Pedagogika – vypracované otázky

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: veronika123
Typ práce: Referát
Dátum: 16.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 011 slov
Počet zobrazení: 45 239
Tlačení: 1 257
Uložení: 1 131

Pedagogika – vypracované otázky

1)  Pedagogika – pojem a predmet pedagogiky, základné pedagogické pojmy a kategórie

Pedagogika :
Výchova je súčasťou dejín ľudstva od nepamäti a je jedným z podstatných znakov, ktorým sa život v ľudskej spoločnosti odlišuje od života ostatných živých bytostí.

Pedagogika, respektíve pedagogické myslenie vzniká na určitom stupni spoločenského vývoja štúdiom a zovšeobecňovaním skúseností z prípravy detí a mládeže k životu, k účasti na vytváraní materiálnych a duchovných hodnôt.

Pojem :
Pojem pedagogika má svoj základ v starogréckom slove paidagogos (pais – dieťa, agein – viesť). V historickom kontexte klasickej gréckej výchovy bol slovom paigagógos označovaný vzdelaný otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána, sprevádzal ho do školy, dozeral na neho pri hrách a učil sa spolu s ním. Zo starej gréčtiny sa tento výraz preniesol do antickej latinčiny slovom paedagogus, avšak už mal aj rozšírený význam. Slovo paedagogus malo význam nielen ako otrok – sprevádzateľ, ale malo už aj význam učiteľ a vychovávateľ. Z latinčiny bol výraz paedagogus prevzatý do väčšiny indoeurópskych a iných jazykov, v ktorých boli vytvorené jeho rôzne podoby. Napríklad v slovenčine pedagóg, pedagogika.

Predmet :
Predmetom pedagogiky je výchova, t.j. pedagogika sa zaoberá všetkým tým, čo vytvára a determinuje proces výchovy v konkrétnom prostredí a v konkrétnej situácii, na základe ktorých prebiehajú také činnosti medzi zúčastnenými, že pri nich dochádza k učeniu sa na strane konkrétneho subjektu. V skutočnosti je predmet pedagogiky neobyčajne rozsiahly a rôznorodý. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že na opísanie samotného pojmu pedagogika existuje viacero definícií.

Základné pedagogické pojmy a kategórie :
Výchova
v tradičnej pedagogike sa používa v širšom alebo užšom význame. Výchovu v širšom význame nazývame zámerné, plánovité a cieľavedomé rozvíjanie osobnosti jedinca, ktoré sa skladá z dvoch základných zložiek a to zo vzdelávania a výchovy v užšom zmysle slova. Výchova v užšom význame je výchova dobrých mravov a dobrej morálky. Patrí sem (sexuálna výchova, výchova k rodičovstvu a k manželstvu, výchova k mieru). Výchova je zložitá komplexná ľudská činnosť, ktorá sa zameriava na dosiahnutie zmien v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní. Interpretácia a definovanie pojmu výchovy sú v súčasnosti dosť rozličné, no napriek tomu má pojem výchova tieto spoločné znaky :
•  Výchovné pôsobenie je vždy vedomé  a zámerné
•  Výchovné pôsobenie sa vždy zameriava na vopred stanovené ciele, ktoré treba dosiahnuť
•  Výchovné pôsobenie sa zameriava na komplexný rozvoj všetkých stránok jedinca
•  Výchovné pôsobenie v tomto zmysle môže prebiehať len u ľudí a v ľudskej spoločnosti

Vzdelávanie
je proces uvedomelého, cieľavedomého a aktívneho osvojenia poznatkov a skúseností najrôznejšieho obsahu človekom a tiež aj utváranie celkového postoja človeka k svetu a k životu, proces dosahovania vzdelanie. Výchova ako zámerná a cieľavedomá činnosť vzniká na určitom stupni spoločenského vývoja. Cieľom vzdelávania v súčasnosti je všestranný rozvoj osobnosti človeka najmä schopnosť učiť sa, schopnosť prispôsobovať sa rýchlo meniacim sa podmienkam života. Pre súčasnosť je charakteristický prechod ku koncepcii otvoreného systému vzdelávania vytvorenej na zásadách humanizmu a demokracie, ktorá zároveň tvorí základ koncepcie permanentného celoživotného vzdelávania.

Vzdelanie
pod pojmom vzdelanie rozumieme systém vedomostí, zručností, návykov, postojov a presvedčenia človeka na určitú úroveň rozvoja jeho schopností potrieb a záujmov, ktoré boli dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovno-vzdelávacieho procesu a to v školách alebo rôznymi formami sebavzdelávania alebo aj na základe praktickej činnosti. Pri analýze vzdelania sú dôležité kritéria :
•  Rozsah vzdelania – tvorí množstvo informácií o najrozmanitejších stránkach skutočnosti
•  Kvalita vzdelania – je hodnotená podľa zamerania vzdelania na určitú oblasť skutočnosti, podľa vplyvu vzdelania na rozvoj osobnosti
Po obsahovej stránke sa vzdelanie člení :
•  Vzdelanie všeobecné – zabezpečuje si osvojenie základných poznatkov o spoločnosti, prírode, človeku a ľudskom myslení
•  Vzdelanie odborné –  zahrňuje špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky z určitej oblasti ľudskej činnosti a je predpokladom pre konkrétnu spoločenskú prax

2) Klasifikácia pedagogických vied :
-  Vekové osobitosti objektu výchovy – tzv. ontogenetické hľadisko (predškolská pedagogika, pedagogika školského veku, stredoškolská pedagogika, vysokoškolská pedagogika, pedagogika dospelých ....),
-  Spoločenská činnosť, ktorej pedagogické aspekty sa skúmajú – tzv. činnostné hľadisko (pedagogika športu, vojenská pedagogika, pedagogika voľného času ...),
-  Charakter výchovného zariadenia a osobitosti jeho výchovných postupov – tzv. školské hľadisko (predškolská pedagogika, školská pedagogika ....),
-  Etapy spoločenského vývoja – tzv. historické hľadisko (dejiny pedagogiky ...),
Súčasná klasifikácia rozdeľuje pedagogických vied do 2 skupín :
1.  Fundamentálne vedy o výchove – poskytovanie teoretického základu rôznych úrovní a oblastí spoločenského vedomia (edukačná biológia, psychológia, sociológia, kultúrna antropológia, ekonómia, história...)
2.  Apikatívne vedy o výchove – aplikácia poznatkov fundamentálnych vied do procesu
 výchovy
o  manažérske náuky o riadení výchovy a vzdelávania (náuka o edukačnom plánovaní, financovaní, správe, manažmente, politike),
o  Antropologické náuky o riadení učenia (pedagogika – učiteľstvo, vychovávateľstvo, poradenstvo, andragogika – teória výchovy a vzdelávania dospelých, geragogika – teória výchovy a vzdelávania gerontov, t.j. osôb, ktoré už prekonali produktívny vek).

Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich charakteristika.

Vznik a vývoj pedagogiky
Pedagogika- vyvinula sa v Grécku,
– je to veda o výchove, ktorá patrí do skupiny vied o cloveku a spolocnosti
– z gréckeho slova paidagogos- pais- dieta
– agoge- viest
Pedagóg- vzdelaný otrok, ktorý viedol deti do škôl. Neskôr sa pedagógmi zacali nazývat ludia, ktorí prichádzali do styku s výchovou- predovšetkým ucitelia a vychovávatelia.Škola plnila hlavne poslanie výchovno-vzdelávacej inštitúcie.
Pedagogika je veda o výchove človeka. Pedagogika sa zaoberá otázka mi výchovy.
Výchova- ako osobitná spolocenská cinnost vznikla a vyvíjala sa spolu s ludovou
spolocnostou. Vznikla z praktických potrieb. Z potrieb nastolovaných spolocenským vývojom, z objektívnych potrieb, z prícin, ktoré si vynútili cielavedome rozvíjat pedagogiku.
V najstarších dobách sa pedagogika definovala ako veda o výchove dorastajúceho pokolenia.
Táto definícia sa udržala velmi dlho. Neustály rozvoj nútil však uvažovat nad zmenami
v definícii.

Podstatou výchovy cloveka je vychovat cloveka ludského, humánneho.
Vymenovanie pedagogických disciplín

1) VŠEOBECNÁ PEDAGOGIKA (základy pedagogiky) – základná pedagogická disciplína, ktorá sa usiluje o systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických javov, zákonitostí a noriem. Jej obsah delíme:
a) metodologická cast- zaoberá sa metodologickými problémami, ktoré sú spojené s pojmami, ide v nej najmä o to, co je predmetom pedagogiky, ktoré metódy sa používajú a vztah k iným vedám
b) všeobecná teória výchovy- skúma základné pedagogické kategórie, aké funkcie má výchova pri rozvoji jedinca, ktoré cinitele fungujú vo výchove a akými princípmi je riadená výchova

2) DEJINY PEDAGOGIKY – je to skúmanie vývoja pedagogických teórií a vzdelávacej praxe. Skúmajú vývoj výchovy ako spolocenského javu, vývoj pedagogických koncepcií, vývoj vzdelávacích zariadení, ich organizáciu a riadenie.3

3) POROVNÁVACIA PEDAGOGIKA – disciplína s dlhou históriou, je zameraná na popis, analýzu a vysvetlovanie vzdelávacích systémov a problémov.

4) FILOZOFIA VÝCHOVY - disciplína, ktorá sa pokúša objasnovat najpodstatnejšie problémy spojené s úlohou edukacných procesov spolocnosti. Súcasná filozofia výchovy sa zaoberá aj týmito problémami: zmysel a úcelovost edukácie, riadenie a kontrola, hodnoty a obsah

5) TEÓRIA VÝCHOVY - je zameraná na poznávanie a objavovanie teórie výchov, sleduje metódy, princípy a organizacné formy v edukácii.

6) SOCIOLÓGIA VÝCHOVY – zaoberá sa sociálnymi aspektmi výchovy, miestom a funkciou výchovy v spolocnosti, vztahmi objektov a subjektov, štruktúrou a funkciou výchovných inštitúcií. Témy sociológie výchovy: postoj k vzdelávaniu, aký je vztah medzi rodinou a školou, aká je angažovanost rodicov, aké je prostredie v rodine alebo škole

7) PEDAGOGICKÁ ANTROPOLÓGIA - je to veda, ktorá objasnuje ako sa správanie ludí odlišuje podla toho, v ktorom type kultúry žijú. Snaží sa vysvetlovat, aké sú spôsoby správania, zvyky, hodnoty a všíma si kultúru chápanú ako celistvý systém hodnôt.

8) PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA – programovo študuje psychologické základy výchovy v najrôznejších podobách. Analyzuje podmienky, priebeh a výsledky výchovy a vzdelávania, skúma cloveka, jeho cinnost, ucenie a najmä formovanie osobnosti.

9) ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA - je to obor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou rozvoja výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú postihnutí rôznymi nedostatkamizmyslové (logopédia-rec, surdopédia-sluch, tyflopédia-zrak), duševné, poruchy správania(etopédia)

10) SOCIÁLNA PEDAGOGIKA - aplikované odvetvie pedagogiky, ktoré sa zaoberá výchovným pôsobením na rizikové a sociálne znevýhodnené skupiny mládeže a dospelých. Je zameraná na pomoc rodinám s problémovými detmi. Na skupiny mládeže ohrozené drogami a jedincov prepustených z väzby. Praktická realizácia prebieha v zariadeniach ústavnej pomoci a výchovy.

11) PEDAGOGIKA VOLNÉHO CASU – zaoberá sa cinnostou školských a iných zariadení, ktoré zabezpecujú edukáciu vo volnom case. Zoberá sa teóriou a výskumom toho, ako súcasná mládež trávi volný cas (inštitúcie- školské družiny, kluby, ZUŠ, jazykové školy a rôzne strediská pre volný cas detí a mládeže)

12) ANDRAGOGIKA- veda o výchove dospelých, vzdelávanie dospelých, zaoberá sa starostlivostou o dospelých. Vzdelávanie dospelých oznacujeme termínom- periodické, dalšie, nepretržité vzdelávanie

13) VŠEOBECNÁ DIDAKTIKA- je to teória a veda o procesoch ucenia, ale aj vyucovania. Tento predmet vymedzil J. A. Komenský- rozpráva, že didaktika je umenie ako ucit všetkých všetkému

14) PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA- je to disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a metodológiou diagnostikovania v ucebnom prostredí. Metodológia- veda o spôsoboch riadenia. Diagnostikovanie v pedagogike je spojené so zistovaním prícin a podmienok konkrétnej úrovne žiaka. Najrozvinutejšou oblastou v pedagogickej diagnostike je zistovanie a meranie školských výkonov- testy. Uplatnujú sa najmä didaktické testynástroj, ktorý meria výsledky vzdelávania.

15) TEÓRIA RIADENIA ŠKOLSTVA- objasnovanie aktivít, ktoré sa vztahujú
k plánovaniu, organizovaniu a kontrole cinnosti rôznych inštitúcií, ktoré tvoria
vzdelávací systém. Školský manažment- plánujú, organizujú aj kontrolujú organizácie
školy.

16) PEDAGOGICKÁ PROGNOSTIKA- je to vedecká teória o vytváraní budúceho modelu vývoja vzdelávania. Metódy:
a) objektívna- operuje, zaobchádza s urcitými dátami vo vývojových trendochvývojový trend, ktorý sa prejavuje v súcasnosti sa môže za istých podmienok premietnut alebo ovplyvnit budúcnost.
b) subjektívne- prognózy sa opierajú o výpovede subjektov o budúcom vývoji
 
4) Význam pedagogiky, sféry využitia pedagogických vied

Význam pedagogiky :
Pedagogika má v súčasnosti význam nielen pre odborníkov pracujúcich v oblasti pedagogických vied, ale aj pre širokú verejnosť, t.j.:
-  Poskytuje rozbory výchovy vo všetkých vývojových obdobiach človeka a tiež v najrôznejších vzdelávacích a výchovných zariadeniach
-  Rieši výchovné aspekty v najrozmanitejších podmienkach spoločenského života,
-  Opisuje a analyzuje rôzne výchovné systémy, na základe ktorých hľadá optimálnu výchovno – vzdelávaciu koncepciu pre danú spoločnosť.
V súčasnosti v školstve používame tvorivo – humanistickú koncepciu výchovy a vzdelávania.

Sféry využitia pedagogických vied :
Oblasť školstva – školské inštitúcie čerpajú z pedagogiky informácie pre realizáciu výchovy v školskom prostredí.
Oblasť mimoškolského vzdelávania – využívanie poznatkov v oblasti vzdelávania mimo formálneho školského systému (podniky, záujmové kluby a pod.) – pedagogika voľného času, pedagogika vzdelávania dospelých
Oblasť ekonomického rozhodovania – rešpektovanie pedagogických aspektov v ekonomickej oblasti, napr. pri určovaní pomeru medzi počtom učiteľov a žiakov a z toho vyplývajúce údaje o zamestnanosti a výdajoch na platy – ekonómia vzdelávania.
Oblasť sociálnej politiky – informácie o uplatňovaní ľudských zdrojov na trhu práce v závislosti od výšky dosiahnutého vzdelania – sociológia výchovy a vzdelávacia politika
Oblasť pomáhajúcich profesií – poskytovania služieb ľuďom seniorov, ústavoch nápravnej výchovy a pod. – sociálna pedagogika.
Oblasť samotnej vedy – pedagogika prispieva svojimi poznatkami k celkovému i vedeckému objasňovaniu súčasného života spoločnosti.

5) Výchova, Exogénne a endogénne činitele výchovy

Výchova :
Základným pojmom v pedagogických vedách je pojem výchova.
-  Zložitý proces v ľudskej spoločnosti, 
-  Súčasné ponímanie výchovy je výsledkom dlhodobého hľadania optimálneho výchovného modelu, ktorý v sebe integruje pedagogické tradície a výchovné potreby modernej spoločnosti
-  Významný faktor úspešného rozvoja spoločnosti a jej jednotlivých občanov ako vzdelaných, morálne uvedomelých a sociálne angažovaných osobností
-  Celoživotný proces, ktorý zahŕňa rozvoja každého jedinca a je determinovaný mnohými faktormi
Má tri základné stránky :
Normatívnu – vymedzuje ciele, obsah, zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy
Exogénnu – predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia
Endogénnu – vyjadruje zmeny vnútorného vývinu jedinca

Činitele výchovy :
Činitele vnútorné – dedičné a biologické vplyvy – základný determinant rozvoja jedinca
Činitele vonkajšie – materiálne a sociálne prostredie – modifikuje, t.j. akceleruje alebo retarduje vývojový proces  
Výchova :
•  Intencionálna (priama) – priame pôsobenie pedagóga na jedinca sebavýchova
•  Funkcionálna (nepriama) – ovplyvňovanie vhodne adaptovaným prostredím

6) Všeobecné črty výchovy
-  Konkrétnosť – výchova je vždy konkrétnej povahy, vykonávame ju v určitej spoločnosti, pre určitú spoločnosť a na úrovni tejto spoločnosti. Každá výchova bola vždy determinovaná ideálmi svojej spoločnosti, jej ekonomikou
-  Zámernosť – výchovné pôsobenie vnímame ako zámernú činnosť
-  Permanentný charakter – súčasné ponímanie výchovy prekonáva tradičnú predstavu o výchove ako záležitosti prvých dvoch dekád života.
-  Univerzálnosť – univerzálnosť vnímame v súvislostiach, ktoré vypovedajú o tom, že výchova je prítomná v rodine, v škle v mimoškolských výchovno – vzdelávacích zariadeniach
-  Globalizácia – s premenami súčasného sveta súvisí internacionálny charakter a globalizácia výchovy.
-  Pluralita –
-  Mnohostranná orientácia – výchova sa snaží predovšetkým prepraviť jedinca pre plnenie jeho základných ....

7) Pedagóg v edukačnom procese, zložky osobnosti pedagogického pracovníka, pedagogická profesia

Pedagóg :
-  Realizuje vstupnú, priebežnú a výstupnú diagnostiku
-  Koncipuje obsah výchovno-vzdelávacej činnosti
-  Rozhoduje o nasadzovaní vhodných metód, foriem a prostriedkov výchovy
-  Vyhodnocuje dosahované výsledky. Treba dávať spätnú väzbu.
-  Modifikuje výchovný proces v zhode s vekovými a individuálnymi zvláštnosťami vychovávaných jedincov

Zložky osobnosti pedagóga :
-  Biofyziologická a senzomotorická zložka osobnosti (činnosť zmyslových orgánov a motorický systém osobnosti – pedagóg by mal byť psychicky zdravý človek s dobrou fyzickou kondíciou)
-  Kognitívna zložka osobnosti (schopnosti vedomosti a zručnosti z pedagogiky, psychológie, didaktiky, ale aj celkový kultúrno-spoločenský a politický prehľad, orientácia v informačných systémoch, ovládanie cudzích jazykov)
-  Nonkognitívna zložka osobnosti (citová zrelosť, motivácia a motivačný systém, emočná stabilita, kreativizácia, vôľové vlastnosti – sebaovládanie)

Profesijné kompetencie pedagóga :
-  Kompetencie odborné (vedecké základy odboru pedagogika)
-  Kompetencie psychodidaktické
-  Kompetencie komunikatívne
-  K. organizačné a riadiace
-  K. diagnostické a intervenčné
-  K. poradenské a konzultatívne
-  K. reflexie vlastnej činnosti

8) vychovávaný jedinec v edukačnom procese
Výchovný proces sa realizuje predovšetkým v školách rôznych typov a stupňov, v rodine a v špeciálnych zariadeniach. Zahrňuje výchovnú činnosť pedagóga a učebnú činnosť vychovávaného jedinca. Súčasné chápanie výchovného procesu na rozdiel od tradičného chápania (vychovávaného jedinca naučiť a sprostredkovať mu informácie) sa orientuje na aktivitu vychovávaných jedincov, na ich prácu s obsahom edukácie. Základom procesu učenia sa je aktívna, reálna činnosť vychovávaných jedincov, ktorá je založená na myšlienkových aktivitách, na experimentovaní. Takto chápaný výchovný proces je podmienený vychovávaného jedinca a dotvára jeho hodnotový systém. Výchovný proces je podmienený spoločensky a individuálne.

9) príprava jedinca pre výkon sociálnych rolí
Výchova môže byť účinná jedine vtedy, ak jedinca rozvíja a pripravuje pre výkon tých základných sociálnych úloh, ktoré má v spoločnosti zastávať. Pre súčasnú spoločnosť je typické, že na každého jedinca sa kladú kvalifikačné a špecializačné požiadavky. Prejavuje sa to v oblasti ekonomickej, sociálnej, politickej a kultúrnej. Problémy vojny a mieru, ekologické problémy a pod. dávno prekročili lokálny rámec, dnes sa dotýkajú každého človeka a nadobudli charakter globálny. Zlyhanie ktoréhokoľvek člena spoločnosti má často za následok postih celej spoločnosti. Preto je zrejmé, že výchova sa stále viac a viac poníma ako komplexná príprava pre život. Ide o dlhodobý, celoživotný, cieľavedomý a permanentný proces, ktorý sa začína rodinnou výchovou, pokračuje výchovou vo formalizovanom školskom prostredí, ďalej mimoškolskou výchovou, prelína sa do výchovy v rámci spoločnosti, od ktorej sa zároveň odvíja jej permanentný a celoživotný charakter. Sociálne role sa v priebehu vývoja spoločnosti menili, no vždy existovali dominantné sociálne role, pre ktoré výchova ako komplexný a mnohostranný fenomén pripravovala jedincov. Na základe porovnávacej analýzy podmienok a požiadaviek súčasnej spoločnosti sú typické tieto základné sociálne role, pre ktoré je potrebné jedincov sústavne pripravovať :
•  Jedinec ako  občan
•  Jedinec ako pracovník
•  Jedinec ako partner a rodič
•  Jedinec ako ochranca životného prostredia
•  Jedinec ako aktívny účastník kultúrneho života
•  Jedinec ako užívateľ hodnôt spoločnosti
•  Jedinec ako užívateľ voľného času

10) Proces výchovy (modely a etapy)

Výchovný proces :
-  Výchovný proces je zložitým a dialektickým procesom charakterizovaný cieľavedomosťou, zámernosťou, plánovitosťou a komplexnosťou.
Modely výchovného procesu :
Dialektický model – optimálny model vzťahov medzi cieľmi, subjektom, objektom,
  prostriedkami a podmienkami výchovy.
Pedeutocentrický model – výchovné dianie sa podriaďuje vôli vychovávateľa
Pedocentrický model – výchovné dianie sa podriaďuje vychovávanému jedincovi

Modely výchovného procesu :
Voluntaristický model – absolutizuje cieľ výchovy a požiadavky na výchovu sú maximálne.
Technocentrický model – je jednostranne orientovaný na prostriedky výchovy
Funkcionálny model – do výchovy zahrňuje aj pedagogicky nezámerne formovanie osobnosti vychovávaného jedinca vonkajšími a vnútornými podmienkami výchovy.

Etapy výchovného procesu :
Motivácia a požadovanie žiaduceho právania – každý vychovávaný jedinec má vedieť, čo má robiť a má to aj chcieť robiť. Požiadavky majú byť formulované jasne, zrozumiteľne s náležitou motiváciou
Riešenie vytýčených úloh – realizácia požiadaviek v praktickom konaní. V tejto etape vznikajú potrebné návyky.
Prehlbovanie presvedčenia vychovávaných jedincov – formujú sa vlastné mravné vlastnosti vychovávaných jedincov. Pedagóg má správne vysvetľovať mravné zásady
Schopnosť uvedomelo a samostatne sa stavať k požiadavkám – samostatné usmerňovanie vlastného správania sa podľa platných zásad a odolávanie negatívnym vplyvom. V tejto etape sa uvedomelosť prispôsobuje premerane veku vychovávaných jedincov
 
11) Funkcie výchovy :

Funkcie výchovy :
Najvyšším cieľom výchovy je všestranný a úplný rozvoj ľudskej osobnosti. Z uvedeného vyplývajú tieto funkcie výchovy :
1.  príprava jedinca k výkonu sociálnych rolí – výchova sa stále viac a viac poníma ako komplexná príprava pre život.
2.  Rozvoj základných kvalít osobnosti – výchova zohľadňuje aj hľadisko subjektívnej kvality, ktorá sa vo výchovnom procese rozvíja.

Príprava jedinca k výkonu sociálnych rolí – príprava k plneniu životných rolí jedinca. Jedinec ako občan
Rozvoj základných kvalít osobnosti – jedinec ako pracovník. Príprava jedinca pre výkon profesie, na rolu kvalifikovaného a úspešného, pracovníka je významná jednak z hľadiska výchovávaného jedinca, ktorému spoločnosť zabezpečí existenciu. 
 
12) Pedagogické princípy

Pedagogické princípy :
Sú to pravidlá, zákonitosti ktoré ovplyvňujú efektívnosť výchovného procesu.
-  PP majú všeobecnú platnosť
1.  Princíp utvorenia optimálnych podmienok – materiálne, psychohygienicke, klíma atmosféra
2.  Princíp motivácie, cieľavedomosti a aktivity
3.  Princíp názorového pluralizmu – vyjadruje požiadavku rešpektovania rôznorodosti názorov a prístupov k výchovným otázkam, ale aj názorov na život a prácu
4.  Princíp primeranosti a individuálneho prístupu
5.  Princíp mravnosti a tolerancie – problémy riešiť s kľudom a morálnou
6.  Princíp demokracie a humanizmu
7.  Princíp sociálneho konsenzu vo výchove – rodičia obaja chcú naučiť dieťa kresliť. Všetci za jedno
8.  Princíp emocionálnosti – každá aktivita by mala v dieťati vzbudiť záujem. Zapamätám si to pri nejakej zábavnej skúsenosti (spomienky)

13) Tradičné zložky výchovy

Zložky výchovy :
Základné zložky výchovy – od nepamäti až do teraz (5)
1)  Rozumová výchova – jej cieľom je rozvíjať jedinca v oblasti jazykov ako základnom komunikačnom nástroji, v oblasti prírodných a spoločenských vied a v oblasti ekologického formovania jeho osobnosti. Hlavnými prostriedkami rozumovej výchovy sú vyučovanie, ako cieľavedomý proces odovzdávania vedeckých faktov a informácií prostredníctvom učiteľa a učenie, ako proces osvojovania si týchto poznatkov žiakmi. Hlavné úlohy sú (rozvoj myslenia a reči, rozvoj tvorivej činnosti, rozvoj zmyslového poznania)
2)  Mravná výchova – podstatou je utváranie vzťahov jedinca k sebe samému, k spoločnosti a ku prírode. Jej cieľom je rozvíjať u jedinca morálne, právne a politické predstavy, pojmy a presvedčenie a súčasne aj adekvátne správanie v duchu morálneho hodnotového systému, demokratického právneho poriadku. Cieľom mravnej výchovy je (výchova k humanizmu, výchova k demokracii a tolerancii, výchova k rodičovstvu, sexuálna výchova)
3)  Estetická  výchova – rozvíja jedinca v oblasti umenia a krásy. Oboznamuje tiež jedinca s významnými umeleckými dielami a s vývojom umenia ako dôležitého kultúrneho javu. Úlohou estetickej výchovy je (estetické vnímanie a poznávanie krás v prírode, umelecká výchova, výchova estetického vkusu
4)  Pracovná a technická výchova – keď chceli prežiť a niečo dosiahnuť museli pracovať (loviť, naučíme deti aby si vážili každú prácu). Hlavné úlohy (výchova ku kladnému vzťahu k práci každého druhu, výchova k zvolenému povolaniu, rozvoj technického myslenia a tvorivých technických zručností
5)  Telesná výchova – tvorí dôležitú úlohu v harmonickom rozvoji človeka, konkrétne pri rozvíjaní jeho zdravia a telesnej zdatnosti zaisťovaním dostatočného pohybu, vhodnej životosprávy, posilňovaním a otužovaním organizmu. Plní úlohy (zdravotné, vzdelávacie ...)
 
14) Súčasné (novodobé) zložky výchovy

Novodobé zložky :
Svetonázorová výchova
Výchova k manželstvu a rodičovstvu – umožniť a podporovať čo najplnší rozvoj ľudskej osobnosti v tomto smere tak, aby boli utvorené všetky predpoklady na zdravý citový a sexuálny život, predpoklady na utvorenie stabilnej rodiny a optimálne plnenie rodičovského poslania 
Protidrogová výchova – efektívna výchova v prevencii drogových závislostí je tá, ktorej výsledkom je samostatné, slobodné rozhodnutie a presvedčenie žiaka, že žiadna droga v akejkoľvek forme nie je vhodným spôsobom riešenia osobných problémov ani cestou k pochopeniu seba samého. Úlohou učiteľa je žiakom podať aktuálne a vedecky presné informácie o dôsledkoch zneužívania drog.
Výchova k zdraviu a k zdravému životnému štýlu – výchova k zdraviu a k zdravému životnému štýlu predstavuje jeden z určujúcich determinantov prevencie, prostriedok optimalizácie výkonnosti, morfologickej, funkčnej a psychickej rovnováhy organizmu. Zdravie chápeme ako bio-psycho-sociálnu kvalitu.
Globálna výchova – jej úlohou je motivovať a vyzbrojiť žiakov vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami i postojmi potrebnými k tvorivému a pozitívnemu riešeniu globálnych problémov
Prosociálna výchova – formuje prosociálne správanie detí, mládeže a dospelých patrí medzi najmladšie zložky výchovy a v kontexte teórie výchovy sa začala rozpracovávať až v období posledných rokov.
Ekologická a enviromentálna výchova – patrí medzi súčasné zložky výchovy. Jej obsah tvorí oboznamovanie sa s prírodnými javmi a procesmi v životnom prostredí, formovanie a rozvíjanie schopnosti chrániť a zlepšovať životné prostredie a formovanie zručností potrebných na riešenie enviromentálnych problémov
Dopravná výchova
Právna výchova
Onkologická výchova – na školách sa realizujú projekty vyučovania onkologickej výchovy, ktorých úlohou je vyvolať záujem študentov o vlastné zdravie, formovať kladný postoj k onkologickým pacientom, formovať životné návyky v súlade so zdravým spôsobom života
Informačná výchova

15) Školská výchova

Školská výchova :
Škola je základnou výchovno-vzdelávacou inštitúciu civilizovanej spoločnosti
Schole (grécke slovo) – voľný čas
Úloha školy – zabezpečiť výchovu a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých na základe
princípov demokracie, humanizmu a vedeckosti 

16. Školský systém v Slovenskej republike.
Školská výchova
Škola je základnou výchovno-vzdelávacou inštitúciou civilizovanej spoločnosti.
Schole (grécke slovo) – voľný  čas
Úloha školy je zabezpečiť výchovu a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých na základe princípov demokracie, humanizmu a vedeckosti.

Funkcie školy:
Stupne vzdelávania v Slovenskej republike
Predprimárny – materská škola
Primárny – 1.-5. ročník základnej školy
Nižší sekundárny – 6.-9. ročník základnej školy, nižšie ročníky osemročných gymnázií, resp. všetký druhy vzdelávania po 5. ročníku
Vyšší sekundárny – štvorročné gymnáziá, vyššie ročníky osemročných gymnázií
Terciálny neuniverzitný- vyššie odborné školy, rôzne pomaturitné štúdia
Terciálny univerzitný – bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium na vysokých školách
Terciálny postgraduálny

Základné funkcie školy sú :
personalizačná – formuje jedinca smerom k samostatne jednajúcej osobnosti,
kvalifikačná – vybavovanie mladých ľudí znalosťami a inými vlastnosťami potrebnými pre vykonávanie pracovných úkonov,
socializačná – získavanie určitých spôsobov správania sa, určitých názorov, vytváranie obrazu o sebe a iných,
integračná – príprava mladých ľudí nielen pre profesijný život, ale aj politickú a verejnú činnosť.

17) Rodinná výchova

Rodinná výchova :
Rodina je najstaršou spoločenskou inštitúciou a v štruktúre každej spoločnosti má svoje miesto.
-  Má medzi formami výchovy prioritné postavenie
-  Je relatívne samostatná časť výchovy, ktorej úlohy vyplývajú z potrieb dieťaťa i dospelých
Funkcie rodiny : ak sa tieto funkcie nedodržiavajú rodina sa rozpadne
-  Biologicko-reprodukčná – splodiť a vychovávať deti. Je historicky najstaršou funkciou, ktorá je determinovaná vzájomnou láskou muža a ženy a výchovou potomkov.
-  Ekonomická – rodina musí byť ekonomicky zabezpečená. Jej hlavným cieľom je existenčné zabezpečenie všetkých členov rodiny, životaschopnosti rodiny a uspokojovanie potrieb členov rodiny
-  Socializačná funkcia – je prostredím, ktoré učí dieťa začleňovať sa do spoločenských vzťahov
-  Výchovná

Typy rodinnej výchovy :
-  Autoritatívna rodinná výchova – dbať na to aby sa dodržiavali pravidlá
-  Nadmieru zhovievavá rodinná výchova – povoľuje sa viac
-  Náročná (perfekcionalistická) RV – dieťa musí všade byť a všetko vedieť
-  Degradujúca až brutálna RV – dieťa je bité, týrané, bojí sa ísť domov so zlou známkou zo školy
-  Rodinná výchova založená na projekcii sebarealizačných životných plánov do dieťaťa – dieťa musí robiť to čo nedosiahol jeho rodič aj keď to dieťa nechce.
-  Rodinná výchova bez lásky – dieťa je uzavreté
-  Preferujúca RV – iba jedno dieťa preferujem všetko dostane a druhé nedostane nič
-  Laxná RV – o nič sa nestarám
-  Pedocentricky zameraná RV
-  Patologická RV – rodičia sú alkoholici, drogovo závislý

Typológia rodín :
-  Úplná
-  Neúplná
 
18) Mimoškolská výchova

Mimoškolská výchova
-  Prebieha po mimo povinného vyučovania
-  Prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny
-  Zloženie skupín vychovávaných jedincov v záujmovej oblasti je z hľadiska veku heterogénne
-  Uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase ako dobrovoľná aktivita, ktorej sa vychovávaním jedinci zúčastňujú na základe vlastného rozhodnutia

Zariadenia pre mimoškolskú výchovu :
-  Školské výchovné zariadenia (školské kluby detí, jazykové školy, umelecká škola, školy v prírode)
-  Mimoškolské výchovné zariadenia (detské domovy, domy detí a mládeže, centrá voľného času) – sú financované štátom
-  Detské a mládežnícke organizácie, záujmové spolky (skaut)
-  Telovýchovné a športové zariadenia
-  Kultúrno-osvetové inštitúcie a zariadenia
-  Náboženské spolky

19) Sebavýchova

Sebavýchova :
Až do dospelosti sa táto veda nevyužíva (chcem chudnúť, chcem spraviť skúšky, naučím sa jazyk)
Obsahové stránky sebavýchovy :
-  Sebapoznávanie – zdrojom sebapoznávania sú predovšetkým kontakty s inými ľuďmi, práca a činnosť v rámci ľudskej spoločnosti
-  Sebavzdelávanie
-  Sebahodnotenie
-  Sebakontrola – vyžaduje si to pevnú vôľu

Metódy sebavýchovy :
-  Sebapresviedčanie – predstavuje diskusiu človeka so sebou samým, zdôrazňovanie a porovnávanie s cieľom nachádzať pravdu
-  Sebaprinútenie – prinútiť sa postupovať tak, ako je to potrebné a nie tak, ako sa mu momentálne chce
-  Sebapovzbudzovanie  – človek sa zamýšľa nad svojou činnosťou, hodnotí ju a schvaľuje jej výsledky, v ktorých nachádza morálne uspokojenie
-  Samostatné cvičenie – samostatné cvičenie sa v príslušných činnostiach
-  Nasledovanie príkladu – nasledujem svoj vzor

20. Humanizácia výchovy a vzdelávania.
Humanistická orientácia výchovy je smer vo výchove, ktorej cieľom je človek, jeho osobnosť. Cieľom humanistickej výchovy je výchova a až potom vzdelávanie.

Sféry využitia pedagogických vied
– Oblasť školstva – školské inštitúcie čerpajú z pedagogiky informácie pre realizáciu výchovy v školskom prostredí.
– Oblasť mimoškolského vzdelávania – využívanie poznatkov v oblasti vzdelávania mimo formálneho školského systému ( podniky, záujmové kluby a pod. )

-  pedagogika voľného času, pedagogika vzdelávania dospelých.

– Oblasť ekonomického rozhodovania – rešpektovanie pedagogických aspektov v ekonomickej oblasti, napr. pri určovaní pomeru medzi počtom učiteľov a žiakov a z toho vyplývajúce údaje o zamestnanosti a výdajoch na platy – ekonómia vzdelávania
– Oblasť sociálnej politiky – informácie o uplatňovaní ľudských zdrojov na trhu práce v závislosti od výšky dosiahnutého vzdelania – sociológia výchovy a vzdelávacia politika
– Oblasť pomáhajúcich profesií –
– Oblasť samotnej vedy – pedagogika prispieva svojimi poznatkami k celkovému vedeckému objasňovaniu súčasného života spoločnosti.

Základné metódy pedagogiky
– Historicko-porovnávacia metóda – plní základnú úlohu pri riešení koncepčných otázok pedagogiky (cieľov obsahu a prostriedkov výchovy).
– Výskum súčasnej ped. praxe  (empirický výskum) – v rôznych typoch vzdelávacích a výchovných zariadení. Úlohou tohto výskumu je zbierať, analyzovať a zovšeobecňovať ped. javy, odhaľovať zákonitosti edukačného procesu.
-  pozorovanie,
-  pedagogický experiment,
-  rozhovor,
-  dotazník
-  analýza edukačných dokumentov
-  sociometria apod. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu