Pedagogika - vypracované otázky
Pedagogika - vypracované otázky
1) Pedagogika – pojem a predmet
pedagogiky, základné pedagogické pojmy a kategórie
Pedagogika :
Výchova je súčasťou dejín ľudstva od nepamäti a je jedným z podstatných znakov, ktorým sa život v ľudskej
spoločnosti odlišuje od života ostatných živých bytostí.
Pedagogika, respektíve pedagogické
myslenie vzniká na určitom stupni spoločenského vývoja štúdiom a zovšeobecňovaním skúseností z prípravy detí a mládeže
k životu, k účasti na vytváraní materiálnych a duchovných hodnôt.
Pojem :
Pojem pedagogika má svoj základ v starogréckom slove paidagogos (pais – dieťa, agein – viesť). V historickom kontexte
klasickej gréckej výchovy bol slovom paigagógos označovaný vzdelaný otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána, sprevádzal ho do školy,
dozeral na neho pri hrách a učil sa spolu s ním. Zo starej gréčtiny sa tento výraz preniesol do antickej latinčiny slovom paedagogus, avšak
už mal aj rozšírený význam. Slovo paedagogus malo význam nielen ako otrok – sprevádzateľ, ale malo už aj význam učiteľ
a vychovávateľ. Z latinčiny bol výraz paedagogus prevzatý do väčšiny indoeurópskych a iných jazykov, v ktorých boli vytvorené jeho
rôzne podoby. Napríklad v slovenčine pedagóg, pedagogika.
Predmet :
Predmetom pedagogiky je
výchova, t.j. pedagogika sa zaoberá všetkým tým, čo vytvára a determinuje proces výchovy v konkrétnom prostredí a v konkrétnej
situácii, na základe ktorých prebiehajú také činnosti medzi zúčastnenými, že pri nich dochádza k učeniu sa na strane konkrétneho
subjektu. V skutočnosti je predmet pedagogiky neobyčajne rozsiahly a rôznorodý. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že na opísanie samotného
pojmu pedagogika existuje viacero definícií.
Základné pedagogické pojmy a kategórie :
Výchova
v tradičnej pedagogike sa používa v širšom alebo užšom význame. Výchovu v širšom význame
nazývame zámerné, plánovité a cieľavedomé rozvíjanie osobnosti jedinca, ktoré sa skladá z dvoch základných zložiek a to zo
vzdelávania a výchovy v užšom zmysle slova. Výchova v užšom význame je výchova dobrých mravov a dobrej morálky. Patrí
sem (sexuálna výchova, výchova k rodičovstvu a k manželstvu, výchova k mieru). Výchova je zložitá komplexná ľudská činnosť, ktorá
sa zameriava na dosiahnutie zmien v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní. Interpretácia a definovanie pojmu výchovy sú
v súčasnosti dosť rozličné, no napriek tomu má pojem výchova tieto spoločné znaky :
• Výchovné pôsobenie je vždy vedomé a
zámerné
• Výchovné pôsobenie sa vždy zameriava na vopred stanovené ciele, ktoré treba dosiahnuť
• Výchovné pôsobenie
sa zameriava na komplexný rozvoj všetkých stránok jedinca
• Výchovné pôsobenie v tomto zmysle môže prebiehať len u ľudí a
v ľudskej spoločnosti
Vzdelávanie
je proces uvedomelého, cieľavedomého a aktívneho osvojenia
poznatkov a skúseností najrôznejšieho obsahu človekom a tiež aj utváranie celkového postoja človeka k svetu a k životu, proces
dosahovania vzdelanie. Výchova ako zámerná a cieľavedomá činnosť vzniká na určitom stupni spoločenského vývoja. Cieľom vzdelávania
v súčasnosti je všestranný rozvoj osobnosti človeka najmä schopnosť učiť sa, schopnosť prispôsobovať sa rýchlo meniacim sa podmienkam
života. Pre súčasnosť je charakteristický prechod ku koncepcii otvoreného systému vzdelávania vytvorenej na zásadách
humanizmu a demokracie, ktorá zároveň tvorí základ koncepcie permanentného celoživotného vzdelávania.
Vzdelanie
pod pojmom vzdelanie rozumieme systém vedomostí, zručností, návykov, postojov a presvedčenia človeka na určitú úroveň
rozvoja jeho schopností potrieb a záujmov, ktoré boli dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovno-vzdelávacieho procesu a to v školách
alebo rôznymi formami sebavzdelávania alebo aj na základe praktickej činnosti. Pri analýze vzdelania sú dôležité kritéria :
•
Rozsah vzdelania – tvorí množstvo informácií o najrozmanitejších stránkach skutočnosti
• Kvalita
vzdelania – je hodnotená podľa zamerania vzdelania na určitú oblasť skutočnosti, podľa vplyvu vzdelania na rozvoj osobnosti
Po obsahovej stránke sa vzdelanie člení :
• Vzdelanie všeobecné – zabezpečuje si osvojenie základných poznatkov
o spoločnosti, prírode, človeku a ľudskom myslení
• Vzdelanie odborné – zahrňuje špeciálne vedomosti,
zručnosti a návyky z určitej oblasti ľudskej činnosti a je predpokladom pre konkrétnu spoločenskú prax
2)
Klasifikácia pedagogických vied :
- Vekové osobitosti objektu výchovy – tzv. ontogenetické hľadisko
(predškolská pedagogika, pedagogika školského veku, stredoškolská pedagogika, vysokoškolská pedagogika, pedagogika dospelých ....),
- Spoločenská činnosť, ktorej pedagogické aspekty sa skúmajú – tzv. činnostné hľadisko (pedagogika športu, vojenská
pedagogika, pedagogika voľného času ...),
- Charakter výchovného zariadenia a osobitosti jeho výchovných postupov – tzv.
školské hľadisko (predškolská pedagogika, školská pedagogika ....),
- Etapy spoločenského vývoja – tzv.
historické hľadisko (dejiny pedagogiky ...),
Súčasná klasifikácia rozdeľuje pedagogických vied do 2 skupín
:
1. Fundamentálne vedy o výchove – poskytovanie teoretického základu rôznych úrovní a oblastí
spoločenského vedomia (edukačná biológia, psychológia, sociológia, kultúrna antropológia, ekonómia, história...)
2.
Apikatívne vedy o výchove – aplikácia poznatkov fundamentálnych vied do procesu
výchovy
o
manažérske náuky o riadení výchovy a vzdelávania (náuka o edukačnom plánovaní, financovaní, správe, manažmente,
politike),
o Antropologické náuky o riadení učenia (pedagogika – učiteľstvo, vychovávateľstvo, poradenstvo,
andragogika – teória výchovy a vzdelávania dospelých, geragogika – teória výchovy a vzdelávania gerontov, t.j. osôb, ktoré už
prekonali produktívny vek).
- Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich
charakteristika.
Vznik a vývoj pedagogiky
Pedagogika- vyvinula sa v Grécku,
-
je to veda o výchove, ktorá patrí do skupiny vied o cloveku a spolocnosti
- z gréckeho slova paidagogos- pais- dieta
- agoge- viest
Pedagóg- vzdelaný otrok, ktorý viedol deti do škôl. Neskôr sa pedagógmi zacali nazývat ludia, ktorí prichádzali do styku s výchovou-
predovšetkým ucitelia a vychovávatelia.Škola plnila hlavne poslanie výchovno-vzdelávacej inštitúcie.
Pedagogika je veda o výchove
človeka. Pedagogika sa zaoberá otázka mi výchovy.
Výchova- ako osobitná spolocenská cinnost vznikla a vyvíjala sa spolu s ludovou
spolocnostou. Vznikla z praktických potrieb. Z potrieb nastolovaných spolocenským vývojom, z objektívnych potrieb, z prícin, ktoré si vynútili
cielavedome rozvíjat pedagogiku.
V najstarších dobách sa pedagogika definovala ako veda o výchove dorastajúceho pokolenia.
Táto
definícia sa udržala velmi dlho. Neustály rozvoj nútil však uvažovat nad zmenami
v definícii.
Podstatou výchovy
cloveka je vychovat cloveka ludského, humánneho.
Vymenovanie pedagogických disciplín
1) VŠEOBECNÁ PEDAGOGIKA
(základy pedagogiky) - základná pedagogická disciplína, ktorá sa usiluje o systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických
javov, zákonitostí a noriem. Jej obsah delíme:
a) metodologická cast- zaoberá sa metodologickými problémami, ktoré sú spojené s
pojmami, ide v nej najmä o to, co je predmetom pedagogiky, ktoré metódy sa používajú a vztah k iným vedám
b) všeobecná teória
výchovy- skúma základné pedagogické kategórie, aké funkcie má výchova pri rozvoji jedinca, ktoré cinitele fungujú vo výchove a akými
princípmi je riadená výchova
2) DEJINY PEDAGOGIKY - je to skúmanie vývoja pedagogických teórií a vzdelávacej
praxe. Skúmajú vývoj výchovy ako spolocenského javu, vývoj pedagogických koncepcií, vývoj vzdelávacích zariadení, ich organizáciu a
riadenie.3
3) POROVNÁVACIA PEDAGOGIKA - disciplína s dlhou históriou, je zameraná na popis, analýzu a vysvetlovanie
vzdelávacích systémov a problémov.
4) FILOZOFIA VÝCHOVY - disciplína, ktorá sa pokúša objasnovat
najpodstatnejšie problémy spojené s úlohou edukacných procesov spolocnosti. Súcasná filozofia výchovy sa zaoberá aj týmito problémami:
zmysel a úcelovost edukácie, riadenie a kontrola, hodnoty a obsah
5) TEÓRIA VÝCHOVY - je zameraná na poznávanie a
objavovanie teórie výchov, sleduje metódy, princípy a organizacné formy v edukácii.
6) SOCIOLÓGIA VÝCHOVY -
zaoberá sa sociálnymi aspektmi výchovy, miestom a funkciou výchovy v spolocnosti, vztahmi objektov a subjektov, štruktúrou a funkciou
výchovných inštitúcií. Témy sociológie výchovy: postoj k vzdelávaniu, aký je vztah medzi rodinou a školou, aká je angažovanost rodicov,
aké je prostredie v rodine alebo škole
7) PEDAGOGICKÁ ANTROPOLÓGIA - je to veda, ktorá objasnuje ako sa správanie
ludí odlišuje podla toho, v ktorom type kultúry žijú. Snaží sa vysvetlovat, aké sú spôsoby správania, zvyky, hodnoty a všíma si kultúru
chápanú ako celistvý systém hodnôt.
8) PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA - programovo študuje psychologické základy
výchovy v najrôznejších podobách. Analyzuje podmienky, priebeh a výsledky výchovy a vzdelávania, skúma cloveka, jeho cinnost, ucenie a najmä
formovanie osobnosti.
9) ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA - je to obor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou rozvoja výchovy a
vzdelávania jedincov, ktorí sú postihnutí rôznymi nedostatkamizmyslové (logopédia-rec, surdopédia-sluch, tyflopédia-zrak), duševné, poruchy
správania(etopédia)
10) SOCIÁLNA PEDAGOGIKA - aplikované odvetvie pedagogiky, ktoré sa zaoberá výchovným
pôsobením na rizikové a sociálne znevýhodnené skupiny mládeže a dospelých. Je zameraná na pomoc rodinám s problémovými detmi. Na skupiny
mládeže ohrozené drogami a jedincov prepustených z väzby. Praktická realizácia prebieha v zariadeniach ústavnej pomoci a výchovy.
11) PEDAGOGIKA VOLNÉHO CASU – zaoberá sa cinnostou školských a iných zariadení, ktoré zabezpecujú edukáciu vo volnom
case. Zoberá sa teóriou a výskumom toho, ako súcasná mládež trávi volný cas (inštitúcie- školské družiny, kluby, ZUŠ, jazykové školy
a rôzne strediská pre volný cas detí a mládeže)
12) ANDRAGOGIKA- veda o výchove dospelých, vzdelávanie
dospelých, zaoberá sa starostlivostou o dospelých. Vzdelávanie dospelých oznacujeme termínom- periodické, dalšie, nepretržité
vzdelávanie
13) VŠEOBECNÁ DIDAKTIKA- je to teória a veda o procesoch ucenia, ale aj vyucovania. Tento predmet
vymedzil J. A. Komenský- rozpráva, že didaktika je umenie ako ucit všetkých všetkému
14) PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA-
je to disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a metodológiou diagnostikovania v ucebnom prostredí. Metodológia- veda o spôsoboch
riadenia. Diagnostikovanie v pedagogike je spojené so zistovaním prícin a podmienok konkrétnej úrovne žiaka. Najrozvinutejšou oblastou v
pedagogickej diagnostike je zistovanie a meranie školských výkonov- testy. Uplatnujú sa najmä didaktické testynástroj, ktorý meria výsledky
vzdelávania.
15) TEÓRIA RIADENIA ŠKOLSTVA- objasnovanie aktivít, ktoré sa vztahujú
k plánovaniu,
organizovaniu a kontrole cinnosti rôznych inštitúcií, ktoré tvoria
vzdelávací systém. Školský manažment- plánujú, organizujú aj
kontrolujú organizácie
školy.
16) PEDAGOGICKÁ PROGNOSTIKA- je to vedecká teória o vytváraní budúceho
modelu vývoja vzdelávania. Metódy:
a) objektívna- operuje, zaobchádza s urcitými dátami vo vývojových trendochvývojový trend, ktorý
sa prejavuje v súcasnosti sa môže za istých podmienok premietnut alebo ovplyvnit budúcnost.
b) subjektívne- prognózy sa opierajú o
výpovede subjektov o budúcom vývoji
4) Význam pedagogiky, sféry využitia pedagogických vied
Význam pedagogiky :
Pedagogika má v súčasnosti význam nielen pre odborníkov pracujúcich
v oblasti pedagogických vied, ale aj pre širokú verejnosť, t.j.:
- Poskytuje rozbory výchovy vo všetkých vývojových obdobiach
človeka a tiež v najrôznejších vzdelávacích a výchovných zariadeniach
- Rieši výchovné aspekty v najrozmanitejších
podmienkach spoločenského života,
- Opisuje a analyzuje rôzne výchovné systémy, na základe ktorých hľadá optimálnu výchovno –
vzdelávaciu koncepciu pre danú spoločnosť.
V súčasnosti v školstve používame tvorivo – humanistickú koncepciu výchovy
a vzdelávania.
Sféry využitia pedagogických vied :
Oblasť
školstva – školské inštitúcie čerpajú z pedagogiky informácie pre realizáciu výchovy v školskom prostredí.
Oblasť mimoškolského vzdelávania – využívanie poznatkov v oblasti vzdelávania mimo formálneho školského systému
(podniky, záujmové kluby a pod.) – pedagogika voľného času, pedagogika vzdelávania dospelých
Oblasť ekonomického
rozhodovania – rešpektovanie pedagogických aspektov v ekonomickej oblasti, napr. pri určovaní pomeru medzi počtom učiteľov
a žiakov a z toho vyplývajúce údaje o zamestnanosti a výdajoch na platy – ekonómia vzdelávania.
Oblasť sociálnej
politiky – informácie o uplatňovaní ľudských zdrojov na trhu práce v závislosti od výšky dosiahnutého vzdelania – sociológia
výchovy a vzdelávacia politika
Oblasť pomáhajúcich profesií – poskytovania služieb ľuďom seniorov, ústavoch
nápravnej výchovy a pod. – sociálna pedagogika.
Oblasť samotnej vedy – pedagogika prispieva svojimi poznatkami
k celkovému i vedeckému objasňovaniu súčasného života spoločnosti.
5) Výchova, Exogénne a endogénne činitele
výchovy
Výchova :
Základným pojmom v pedagogických vedách je pojem výchova.
- Zložitý proces v ľudskej spoločnosti,
- Súčasné ponímanie výchovy je výsledkom dlhodobého hľadania optimálneho
výchovného modelu, ktorý v sebe integruje pedagogické tradície a výchovné potreby modernej spoločnosti
- Významný faktor
úspešného rozvoja spoločnosti a jej jednotlivých občanov ako vzdelaných, morálne uvedomelých a sociálne angažovaných osobností
- Celoživotný proces, ktorý zahŕňa rozvoja každého jedinca a je determinovaný mnohými faktormi
Má tri základné stránky
:
- Normatívnu – vymedzuje ciele, obsah, zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy
-
Exogénnu – predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia
- Endogénnu – vyjadruje zmeny
vnútorného vývinu jedinca
Činitele výchovy :
Činitele vnútorné – dedičné
a biologické vplyvy – základný determinant rozvoja jedinca
Činitele vonkajšie – materiálne a sociálne prostredie
– modifikuje, t.j. akceleruje alebo retarduje vývojový proces
- Výchova :
• Intencionálna
(priama) – priame pôsobenie pedagóga na jedinca sebavýchova
• Funkcionálna (nepriama) – ovplyvňovanie
vhodne adaptovaným prostredím
6) Všeobecné črty výchovy
- Konkrétnosť – výchova je vždy konkrétnej
povahy, vykonávame ju v určitej spoločnosti, pre určitú spoločnosť a na úrovni tejto spoločnosti. Každá výchova bola vždy
determinovaná ideálmi svojej spoločnosti, jej ekonomikou
- Zámernosť – výchovné pôsobenie vnímame ako zámernú činnosť
-
Permanentný charakter – súčasné ponímanie výchovy prekonáva tradičnú predstavu o výchove ako záležitosti prvých dvoch dekád života.
- Univerzálnosť – univerzálnosť vnímame v súvislostiach, ktoré vypovedajú o tom, že výchova je prítomná v rodine, v škle
v mimoškolských výchovno – vzdelávacích zariadeniach
- Globalizácia – s premenami súčasného sveta súvisí internacionálny
charakter a globalizácia výchovy.
- Pluralita –
- Mnohostranná orientácia – výchova sa snaží predovšetkým prepraviť
jedinca pre plnenie jeho základných ....
7) Pedagóg v edukačnom procese, zložky osobnosti pedagogického pracovníka,
pedagogická profesia
Pedagóg :
- Realizuje vstupnú, priebežnú a výstupnú diagnostiku
- Koncipuje obsah výchovno-vzdelávacej činnosti
- Rozhoduje o nasadzovaní vhodných metód, foriem a prostriedkov výchovy
-
Vyhodnocuje dosahované výsledky. Treba dávať spätnú väzbu.
- Modifikuje výchovný proces v zhode s vekovými a individuálnymi
zvláštnosťami vychovávaných jedincov
Zložky osobnosti pedagóga :
- Biofyziologická
a senzomotorická zložka osobnosti (činnosť zmyslových orgánov a motorický systém osobnosti – pedagóg by mal byť psychicky zdravý
človek s dobrou fyzickou kondíciou)
- Kognitívna zložka osobnosti (schopnosti vedomosti a zručnosti z pedagogiky, psychológie,
didaktiky, ale aj celkový kultúrno-spoločenský a politický prehľad, orientácia v informačných systémoch, ovládanie cudzích jazykov)
- Nonkognitívna zložka osobnosti (citová zrelosť, motivácia a motivačný systém, emočná stabilita, kreativizácia, vôľové vlastnosti
– sebaovládanie)
Profesijné kompetencie pedagóga :
- Kompetencie odborné (vedecké základy odboru
pedagogika)
- Kompetencie psychodidaktické
- Kompetencie komunikatívne
- K. organizačné a riadiace
- K.
diagnostické a intervenčné
- K. poradenské a konzultatívne
- K. reflexie vlastnej činnosti
8)
vychovávaný jedinec v edukačnom procese
Výchovný proces sa realizuje predovšetkým v školách rôznych typov a stupňov,
v rodine a v špeciálnych zariadeniach. Zahrňuje výchovnú činnosť pedagóga a učebnú činnosť vychovávaného jedinca. Súčasné
chápanie výchovného procesu na rozdiel od tradičného chápania (vychovávaného jedinca naučiť a sprostredkovať mu informácie) sa orientuje
na aktivitu vychovávaných jedincov, na ich prácu s obsahom edukácie. Základom procesu učenia sa je aktívna, reálna činnosť vychovávaných
jedincov, ktorá je založená na myšlienkových aktivitách, na experimentovaní. Takto chápaný výchovný proces je podmienený vychovávaného
jedinca a dotvára jeho hodnotový systém. Výchovný proces je podmienený spoločensky a individuálne.
9) príprava
jedinca pre výkon sociálnych rolí
Výchova môže byť účinná jedine vtedy, ak jedinca rozvíja a pripravuje pre výkon tých
základných sociálnych úloh, ktoré má v spoločnosti zastávať. Pre súčasnú spoločnosť je typické, že na každého jedinca sa kladú
kvalifikačné a špecializačné požiadavky. Prejavuje sa to v oblasti ekonomickej, sociálnej, politickej a kultúrnej. Problémy vojny
a mieru, ekologické problémy a pod. dávno prekročili lokálny rámec, dnes sa dotýkajú každého človeka a nadobudli charakter globálny.
Zlyhanie ktoréhokoľvek člena spoločnosti má často za následok postih celej spoločnosti. Preto je zrejmé, že výchova sa stále viac a viac
poníma ako komplexná príprava pre život. Ide o dlhodobý, celoživotný, cieľavedomý a permanentný proces, ktorý sa začína rodinnou
výchovou, pokračuje výchovou vo formalizovanom školskom prostredí, ďalej mimoškolskou výchovou, prelína sa do výchovy v rámci
spoločnosti, od ktorej sa zároveň odvíja jej permanentný a celoživotný charakter. Sociálne role sa v priebehu vývoja spoločnosti menili,
no vždy existovali dominantné sociálne role, pre ktoré výchova ako komplexný a mnohostranný fenomén pripravovala jedincov. Na základe
porovnávacej analýzy podmienok a požiadaviek súčasnej spoločnosti sú typické tieto základné sociálne role, pre ktoré je potrebné
jedincov sústavne pripravovať :
• Jedinec ako občan
• Jedinec ako pracovník
• Jedinec ako partner a rodič
• Jedinec ako ochranca životného prostredia
• Jedinec ako aktívny účastník kultúrneho života
• Jedinec ako
užívateľ hodnôt spoločnosti
• Jedinec ako užívateľ voľného času
10) Proces výchovy (modely
a etapy)
Výchovný proces :
- Výchovný proces je zložitým a dialektickým procesom
charakterizovaný cieľavedomosťou, zámernosťou, plánovitosťou a komplexnosťou.
Modely výchovného procesu :
Dialektický model – optimálny model vzťahov medzi cieľmi, subjektom, objektom,
prostriedkami a podmienkami
výchovy.
Pedeutocentrický model – výchovné dianie sa podriaďuje vôli vychovávateľa
Pedocentrický
model – výchovné dianie sa podriaďuje vychovávanému jedincovi
Modely výchovného procesu :
- Voluntaristický model – absolutizuje cieľ výchovy a požiadavky na výchovu sú maximálne.
-
Technocentrický model – je jednostranne orientovaný na prostriedky výchovy
- Funkcionálny model – do
výchovy zahrňuje aj pedagogicky nezámerne formovanie osobnosti vychovávaného jedinca vonkajšími a vnútornými podmienkami výchovy.
Etapy výchovného procesu :
- Motivácia a požadovanie žiaduceho právania – každý
vychovávaný jedinec má vedieť, čo má robiť a má to aj chcieť robiť. Požiadavky majú byť formulované jasne, zrozumiteľne s náležitou
motiváciou
- Riešenie vytýčených úloh – realizácia požiadaviek v praktickom konaní. V tejto etape vznikajú
potrebné návyky.
- Prehlbovanie presvedčenia vychovávaných jedincov – formujú sa vlastné mravné vlastnosti
vychovávaných jedincov. Pedagóg má správne vysvetľovať mravné zásady
- Schopnosť uvedomelo a samostatne sa stavať
k požiadavkám – samostatné usmerňovanie vlastného správania sa podľa platných zásad a odolávanie negatívnym vplyvom. V tejto
etape sa uvedomelosť prispôsobuje premerane veku vychovávaných jedincov
11) Funkcie výchovy :
Funkcie výchovy :
Najvyšším cieľom výchovy je všestranný a úplný rozvoj ľudskej
osobnosti. Z uvedeného vyplývajú tieto funkcie výchovy :
1. príprava jedinca k výkonu sociálnych rolí – výchova
sa stále viac a viac poníma ako komplexná príprava pre život.
2. Rozvoj základných kvalít
osobnosti – výchova zohľadňuje aj hľadisko subjektívnej kvality, ktorá sa vo výchovnom procese rozvíja.
Príprava jedinca k výkonu sociálnych rolí – príprava k plneniu životných rolí jedinca. Jedinec ako občan
Rozvoj základných kvalít osobnosti – jedinec ako pracovník. Príprava jedinca pre výkon profesie, na rolu kvalifikovaného
a úspešného, pracovníka je významná jednak z hľadiska výchovávaného jedinca, ktorému spoločnosť zabezpečí existenciu.
12) Pedagogické princípy
Pedagogické princípy :
Sú to pravidlá,
zákonitosti ktoré ovplyvňujú efektívnosť výchovného procesu.
- PP majú všeobecnú platnosť
1. Princíp utvorenia
optimálnych podmienok – materiálne, psychohygienicke, klíma atmosféra
2. Princíp motivácie,
cieľavedomosti a aktivity
3. Princíp názorového pluralizmu – vyjadruje požiadavku rešpektovania
rôznorodosti názorov a prístupov k výchovným otázkam, ale aj názorov na život a prácu
4. Princíp
primeranosti a individuálneho prístupu
5. Princíp mravnosti a tolerancie – problémy riešiť s kľudom
a morálnou
6. Princíp demokracie a humanizmu
7. Princíp sociálneho konsenzu vo
výchove – rodičia obaja chcú naučiť dieťa kresliť. Všetci za jedno
8. Princíp emocionálnosti –
každá aktivita by mala v dieťati vzbudiť záujem. Zapamätám si to pri nejakej zábavnej skúsenosti (spomienky)
13)
Tradičné zložky výchovy
Zložky výchovy :
Základné zložky výchovy – od nepamäti
až do teraz (5)
1) Rozumová výchova – jej cieľom je rozvíjať jedinca v oblasti jazykov ako základnom komunikačnom
nástroji, v oblasti prírodných a spoločenských vied a v oblasti ekologického formovania jeho osobnosti. Hlavnými prostriedkami rozumovej
výchovy sú vyučovanie, ako cieľavedomý proces odovzdávania vedeckých faktov a informácií prostredníctvom učiteľa
a učenie, ako proces osvojovania si týchto poznatkov žiakmi. Hlavné úlohy sú (rozvoj myslenia a reči, rozvoj tvorivej
činnosti, rozvoj zmyslového poznania)
2) Mravná výchova – podstatou je utváranie vzťahov jedinca k sebe samému,
k spoločnosti a ku prírode. Jej cieľom je rozvíjať u jedinca morálne, právne a politické predstavy, pojmy a presvedčenie a súčasne aj
adekvátne správanie v duchu morálneho hodnotového systému, demokratického právneho poriadku. Cieľom mravnej výchovy je (výchova
k humanizmu, výchova k demokracii a tolerancii, výchova k rodičovstvu, sexuálna výchova)
3) Estetická výchova
– rozvíja jedinca v oblasti umenia a krásy. Oboznamuje tiež jedinca s významnými umeleckými dielami a s vývojom umenia ako dôležitého
kultúrneho javu. Úlohou estetickej výchovy je (estetické vnímanie a poznávanie krás v prírode, umelecká výchova, výchova estetického
vkusu
4) Pracovná a technická výchova – keď chceli prežiť a niečo dosiahnuť museli pracovať (loviť, naučíme
deti aby si vážili každú prácu). Hlavné úlohy (výchova ku kladnému vzťahu k práci každého druhu, výchova k zvolenému povolaniu,
rozvoj technického myslenia a tvorivých technických zručností
5) Telesná výchova – tvorí dôležitú úlohu
v harmonickom rozvoji človeka, konkrétne pri rozvíjaní jeho zdravia a telesnej zdatnosti zaisťovaním dostatočného pohybu, vhodnej
životosprávy, posilňovaním a otužovaním organizmu. Plní úlohy (zdravotné, vzdelávacie ...)
14) Súčasné
(novodobé) zložky výchovy
Novodobé zložky :
-
Svetonázorová výchova
- Výchova k manželstvu a rodičovstvu – umožniť a podporovať čo
najplnší rozvoj ľudskej osobnosti v tomto smere tak, aby boli utvorené všetky predpoklady na zdravý citový a sexuálny život, predpoklady na
utvorenie stabilnej rodiny a optimálne plnenie rodičovského poslania
- Protidrogová výchova – efektívna výchova
v prevencii drogových závislostí je tá, ktorej výsledkom je samostatné, slobodné rozhodnutie a presvedčenie žiaka, že žiadna droga
v akejkoľvek forme nie je vhodným spôsobom riešenia osobných problémov ani cestou k pochopeniu seba samého. Úlohou učiteľa je žiakom
podať aktuálne a vedecky presné informácie o dôsledkoch zneužívania drog.
- Výchova k zdraviu a k zdravému životnému
štýlu – výchova k zdraviu a k zdravému životnému štýlu predstavuje jeden z určujúcich determinantov prevencie, prostriedok
optimalizácie výkonnosti, morfologickej, funkčnej a psychickej rovnováhy organizmu. Zdravie chápeme ako bio-psycho-sociálnu kvalitu.
-
Globálna výchova – jej úlohou je motivovať a vyzbrojiť žiakov vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami i postojmi
potrebnými k tvorivému a pozitívnemu riešeniu globálnych problémov
- Prosociálna výchova – formuje prosociálne
správanie detí, mládeže a dospelých patrí medzi najmladšie zložky výchovy a v kontexte teórie výchovy sa začala rozpracovávať až
v období posledných rokov.
- Ekologická a enviromentálna výchova – patrí medzi súčasné zložky výchovy. Jej
obsah tvorí oboznamovanie sa s prírodnými javmi a procesmi v životnom prostredí, formovanie a rozvíjanie schopnosti chrániť a zlepšovať
životné prostredie a formovanie zručností potrebných na riešenie enviromentálnych problémov
- Dopravná výchova
- Právna výchova
- Onkologická výchova – na školách sa realizujú projekty
vyučovania onkologickej výchovy, ktorých úlohou je vyvolať záujem študentov o vlastné zdravie, formovať kladný postoj k onkologickým
pacientom, formovať životné návyky v súlade so zdravým spôsobom života
- Informačná výchova
15) Školská výchova
Školská výchova :
Škola je základnou
výchovno-vzdelávacou inštitúciu civilizovanej spoločnosti
Schole (grécke slovo) – voľný čas
Úloha školy –
zabezpečiť výchovu a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých na základe
princípov demokracie, humanizmu a vedeckosti
16. Školský systém v Slovenskej republike.
Školská výchova
Škola je základnou
výchovno-vzdelávacou inštitúciou civilizovanej spoločnosti.
Schole (grécke slovo) – voľný čas
Úloha školy je zabezpečiť
výchovu a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých na základe princípov demokracie, humanizmu a vedeckosti.
Funkcie
školy:
Stupne vzdelávania v Slovenskej republike
Predprimárny – materská škola
Primárny – 1.-5. ročník
základnej školy
Nižší sekundárny – 6.-9. ročník základnej školy, nižšie ročníky osemročných gymnázií, resp. všetký druhy
vzdelávania po 5. ročníku
Vyšší sekundárny – štvorročné gymnáziá, vyššie ročníky osemročných gymnázií
Terciálny
neuniverzitný- vyššie odborné školy, rôzne pomaturitné štúdia
Terciálny univerzitný – bakalárske štúdium, magisterské
štúdium, inžinierske štúdium na vysokých školách
Terciálny postgraduálny
Základné funkcie školy sú :
-
personalizačná – formuje jedinca smerom k samostatne jednajúcej osobnosti,
- kvalifikačná –
vybavovanie mladých ľudí znalosťami a inými vlastnosťami potrebnými pre vykonávanie pracovných úkonov,
-
socializačná – získavanie určitých spôsobov správania sa, určitých názorov, vytváranie obrazu o sebe a iných,
- integračná – príprava mladých ľudí nielen pre profesijný život, ale aj politickú a verejnú
činnosť.
17) Rodinná výchova
Rodinná výchova :
Rodina je
najstaršou spoločenskou inštitúciou a v štruktúre každej spoločnosti má svoje miesto.
- Má medzi formami výchovy prioritné
postavenie
- Je relatívne samostatná časť výchovy, ktorej úlohy vyplývajú z potrieb dieťaťa i dospelých
Funkcie
rodiny : ak sa tieto funkcie nedodržiavajú rodina sa rozpadne
- Biologicko-reprodukčná – splodiť a vychovávať deti. Je
historicky najstaršou funkciou, ktorá je determinovaná vzájomnou láskou muža a ženy a výchovou potomkov.
- Ekonomická – rodina
musí byť ekonomicky zabezpečená. Jej hlavným cieľom je existenčné zabezpečenie všetkých členov rodiny, životaschopnosti rodiny
a uspokojovanie potrieb členov rodiny
- Socializačná funkcia – je prostredím, ktoré učí dieťa začleňovať sa do spoločenských
vzťahov
- Výchovná
Typy rodinnej výchovy :
- Autoritatívna rodinná výchova – dbať na to
aby sa dodržiavali pravidlá
- Nadmieru zhovievavá rodinná výchova – povoľuje sa viac
- Náročná (perfekcionalistická) RV
– dieťa musí všade byť a všetko vedieť
- Degradujúca až brutálna RV – dieťa je bité, týrané, bojí sa ísť domov so zlou
známkou zo školy
- Rodinná výchova založená na projekcii sebarealizačných životných plánov do dieťaťa – dieťa musí robiť to
čo nedosiahol jeho rodič aj keď to dieťa nechce.
- Rodinná výchova bez lásky – dieťa je uzavreté
- Preferujúca RV –
iba jedno dieťa preferujem všetko dostane a druhé nedostane nič
- Laxná RV – o nič sa nestarám
- Pedocentricky zameraná
RV
- Patologická RV – rodičia sú alkoholici, drogovo závislý
Typológia rodín :
- Úplná
- Neúplná
18) Mimoškolská výchova
Mimoškolská
výchova
- Prebieha po mimo povinného vyučovania
- Prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny
- Zloženie
skupín vychovávaných jedincov v záujmovej oblasti je z hľadiska veku heterogénne
- Uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase ako
dobrovoľná aktivita, ktorej sa vychovávaním jedinci zúčastňujú na základe vlastného rozhodnutia
Zariadenia pre mimoškolskú výchovu :
- Školské výchovné zariadenia (školské kluby detí, jazykové školy,
umelecká škola, školy v prírode)
- Mimoškolské výchovné zariadenia (detské domovy, domy detí a mládeže, centrá voľného času)
– sú financované štátom
- Detské a mládežnícke organizácie, záujmové spolky (skaut)
- Telovýchovné a športové
zariadenia
- Kultúrno-osvetové inštitúcie a zariadenia
- Náboženské spolky
19) Sebavýchova
Sebavýchova :
Až do dospelosti sa táto veda nevyužíva (chcem chudnúť, chcem
spraviť skúšky, naučím sa jazyk)
Obsahové stránky sebavýchovy :
- Sebapoznávanie – zdrojom sebapoznávania sú
predovšetkým kontakty s inými ľuďmi, práca a činnosť v rámci ľudskej spoločnosti
- Sebavzdelávanie
- Sebahodnotenie
- Sebakontrola – vyžaduje si to pevnú vôľu
Metódy sebavýchovy :
- Sebapresviedčanie –
predstavuje diskusiu človeka so sebou samým, zdôrazňovanie a porovnávanie s cieľom nachádzať pravdu
- Sebaprinútenie – prinútiť
sa postupovať tak, ako je to potrebné a nie tak, ako sa mu momentálne chce
- Sebapovzbudzovanie - človek sa zamýšľa nad svojou
činnosťou, hodnotí ju a schvaľuje jej výsledky, v ktorých nachádza morálne uspokojenie
- Samostatné cvičenie – samostatné
cvičenie sa v príslušných činnostiach
- Nasledovanie príkladu – nasledujem svoj vzor
20. Humanizácia
výchovy a vzdelávania.
Humanistická orientácia výchovy je smer vo výchove, ktorej cieľom je človek, jeho osobnosť.
Cieľom humanistickej výchovy je výchova a až potom vzdelávanie.
Sféry využitia pedagogických
vied
- Oblasť školstva – školské inštitúcie čerpajú z pedagogiky informácie pre realizáciu výchovy v školskom
prostredí.
- Oblasť mimoškolského vzdelávania – využívanie poznatkov v oblasti vzdelávania mimo formálneho školského
systému ( podniky, záujmové kluby a pod. )
- pedagogika voľného času, pedagogika vzdelávania dospelých.
- Oblasť ekonomického rozhodovania – rešpektovanie pedagogických aspektov v ekonomickej oblasti, napr. pri určovaní pomeru medzi počtom
učiteľov a žiakov a z toho vyplývajúce údaje o zamestnanosti a výdajoch na platy – ekonómia vzdelávania
- Oblasť
sociálnej politiky – informácie o uplatňovaní ľudských zdrojov na trhu práce v závislosti od výšky dosiahnutého vzdelania –
sociológia výchovy a vzdelávacia politika
- Oblasť pomáhajúcich profesií -
- Oblasť samotnej vedy – pedagogika
prispieva svojimi poznatkami k celkovému vedeckému objasňovaniu súčasného života spoločnosti.
Základné metódy
pedagogiky
- Historicko-porovnávacia metóda – plní základnú úlohu pri riešení koncepčných otázok pedagogiky
(cieľov obsahu a prostriedkov výchovy).
- Výskum súčasnej ped. praxe (empirický výskum) – v rôznych typoch vzdelávacích
a výchovných zariadení. Úlohou tohto výskumu je zbierať, analyzovať a zovšeobecňovať ped. javy, odhaľovať zákonitosti
edukačného procesu.
- pozorovanie,
- pedagogický experiment,
- rozhovor,
- dotazník
- analýza
edukačných dokumentov
- sociometria apod.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta