce a motivujúce
metódy, ktoré sú založené na interakcii učiteľ žiak, prípadne na interakcii žiak-žiak:
- skupinové vyučovanie, projektová
výučba, problémové vyučovanie, tvorivé vyučovanie...
2. Expozičné metódy
Slovo
expozícia znamená úvod, úvodná časť do niečoho. Ide o úvodné oznámenie informácii o novom učive, úvodný výklad
učiva.
Expozičné metódy sú metódy prvotného prijímania informácií.
Pomocou expozičných metód si žiaci
utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky. Vyžadujú žiakovu pozornosť.
Expozičné metódy sa delia
nasledovne:
A. Metódy priameho prenosu poznatkov
Monologické slovné metódy
Rozprávanie – sa používa vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie. Najčastejšie sa uplatňuje
v nižších ročníkoch ZŠ. Je zamerané predovšetkým na predstavy, city a fantáziu. Vyznačuje sa určitou dejovosťou, príbehom.
Opis – používa sa pri vysvetľovaní nejakého javu, veci, predmetu, napr. opis rastliny, bunky, zvieraťa, prístroja. Je
spojený s pozorovaním, ukážkou daného predmetu, javu.
Vysvetľovanie – je najčastejšie používanou expozičnou metódou.
Vysvetľovaním učiteľ objasňuje rozličné zovšeobecnenia – pojmy, poučky, pravidlá, zákony. Učiteľ sa pri vysvetľovaní opiera
o doterajšie skúsenosti žiakov.Učivo vysvetľuje v logickej nadväznosti. Vysvetľovanie spestruje využívaním pomôcok. Dbá na aktivitu
žiakov (žiaci môžu dopĺňať myšlienky a vety učiteľa, písať poznámky...)
Prednáška – metóda uplatňovaná hlavne na
vysokých školách , ale aj na stredných školách Nevýhodou prednášky je, že žiaci ostávajú pasívni. Dobrá prednáška musí mať :
1. motivačný úvod – cieľ, štruktúra obsahu prednášky
2. samotná prednáška – informácie logicky zoradené,
pútavo prednesené, aby sa udržala pozornosť poslucháčov
3. záver – zhrnutie hlavných myšlienok prednášky (napr. power
pointom, na tabuľu)
Dialogické slovné metódy
- rozhovor – je výmena informácií medzi dvoma
alebo viacerými osobami.
Je to metóda, ktorá aktivizuje žiakov . Učiteľ spoznáva názory, postoje žiakov a môže na ne
reagovať. Výhoda tejto metódy – rozvíja slovnú zásobu žiakov, učí žiakov formulovať myšlienky, učí ich počúvať druhých,
poznávať ich názory. Rozhovor môže viesť s jedným žiakom, so skupinou žiakov, s celou triedou. Rozlišujeme napr.
a) sokratovský
rozhovor - je to druh rozhovoru , pri ktorom učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou
nejakého výroku, aby sa učili argumentovať, presvedčovať, ale aj ustupovať. Žiaci sa učia diskutovať, polemizovať, ale aj navzájom sa
počúvať.
b) heuristický rozhovor (objaviteľský) – je veľmi náročný. Pri tomto rozhovore žiaci riešia problémy, pýtajú
sa, skúmajú, hľadajú, diskutujú, vymýšľajú hypotézy (predpoklady), učia sa ich dokazovať.
- beseda – je to dialogická
metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie nejakého problému, alebo vymieňanie si skúseností na nejakú
tému, napr. beseda o fajčení, beseda o niektorom spisovateľovi a pod. Vedúci besedy nemusí byť len učiteľ, môže to byť aj
niektorý žiak. Beseda sa môže použiť napr. po prebratí určitého tematického celku alebo po návšteve divadla, po návrate z exkurzie.
- dramatizácia - je to metóda, ktorá sa používa najmä na 1. stupni. Môže mať charakter detskej hry napr. hra na lekára, na rodinu.
Ide v nej o názorné predvedenie príbehu, udalosti, napr. na hodine čítania, ale aj pri výučbe cudzích jazykov, pri literárnej výchove
žiaci vedú dialóg podľa prečítaného textu. Má charakter priameho prenosu poznatkov, skúseností, zážitkov, pôsobí na city žiakov.
- hranie rolí – žiaci sa vžívajú do roly nejakých postáv a vytvárajú situácie s príbehom
B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov
a) pozorovanie – cieľom je bezprostredné
poznávanie predmetov, javov, dejov.
Napr. pozorovanie rastu fazule, pozorovanie priebehu pokusu, pozorovanie dopravnej situácie
v meste. Pozorovanie sa spája aj s inými metódami ako je demonštrácia, vysvetľovanie.
b) demonštrácia/ predvádzanie –
(ukážka) – Napr. demonštrácia predmetov /pomôcok (obrázok, fotografia, bábka...), pokusov, ktoré vykonáva
učiteľ, pohybových a pracovných činností, výtvarných, hudobných diel... Do demonštračných metód patrí aj exkurzia do
firiem. Táto metóda je spojená vysvetľovaním. Na predvádzanie možno využiť aj didaktickú techniku – CD prehrávač, video, dataprojektor,
DVD prehrávač.
c) manipulácia s predmetmi – zaraďujeme sem:
- laboratórne
práce, pokusy, ktoré žiaci vykonávajú sami a získavajú poznatky, skúsenosti. Využívajú sa vo fyzike, chémii a v prírodovedných
predmetoch. Dôležitá je inštruktáž o priebehu a poučenie o bezpečnosti pri práci. Laboratórne práce sa uskutočňujú v laboratóriách,
dielňach, na pozemkoch, v kabinetoch, v prírode.
- montážne a demontážne práce (stavebnice, lego), ktoré rozvíjajú
vnímanie a myslenie žiakov.
C. problémové metódy
a) problémové vyučovanie –
učiteľ zaraďuje do výučby riešenie problémov ako prostriedok intelektového rozvoja žiakov. Problémové metódy vedú žiakov k aktivite,
tvorí sa vnútorná motivácia k riešeniu takýchto úloh, žiak sa učí organizovať postupnosť svojej práce.Učiteľ by nemal všetko
vysvetľovať žiakom sám, ale mal by im dať možnosť hľadať informácie, pýtať sa, poradiť sa, aby vedeli problém vyriešiť.
b)
projektové vyučovanie – pomocou projektov žiaci riešia problémové úlohy, ktoré sú zamerané praktickejšie (môžu
sa týkať mesta, prírody, životného prostredia). Projekty môžu byť krátkodobé (dvoj-až niekoľkohodinové), strednodobé (niekoľkodňové),
dlhodobé (týždňové, mesačné, ročné). Požiadavky na vypracovanie projektu: cieľ, plán činnosti, rozdelenie úloh, časový
harmonogram postupu – kto-čo-kedy urobí, forma výstupov (predstava o tom, ako sa budú prezentovať výsledky).
D. Metódy
samostatnej práce
Metódami samostatnej práce rozumieme individuálnu prácu žiaka. Druhy samostatnej práce:
- práca s knihou (táto metóda rozvíja čitateľskú gramotnosť, schopnosť robiť si poznámky, zostaviť osnovu prečítaného,
reprodukovať text. )
- štúdium rôznej literatúry (slovníky, encyklopédie, odborné časopisy)
- samostatné štúdium
s využitím techniky (televízia, rozhlas, počítač, CD)
Výhody samostatnej práce žiakov:
- žiak realizuje
svoje záujmy, nápady, rozvoj tvorivosti
- učí sa samostatnosti, zodpovednosti, schopnosti spoľahnúť sa na vlastné sily
- volí si
vlastné tempo práce, plánuje a rozvrhuje si svoj čas a sily
- učiteľ sa môže individuálne venovať niektorým žiakom
Nevýhody samostatnej práce žiakov:
- malá alebo žiadna komunikácia a spolupráca s ostatnými žiakmi
- nepodporujú sa
sociálne vzťahy, neuskutočňuje sa sociálne učenie
- chýba vonkajšia kontrola pozornosti a práce žiaka, žiak môže predstierať, že
pracuje samostatne, ale ak nie je motivovaný, záujem sa môže stratiť a pozornosť oslabiť
E. Metódy
mimovoľného učenia
Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory,
postoje, záujmy, mimiku, intonáciu reči, gestikuláciu, vzťah k práci, pristupovanie k žiakom a pod. žiaci napodobňujú. Z tohto vyplýva,
že učiteľ sa musí usilovať a dbať o to, aby bol pre žiakov príkladom.
3. Fixačné
metódy
Opakovanie, upevňovanie a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu.
Opakovanie, upevňovanie učiva sa môže robiť:
- v škole, hneď na vyučovacej hodine po prebratí učiva
- v škole, po
určitom tematickom celku
- v škole, na polroka, konci roka a na začiatku šk. roka
- doma, formou domácich úloh a domáceho
učenia
Prečo je potrebné naučené upevňovať? Keď sa učivo neopakuje a neupevňuje, dochádza k zabúdaniu. Zabúdanie je
sprievodným znakom učenia sa. Hneď po prebratí novej učebnej látky je zabúdanie najrýchlejšie. Proces zabúdania sa spomaľuje: ak
sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí učiva, ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé (je chybou ak učiteľ
„odkladá“ opakovanie až po prebratí tematického celku), ak je množstvo učiva pre žiakov primerané, ak žiak učivu porozumel, ak má
možnosť aplikovať učivo v rôznych zmenených situáciách a pod.
Úlohou fixačných metód je spomaliť zabúdanie
a posilniť zapamätávanie.
Metódy opakovania a precvičovania učiva (vedomostí,
spôsobilostí):
- ústne opakovanie učiva žiakom pri tabuli alebo na mieste
- metóda otázok a odpovedí (učiteľ
kladie otázky celej triede alebo vyvolanému žiakovi, účinné je, keď si žiaci kladú otázky navzájom)
- písomné opakovanie (test,
diktát)
- opakovanie formou rozhovoru, besedy, dramatizácie, laboratórnej práce
- opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
- domáce úlohy
Okrem opakovania učiva (vedomostí a spôsobilostí) je potrebné upevňovať aj zručnosti
žiakov. Ide o zručnosti motorické (napr. písanie), pohybové, umelecké.
Metódy zdokonaľovania
zručností:
- metóda cvičenia a opakovania
- športový tréning
- metóda kontrastu (spočíva v tom, že porovnáva správne
a nesprávne úkony, napr. držanie tela, držanie nástroja, hádzanie loptou a pod.)
4. Diagnostické
a klasifikačné metódy
Diagnóza, diagnostikovať (z gréčtiny) znamená zistiť, určiť, stanoviť,
pomenovať určitý stav.
Slovo diagnóza, diagnostikovať v pedagogike vyjadruje zistenie, určenie, výsledkov učebnej činnosti žiakov.
Diagnostickými metódami u žiakov zisťujeme úroveň vedomostí, zručností.
S diagnózou súvisí i hodnotenie.
Hodnotenie je konštatovanie istého stavu slovom alebo písmom. Keď sa diagnóza a hodnotenie vyjadria číselne hovoríme
o klasifikácii.
Varianty klasifikácie– známka, body, percentá.
Hodnotenie môže robiť:
- učiteľ
- žiak, vtedy hovoríme o sebahodnotení
Hodnotenie môže byť:
- slovné
-
neslovné (hodnotenie klasifikačným stupňom(známkou), bodmi, percentami)
Účinnejšia je kombinácia slovného hodnotenia s neslovným
hodnotením.
Diagnostické, hodnotiace a klasifikačné metódy:
- ústne skúšanie
- písomné skúšanie (diktáty,
písomné práce, D.ú.)
- praktické skúšanie ( pracovná výchova, telesná výchova, geometria, laboratórne cvičenia, v odborných
profesiách – kuchár ...)
- didaktické testy
- výkonové skúšky ( skúšky rýchlosti a správnosti čítania, písania, pohybov
alebo motorických úkonov)
- portfólio je súbor prác žiaka za určité obdobie – písomné práce, výkresy, výrobky. (Portfólio
predstavuje akúsi „mapu žiaka“, ktorá poukazuje na jeho aktuálny stav, ale dokumentuje aj jeho vývin, keď sa porovnajú práce žiaka
predtým a teraz)
Funkcie hodnotenia:
a) motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o učenie,
motivuje k lepším výkonom
b) didaktická – učiteľ sa presviedča o svojej práci, to mu umožňuje skvalitniť ďalšie
vyučovanie, a žiaci tiež zisťujú, čo nevedia, čo sa treba doučiť
c) výchovná – správne a objektívne hodnotenie vedie
žiaka k sebakritike, k zodpovednosti za učenie
d) spoločenská a profesijná – hodnotenie zaraďuje žiaka do určitej sociálnej
skupiny, pripravuje ho na zaradenie do spoločnosti a naznačuje predpoklady na ďalšie štúdium, profesiu, prácu
e) kontrolná –
výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov, ale aj posudzovať úroveň práce učiteľa kontrolnými orgánmi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta