Zóny pre každého študenta

Politológia a právo – vypracované otázky

POLITOLÓGIA A PRÁVO:

20. Vysvetlite jednotlivé pojmy (Legislatívna rada vlády , návrh zákona, čítania, gestorský výbor; prijatie, platnosť, vyhlásenie, účinnosť právnej normy) a etapy legislatívneho procesu. Aký zákon by ste ako poslanec/poslankyňa navrhli?

Vysvetlite jednotlivé pojmy (Legislatívna rada vlády , návrh zákona, čítania, gestorský výbor; prijatie, platnosť, vyhlásenie, účinnosť právnej normy) a etapy legislatívneho procesu:

Legislatívny proces- proces prijímania zákonov, ktorého pravidlá bývajú zakotvené v ústave a rokovacom poriadku parlamentu. Má 4 základné štádiá:

1.) Zákonodarná iniciatíva- znamená, že návrh zákona podáva vláda, poslanci, prípadne iné orgány

2.) Prerokovanie návrhu zákona- zákon je posudzovaný, vytvára sa konečné znenie

3.) Schválenie návrhu zákona- hlasovanie o návrhu zákona a odpis zákona

4.) Vyhlásenie zákona- vydanie v publikačnom orgáne (Zbierka zákonov)

Legislatívna rada vlády- poradný orgán vlády, kt. sa venuje posúdeniu legislatívnej stránky návrhu zákona, skúma, ako návrh zákona zapadá medzi ostatné právne predpisy

-predseda legislatívnej rady môže návrh zákona vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením na program rokovania leg. rady

Návrh zákona- právo podávať návrhy zákona má vláda, poslanci NR SR a výbory NR SR

- vláda podáva návrh ako kolektívny orgán, poslanci môžu podávať návrhy aj jednotlivo

1.) Vládny návrh zákona:

- Pri tvorbe zákona sa riadi legislatívnymi pravidlami

- Návrh ide potom do tzv. vnútorného pripomienkového konania- dostanú ho ostatné sekcie

- Orgány (NKÚ, Generálna prokuratúra, podnik. subjekty) majú 15-dňovú lehotu na oznámenie pripomienok

2.) Návrh zákona pripravený poslancami a výbormi NR SR:

- Návrh ide predsedovi NR SR

- Vláda má 30-dňovú lehotu

- Návrh sa potom prerokováva v NR v jednotlivých čítaniach:

I. Čítanie:- navrhovaný zákon sa prednesie ako celok

- predseda NR SR ho doručí najmenej 15 dní pred schôdzou NR SR všetkým poslancom

-zákon vrátený prezidentom musí schváliť nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (najmenej 76)

II. Čítanie:- o návrhu rokujú výbory

- 39 hlasov stačí na schválenie

-v tomto štádiu môže občan asi najvýraznejšie zasiahnuť do obsahu zákona (schôdze výborov)

III. Čítanie:- hlasuje sa o zákone ako celku

-výsledkom hlasovania je konečné prijatie alebo odmietnutie zákona ( na prijatie je potrebná nadpolovičná väčšina, na prijatie ústavného zákona je trojpätinová väčšina)

Účinnosť právnej normy- vlastnosť právnej normy. Ak v zákone nie je uvedený dátum, nadobúda účinnosť 15 dní po uverejnení v Zbierke zákonov.

Platnosťzákona- nadobúda zákon dňom, kedy bol uverejnený v Zbierke zákonovlegisvakačná lehota a slúži na to, aby sa každý, komu zo zákona vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho obsahom.

Gestorský výbor- skupina poslancov, kt. dohliada a ručí za správnosť legislatívneho procesu a jeho súlad s ústavou

Aký zákon by ste ako poslanec/poslankyňa navrhli?

-






21. Charakterizujte a porovnajte volebné systémy. Vysvetlite rozdiely medzi parlamentnými, prezidentskými, komunálnymi voľbami a voľbami do vyšších územných celkov. Vysvetlite význam volieb pre demokratický štát a spoločnosť.

Charakterizujte a porovnajte volebné systémy:

Volebný systém- ústavou alebo zákonom stanovený spôsob volieb do zastupiteľských zborov

a) Priamy- referendum

b) Nepriamy- volenie zástupcov (poslanci)

1.) Pomerný (proporcionálny)- jednotlivé politické strany dostanú taký počet kresiel, koľko percent hlasov dostanú vo voľbách
-môžu sa do parlamentu dostať aj menšie strany
-menej stabilné vlády

2.) Väčšinový- víťaz berie všetko
-ľahké rozhodovanie, stabilnejšia vláda
-nezohľadňuje voľbu spoločenských menšín

3.) Zmiešaný- výhody z obidvoch, určí sa min. percento, aby mohla ísť strana do parlamentu (u nás 5%)
- mnohé krajiny majú dvojkomorový parlament, využívajú sa prvky pomerného (dolná) aj väčšinového (horná) volebného systému (Česko)

- na Slovensku je pomerný volebný systém (150 poslancov)
- do volieb môže ísť človek od 21 rokov, voliť od 18

Vysvetlite /Uveďte rozdiely medzi parlamentnými, prezidentskými, komunálnymi voľbami a voľbami do vyšších územných celkov: uveďte ešte 1 typ, ktorý chýba

Parlamentné voľby:
-
Občania volia na základe kandidátskych listín

- za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo,dosiahol 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR, poslanci sú volení na 4 roky

Prezidentské voľby:
Prezident je volený priamo občanmi na zákl. všeobecného, rovného, priameho a tajného hlasovania
- Môže byť zvolený najviac v 2 po sebe idúcich obdobiach
- Funkčné obdobie je 5 rokov

Komunálne voľby (Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku):
-
Voľby poslancov zastupiteľstiev a starostov obcí, mestských častí a primátorov miest
- Min. vek na starostu je 25 rokov
- Volebné obvody sa tvoria pomerne k počtu obyvateľov, na 1 obvod max. 12 poslancov
- Na úrad starostu môže každá strana nominovať len jedného kandidáta

- volebné obdobie- 4 roky

Voľby do vyšších územných celkov:
-
SR má 8 samosprávnych krajov (VÚC), z kt. každý má vlastné orgány
- Občania volia zastupiteľstvo samosprávneho kraja a predsedu (župana), na kt. post môže kandidovať občan od 25 rokov s trvalým pobytom
- Počet volebných obvodov sa v každom samosprávnom kraji určuje pomerným spôsobom, spravidla 1 poslanec na 12-15 000 ob.
- Poslanci a predseda sú volení v priamych voľbách

-volebné obdobie -4 roky

Iný typ volieb

Priame voľbyznamená, že volič priamo volí štátnych reprezentantov svojím hlasom.

Nepriame voľby – občan sa priamo nezúčastňuje na volebnom výbere osoby do štátnej funkcie. Občan – volič môže byť zastúpený 2 spôsobmi :

1. Buď poverí osobu, ktorá bude v jeho mene voliť

2. Nepriamym spôsobom možno voliť aj prezidenta štátu- Česko /, keď voliča zastupujú zvolení členovia parlamentu./

Vysvetlite význam volieb pre demokratický štát a spoločnosť:

- Voľby sú jedným z nástrojov politickej komunikácie. Sú spätnou väzbou komunity, vyjadrujú súhlas či nesúhlas so súčasným politickým systémom. V demokratickom režime by sa nemalo stať, že vláda neakceptuje informácie, ktoré sa k nej dostali prostredníctvom voličov – čiže volebné výsledky – ktoré menia metódy rozhodovania a politiku.

22. Ktoré znaky musia spĺňať demokratické voľby? Vysvetlite princípy volebného práva v SR. Prečo by mal občan voliť a prečo sa niektorí ľudia na voľbách nezúčastňujú?

Ktoré znaky musia spĺňať demokratické voľby?

- Princíp všeobecnosti; tajnosti; priamosti; rovnosti; slobody.

Vysvetlite princípy volebného práva v SR.

Volebné právo- prostriedok, ako sa občania podieľajú na uskutočňovaní moci, začleňuje sa do skupiny politických práv aslobôd

Princíp všeobecnosti- aktívne volebné právo (právo voliť) a pasívne volebné právo (byť volený) má človek po dovŕšení požadovanej vekovej hranice bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasovú a etnickú príslušnosť, politické presvedčenie a i.

Princíp tajnosti- volič prejaví svoju politickú vôľu a priazeň určitému politickému subjektu bez akejkoľvek kontroly hlasovania

Princíp priamosti- voliči hlasujú priamo za politické subjekty alebo za jednotlivých kandidátov

Princíp rovnosti- hlasy všetkých voličov majú platnosť a váhu

Princíp slobody- volič má mať slobodný výber medzi politickými subjektmi, musí mať možnosť voliť slobodne a bez nátlaku

Prečo by mal občan voliť a prečo sa niektorí ľudia na voľbách nezúčastňujú?

-










23. Vysvetlite pojmy právo, právna norma, právny predpis, právny systém. Vymenujte a rozlíšte druhy právnych noriem. Charakterizujte odvetvie občianskeho práva z hľadiska jeho obsahového zamerania. Objasnite, ako sa uzatvára zmluva? a akými spôsobmi môže končiť zmluvný vzťah. Vysvetlite základné druhy sankcií v občianskom práve.

Vysvetlite pojmy právo, právna norma, právny predpis, právny systém:

Právo- vedecká disciplína, kt. sa zaoberá porušovaním zákonov a rozhodovaním vo veciach sporov

- súhrn pravidiel správania sa, kt. sú štátom vynútiteľné a sankcionované, platia pre celú spoločnosť

Právna norma- jedno pravidlo správania sa, zvyčajne založené na hypotéze a sankcii:

Právny prepis- ucelený text, v kt. sú právne normy

Právny systém- spôsob vzniku a uplatňovania práva

Vymenujte a rozlíšte druhy právnych noriem:
1) zákonné– ústava, ústavné zákony, zákony
2) podzákonné– nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev, všeobecne záväzné nariadenia
3) normatívne– všeobecné, adresované neobmedzenému množstvu jednotlivcov
4) individuálne– presne zameraná pôsobnosť na osobu, miesto, problém (napr. zákaz pobytu)
5) konštitutívne(právotvorné) – vznik, zmena, zánik právnych vzťahov
6) deklaratórne– spojené s potvrdením existencie – neexistencie právneho vzťahu (napr. potvrdenie záväzku dlžník – veriteľ)

Charakterizujte odvetvie občianskeho práva z hľadiska jeho obsahového zamerania:

Občianske právo- odvetvie súkromného práva, kt. rieši otázku sporov medzi občanmi (hlavne v majetkových záležitostiach)

1.) Vlastnícke (vecné) právo- vzťahy k veciam, právo držby a pod.

2.) Dedičské právo- spôsob prechodu práv a povinnosti zosnulej osoby na dediča

3.) Záväzkové právo- vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi občiansko-právnych vzťahov (zmluvy)

Pramene: ústava SR, občiansky zákonník, občiansky súdny poriadok

Spory: a) majetkové
b) nemajetkové (urážka cti, ohováranie)

Objasnite, ako sa uzatvára zmluva a akými spôsobmi môže končiť zmluvný vzťah:

Uzatváranie zmluvy: a) Ústne
b) Písomné

Náležitosti zmluvy:
-
Subjekty (kto s kým uzatvára zmluvu)
- Objekt (o čo ide)
- Čas (na ktorý sa uzatvára zmluva)
- Premlčacia doba (môže, nemusí byť)
- Podmienky neplatenia dlhu
- 2 svedkovia alebo notár

Zmluva sa končí:
- splatením dlhu, nemožnosťou splatenia dlhu, úmrtím jedného zo strán
- Premlčacia doba býva spravidla 3 roky, pri veľkých sumách a nehnuteľnostiach 10 rokov
- Vlastnícke právo je nepremlčateľné, môže byť určené dohodou

Vysvetlite základné druhy sankcií v občianskom práve:
1)
uvedenie veci do pôvodného stavu
2) náhrada škody
3) satisfakcia nemajetkovej ujmy (symbolické odškodnenie, verejné ospravedlnenie)

subjektívnej zodpovednosti je nevyhnutne prítomné zavinenie, ale pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky (preukázania) zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím) škodu nezavinil.

24. Zhodnoťte význam právnych odvetví a vysvetlite, ktoré osobné práva občanov chránia?. Charakterizujte práva v dokumente Dohovor o právach dieťaťa.

Zhodnoťte význam právnych odvetví a vysvetlite, ktoré osobné práva občanov chránia:

Právne odvetvie- skupina právnych noriem, ktoré upravujú určitú skupinu právnych predpisov

1.) Verejné právo- právne normy, kt. upravujú vzťahy medzi štátom ako nositeľom štátnej moci a občanmi alebo inými právnymi subjektmi:
a) ústavné (štátne) právo
b) správne (administratívne právo)
c) finančné právo
d) medzinárodné verejné právo
e) trestné právo

2.) Súkromné právo- právne normy, kt. upravujú vzťahy subjektov občianskej spoločnosti založené na princípe vzájomnej rovnosti a nezávislosti:
a) občianske právo
b) rodinné právo
c) obchodné právo

Charakterizujte práva v dokumente Dohovor o právach dieťaťa:

Dohovor o právach dieťaťa (1989):

 právo na meno a štátnu príslušnosť,

 právo žiť s rodičmi, právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného z nich alebo od obidvoch,

 právo na život a rozvoj, slobodu prejavu a právo na vhodné informácie,

 sloboda svedomia, myslenia a náboženstva,

 právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť (právo na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu), právo na vzdelanie,

 právo na oddych a voľný čas, účasť v hrách, právo využívať sociálne zabezpečenie vrátane sociálneho poistenia, právo vedieť o svojich právach,

25. Objasnite predmet rodinného práva. Charakterizujte význam rodiny pre dieťa. Porovnajte formy náhradnej rodinnej výchovy. Zaujmite vlastné stanovisko k porušovaniu práv dieťaťa. Stručne objasnite význam a podstatu dokumentov týkajúcich sa ochrany práv detí?. Uveďte 4 práva a 2 povinností detí.

Objasnite predmet rodinného práva:

Rodinné právo- oblasť práva, kt. rieši vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi manželmi a otázky náhradnej rodiny

- Pramene: ústava SR, zákon o rodine

Charakterizujte význam rodiny pre dieťa:
- Reguluje správanie ľudí
- Zabezpečuje reprodukciu
- Zabezpečuje socializáciu svojich členov
- Poskytuje citovú oporu, ochranu
- Stará sa o materiálne zabezpečenie

Porovnajte formy náhradnej rodinnej výchovy:

1.) Pestúnska starostlivosť- dieťa je zverené do starostlivosti osoby- pestúna, kt. dostáva od štátu príspevok
- Rozhoduje o bežných veciach týkajúcich sa dieťaťa
- Trvá do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa

2.) Opatrovníctvo- je vymedzené súdom v prípade stretu záujmov rodičov a detí, súrodencov, ohrozenia majetkových záujmov dieťaťa alebo z a iných dôvodov
- Opatrovník má práva a povinnosti len v tých zál., kt. určí súd

3.) Osvojenie (adopcia)- právne vytvorené rodinné puto, kt. vzniká rovnaký, pomer aký je medzi rodičmi adeťmi azanikajú príbuzenské vzťahy k pôvodnej rodine
- Osvojitelia preberajú rodičovskú zodpovednosť, osvojenec preberá priezvisko svojho osvojiteľa

4.) Ústavná výchova- využíva sa v prípade ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená a nie je možné nájsť iné výchovné opatrenia
- Musí byť nariadená súdom a trvá do plnoletosti dieťaťa

Zaujmite vlastné stanovisko k porušovaniu práv dieťaťa:

-

Stručne objasnite význam a podstatu dokumentov týkajúcich sa ochrany práv detí:

Deklarácia práv dieťaťa- (1959- OSN) - obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov, a preto má širokú podporu. V roku 1990 pristúpila k nemu aj Slovenská republika.

Dohovor o právach dieťaťa (20.11.1989- OSN) – obsahuje 4 kategórie práv: a) právo dieťaťa na prežitie, b) právo dieťaťa na vývoj, c) právo na slobodu názoru a jeho prejavenia, právo na rešpektovanie dôstojnosti a súkromia, d)sloboda vyznania a náboženstva

Práva a povinnosti detí

Práva: právo na šťastie, rodinu,právo prednostnej záchrany, výživu, opateru, vzdelávanie
Povinnosti: dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy, zaopatriť rodičov v starobe


26. Charakterizujte vznik, vývoj a podstatu pojmu štát. Vymenujte a objasnite znaky štátu, uveďte a opíšte štátne symboly SR.

Charakterizujte vznik, vývoj a podstatu pojmu štát:

Štát
- spoločenstvo ľudí žijúcich na spoločnom území vymedzenom hranicami majúce spoločnú ekonomiku, právny systém a zvrchovanosť politickej moci
- mocensko-politická organizácia, kt. má neobmedzenú moc nad územím, úlohou je efektívne ho spravovať (a všetko, čo je na ňom), právo vytvárať pravidlá správania sa občanov a vzniká na základe spoločenskej zmluvy

- pred vznikom štátu žili ľudia v rodovom zriadení založenom na príbuzenstve

- na čele rodu staršina (náčelník) alebo rada starších

- spoločnosť početne rástla a sociálne sa rozvrstvila → vznik kmeňa

- kmeň mal svoje územie a nárečie, organizovali náboženské obrady

- prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka znamenal deľbu práce (spoločnosť sa delí na remeselníkov, kňazov, bojovníkov)

- tak vznikla vládnuca a podriadená vrstva, vytvorili sa vzťahy ekonomickej závislosti a podriadenosti

- kvôli potrebe organizovať spoločnosť tak vznikol primitívny štát

- staroveké Grécko- polis (mestský štát); staroveký Rím- res publicae (vec verejná), neskôr vzniká vyspelejšia forma štátu- impérium

- neskôr Machiavelli zaviedol používanie výrazu štát vo forme republiky a monarchie

Vymenujte a objasnite znaky štátu, uveďte a opíšte štátne symboly SR:

Znaky štátu:

1.) Štátna moc - najvyšší druh verejnej moci
- zvrchovaný mechanizmus, kt. spravuje vývoj na určitom území

2.) Územie štátu - priestor vymedzený hranicami
- formy nadobudnutia územia:
a) akcesiou- prirodzený prírastok
b) cesiou- nadobudnutie územia so súhlasom iného štátu
c) anexiou- použitím sily
d) okupáciou- získaním územia, nad kt. nikto nevykonáva zvrchovanú moc

3.) Štátne občianstvo
- príslušnosť osoby k istému štátu
-
trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou aštátom
-
štátno-občiansky vzťah- práva a povinnosti majú obidvaja
-
udeľuje ho min. vnútra SR
-
nikomu nemôže byť vzaté proti vlastnej vôli (len na základe žiadosti)
-
formy nadobudnutia občianstva:
a) narodením v danom štáte, ak jeden z partnerov je občanom štátu
b) sobášom s členom danej krajiny
c) na základe žiadosti

4.) Štátne symboly- majú národný význam:
a) Štátna vlajka
b) Štátny znak
c) Štátna hymna
d) Štátna pečať

5.) Štátna suverenita- nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci
-neobmedzená moc na vydávanie zákonov; je nescudziteľná (je monopolná)






















27. Uveďte, čo je to právo a aký je rozdiel medzi morálkou a právom. Uveďte hlavné piliere európskeho právneho systému. Objasnite potrebu práva v spoločnosti.

Uveďte, čo je to právo a aký je rozdiel medzi morálkou a právom:

Právo
- súhrn pravidiel správania sa, kt. sú štátom vynútiteľné a sankcionované a platia pre celú spoločnosť; tvorba právnych noriem a ich realizácia v spoločenskom živote
- má veľmi blízko k morálke
- od morálky sa odlišuje, pretože mravné normy nie sú sankcionované a vynútiteľné, posudzuje ich verejná mienka

Znaky: - monizmus- v danej krajine platí 1 platný právny systém
- spätosť so štátom- opiera sa ojeho donucovaciu moc (sankcie)
- zvláštna forma- podoba zákona, vyhlášky

Uveďte hlavné piliere európskeho právneho systému:

1) grécka múdrosť
- múdrosť a cit pre krásu; kalokagatia;
- symbol: akropola
-
sokratovské obdobie (Sokrates, Platón, Aristoteles)
- zanechali nám myšlienky občianskeho štátu- polis, demokracie, foriem vlády

2) rímsky zmysel pre poriadok
- zmysel pre právo a poriadok (správne žiť a vládnuť)
- symbol: koloseum
- rétorika, systém platného práva, základom je grécka filozofia
- abstraktné vzory, jurisprudencia

3) kresťanská morálka
- Nový zákon a myšlienky J. Krista
- symbol: hora Sinaj
- formovala sa cirkev:- 313 Milánsky edikt (Konštantín Veľký)
- Svätý Augustín (ľudské práva), sloboda svedomia asrdca
- Tomáš Akvinský (šíril základné tendencie gr. filozofie)

Potreba práva v spoločnosti
S postupným rozvojom ľudskej spoločnosti sa vynárala aj potreba predchádzania chaosu

a dodržiavania určitého poriadku.Táto potreba vyplynula zo skutočnosti, že ľudská spoločnosť

je rôznorodá.Práve z dôvodu obmedzenosti zdrojov na uspokojenie potrieb všetkýchľudí

vzniká v spoločnosti množstvo konfliktov.Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, žeľudia budú

schopní všetko medzi sebou vyriešiť k všeobecnej spokojnosti.Realita sa však nie vždy vyvíja

ideálne. Najvýstižnejšie to vyjadril anglický teoretik Thomas Hobbes tvrdil, že v spoločnosti, v ktorej má každý právo na všetko, sa toto právo stáva v konečnom dôsledku právom na nič.
28. Vysvetlite pojem demokracia a jej základné princípy. Porovnajte dve formy demokracie (priama, nepriama). Charakterizujte volebné systémy.

Vysvetlite pojem demokracia a jej základné princípy
DEMOKRACIA
= vláda (gr. kratos) ľudu (gr. Demos)
-
vznik – staroveké Grécko-6.st. p.n.l Ateny
- forma politického zriadenia
- miera podielu občanov na správe vecí verejných
-občania sa spolupodieľajú na politickom rozhodovaní, na riadení štátu


Základné princípy
:

a) vláda väčšiny, ktorá rešpektuje práva menšiny

b) nositeľom moci je ľud

c)záruka základných ľudkých práv a slobôd

d)štátna moc sa delí na tri zložky

e) pravidelné slobodné voľby

f) právo zúčasňovať sa na správe verejných vecí

g) politický pluralizmus-existuje v štáte viacero politických strán

h) ekonomický pluralizmus-slobodné podnikanie

Porovnajte dve formy demokracie (priama, nepriama)
a) PRIAMA – občania sa osobne podieľajú na rozhodovaní prostredníctvom referenda, volieb, plebiscitu (staroveké Grécko)

b) NEPRIAMA (zastupiteľská) – občania volia svojich zástupcov (poslancov),ktorí rozhodujú o verejných veciach v mene ľudu

Charakterizujte volebné systémy
typy:

a) pomerný (proporcionálny)

-volič sa vyjadruje k celej kandidátke politickej strany,nie k jednotlivým kandidátom

-volí sa väčší počet poslancov, ktorí budú zastupovať politickú stranu

-pol. strany podľa výsledku volieb dostanú počet poslaneckých mandátov zodpovedajúci pomeru odovzdaných hlasov

-systém prevláda v európskych krajinách


b) väčšinový

-územia štátu rozdelené na množstvo menších volebných obvodov,podľa počtu poslaneckých mandátov v parlamente

-v každom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán

-voliči hlasmi rozhodujú,kto bude v ich obvod v parlamente zastupovať

-volebný zákon stanoví potrebné percento hlasov na víťazsvo kandidáta

-systém sa využíva v USA a vo Veľkej Británií

c) zmiešaný

- využíva výhody 1. a 2. VS

-určuje sa dolná hranica zvoliteľnosti (u nás 5%)

29. Vysvetlite pojmy prirodzené práva, ľudské práva a slobody, občianske práva. Uveďte 3 generácie ľudských práv a zdôvodnite zaradenie jednotlivých ľudských práv do generácií. Charakterizujte Ústavu SR ako základný zákon štátu. Vymenujte dokumenty prijaté na ochranu ľudských práv a slobôd,objasnite ich význam v rámci medzinárodnej ochrany ľudských práv.

Vysvetlite rozdiely medzi ľudskými a občianskymi právami.Ktoré orgány OSN, EÚ, Rady Európy sa zaoberajú ochranou ľudských práv?

Vysvetlite pojmy prirodzené práva, ľudské práva a slobody, občianske práva

PRIRODZENÉ PRÁVA

- práva, ktoré nadobúda jednotlivec narodením (právo na život, právo vlastniť majetok, právo na slobodu)
- ak sa prirodzené práva stávajú súčasťou medzinárodných dokumentov, hovoríme o ľudských právach

ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY

- oprávnenia priznané jednotlivcom, ktoré im umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojovanie duchovných a iných túžob, cieľov

- uzákonenia a vyhlásenia, kt. sú neodcudziteľné, sú to možnosti a povinnosti občana aj štátu, regulujú vzťahy, ochraňujú občana a jeho majetok, vyjadrujú rovnosť a slobodu

- tvorcom ĽP je štát

- sú ohraničené právami a slobodami iných ľudí a dobrom spoločnosti


OBČIANSKE PRÁVA

- ak sa ľudské práva stávajú súčasťou práva štátu (ak štát prijme katalóg ľudských práv do ústavy) hovoríme o občianskych právach aslobodách

Uveďte 3 generácie ľud. práv:

GENERÁCIE ĽP – ľudské práva sa formovali postupne a boli začleňované do medzinárodných dokumentov:

a) PRVÁ – vznikajú v 18. storočí v čase buržoáznych revolúcií – občianske a politické práva – napr. právo na život, vlastnícke právo, sloboda náboženského vyznania, sloboda prejavu, volebné právo

b) DRUHÁ – vznikajú na prelome 19. a 20. storočia – kultúrne, hospodárske a sociálne práva – napr. právo na mzdu, štrajk, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie

c) TRETIA – vznikla po 2. svetovej vojne – práva, ktoré si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu – napr. právo na mier, zdravé životné prostredie, odzbrojenie, vlastný štát


Charakterizujte Ústavu SR ako základný zákon štátu
ÚSTAVA SR

- hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný na celom území SR prijatý 1. septembra 1992

- jej výklad, kontrolu a dodržiavanie má na starosti Ústavný súd SR

Vymenujte dokumenty prijaté na ochranu ľudských práv a slobôd, objasnite ich význam v rámci medzinárodnej ochrany ľudských práv

Charta OSN (1945) – ochrana pred vojnovým konfliktom, dodržiavanie mieru, rovnosť malých i väčších štátov

Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) – sú v nej zahrnuté všetky 3 generácie ĽP – slúži ako vzor pre vytváranie ďalších ĽP

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) – každý štát musí vytvoriť také podmienky pre občanov, v ktorých každý môže uplatniť svoje práva

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) – vzťahuje sa na záväzky štátov vyplývajúce z Charty OSN

Opčný protokol (1976) – zaväzuje štáty dodržiavať ľudské práva (vyzdvihnutie práv a ochrany detí)

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (1953) – najdôležitejšia medzinárodnou ľudskoprávnou zmluvou na európskom kontinente, ktorá zabezpečuje dodržiavaniea zároveň obsahuje inštitucionálny rámec, ktorý umožňuje jednotlivcom efektívne sa brániť proti štátu, ak im tieto práva upiera



Ľudské práva

- dané práva, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia

-sú to univerzálne práva všetkých ľudských bytostí

-medzi základné ľudské práva patrí napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, prejavu, svedomia, spolčovania, právo zhromažďovania a iné.

Občianske práva

- riešia otázku sporov medzi občanmi (majetok)

- občianske právo je všeobecná časť súkromného práva

- upravuje právo vo vzťahu k občanovi (osobné a osobnostné práva), najmä vlastnícke právo, dedičské právo a záväzkové právo

- vzťahy v občianskom práve sú výsledkom slobodnej vôle.

OSN - Charta OSN

-Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

- Dohovor o právach dieťaťa

Rada Európy - Európsky súd pre ľudské práva

- Európsky dohovor o ochrane ĽP a slobôd

- Európska soc. charta






30. Vysvetlite podstatu a predmet trestného práva, uveďte, odkedy nadobúda občan trestnú zodpovednosť, objasnite rozdiel medzi priestupkom a trestným činom, uveďte druhy trestova porovnajte ich na príkladoch. Vyjadrite svoj názor na kriminalitu na Slovensku a navrhnite aspoň 2 jej riešenia. Objasnite, prečo je dôležité rozlišovať medzi účastníkmi trestného činu.


Vysvetlite podstatu a predmet trestného práva, uveďte, odkedy nadobúda občan trestnú zodpovednosť objasnite rozdiel medzi priestupkom a trestným činom, uveďte druhy trestov

TRESTNÉ PRÁVO

- odvetvie verejného práva

- poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia


TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ
– vzniká pri vykonaní protispoločenského činu (zločin, prečin), vyžaduje sa vek min. 14 rokov


PRIESTUPOK – menej závažné porušenie zákona, ktoré nie je spoločensky nebezpečné (dopravný priestupok, podávanie alkoholu mladistvým, rušenie nočného pokoja

TRESTNÝ ČIN – závažné porušenie zákona, ktoré je spoločensky nebezpečné

a) prečin – trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého sadzba je do 5 rokov

b) zločin -úmyselný trestný čin, ktorého sadzba prevyšuje 5 rokov


TRESTY za trestné činy:

a) odňatie slobody – podmienečné/nepodmienečné – mladistvý (14 – 19 rokov) dostáva polovičný trest, ale max 10 rokov – najvyšší trest je 25 rokov – mimoriadny (výnimočný) trest je doživotie

b) odňatie titulu

c) finančný trest

d) zákaz výkonu povolania

e) zhabanie majetku


TRESTY za priestupky:

a) finančná pokuta

b) zabavenie vecí

c) verejné pokarhanie

d) verejné práce

Treatný čin- ublíženie na zdraví (trest- odňatie slobody na 2-5 rokov)

Priestupok- menšia krádež (škoda nepresahuje 50€)

účastník trestného činu svojim konaním síce nenapĺňa priamo skutkovú podstatu trestného činu, ales úmyselným trestným činom bezprostredne súvisí

- účastník mohol naplánovať alebo organizovať trestný čin, naviedol iného na trestný čin alebo poskytol pomoc pri spáchaní trestného činu /organizátor, návodca, pomocník/

31. Charakterizujte pojmy právo, právnu norma, právny predpis, odvetvie práva a vzťah medzi právom a morálkou. Ktoré právne normy by mal poznať bežný občan štátu? Má podľa vás náš súčasný právny systém nejaké nedostatky? Vyjadrite svoj názor na výrok: „Neznalosť zákona neospravedlňuje“. Zaujmite vlastné stanovisko k potrebe novelizácií jednotlivých právnych odvetví. Uveďte aké sú garancie ochrany práva.


Charakterizujte pojmy právo, právnu norma, právny predpis, odvetvie práva a vzťah medzi právom a morálkou

PRÁVO
- vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá porušovaním zákonov a rozhodovaním v sporových veciach
- súhrn právnych noriem, ktoré sú štátom vynútiteľné a sankcionované, tvorba právnych noriem a ich realizácia v spoločenskom živote


PRÁVNA NORMA (základ práva)
- jedno pravidlo správania sa, príkaz, zákaz alebo dovolenie vyplývajúce z právneho poriadku vrátane nástrojov a zmocnení k jeho dosiahnutiu avymáhaniu
delenie:

a) podľa právnej sily:
-Ústava a ústavné zákony
-Zákony
-Nariadenia vlády - zvyčajne nimi vláda konkretizuje zákony
-Vyhlášky - vydávajú ministerstvá a iné ústredné štátne orgány
-Nariadenia orgánov územnej štátnej správy a územnej samosprávy
-krajských obvodných úradov, VÚC, obce, mestá
Nižšia právna norma nesmie byť v rozpore s vyššou právnou normou.

b) podľa stupňa záväznosti:
- Záväzné(kogentné) - nepripúšťajú odchýlky pri ich aplikácii
-Podporné(dispozitívne) - umožňujú subjektom konať


PRÁVNY PREDPIS
- dokument vydaný jednostranne z pozície , ktorý spravidla obsahuje jednu alebo viac právnych noriem alebo ich zložiek


ODVETVIE PRÁVA

- oblasť práva, ktorá rieši istú skupinu vzťahov

delenie:

a) súkromné

b) verejné

napr. trestné právo, rodinné, občianske, vojenské, hospodárske, obchodné, medzinárodné, finančné


PRÁVO A MORÁLKA

- právo má blízko k morálke, no odlišuje sa od nej tým, že právne normy nie sú sankcionované a vynútiteľné, posudzuje ich verejná mienka


Ktoré právne normy by mal poznať bežný občan štátu?
bežný občan by mal poznať napr. práva a povinnosti zamestnanca/zamestnávateľa, detí, manželov, spotrebiteľa, pravidlá uzatváranie zmlúv a iné, ktoré sú uvedené v paragrafovom znení týchto zdrojov: Ústava SR, Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o rodine, Občiansky zákonník, Zákonník práce


Medzi záruky (garancie) ochrany práva patrí:

-zabezpečenie súladu všetkých právnych predpisov s ústavou,

-nezávislosť súdnictva,

-opravné prostriedky proti rozhodnutiam,

-petičné právo,

-štátna a spoločenská kontrola,

-úrad ombudsmana.

32. Charakterizujte právny štát a vysvetlite jeho znaky. Porovnajte monarchiu a republiku. Vysvetlite pojmy: štát, znaky štátu, štátna moc, štátne symboly. Vymenujte základné atribúty, znaky právneho štátu. Vysvetlite funkciu verejnej mienky v právnom štáte.

Charakterizujte právny štát a vysvetlite jeho znaky
PRÁVNY ŠTÁT

- typ politického režimu, v ktorom štátnu moc ohraničuje a limituje právo, tzn. moc (štátne orgány) je podriadená právu
- znaky:

a) moc sama seba obmedzuje – každý podlieha právu - štát je tvorcom práva, no je ním aj sám viazaný – právo nikoho neprivileguje, nezvýhodňuje – zákony platia pre všetkých, vrátane moci – moc môže len to, čo jej dovoľujú zákony

b) občan môže robiť všetko, čo nezakazujú zákony – občan nenesie zodpovednosť za činy, ktoré nie sú protiprávne – občan má právnu istotu, že štát nezasiahne nepredvídateľnými zásahmi proti jeho činom


c) ľudské a občianske práva a slobody – ich ratifikovaním v medzinárodných zmluvách štát zabraňuje vzniku akejkoľvek forme diskriminácie


d) deľba štátnej moci – moc v štáte je rozdelená medzi niekoľko štátnych orgánov – zabraňuje koncentrácii moci – zásadami sú oddelenosť, nezlučiteľnosť, nezávislosť, samostatnosť a rovnováha mocí


e) kontrola moci, systém ochrany práva – systém funguje tak, že sa dokáže kontrolovať sám poverením orgánov, ktoré túto kontrolu vykonávajú (napr. prostredníctvom vytváranie medzinárodných dokumentov)


f) demokraticky vytvorená ústava – zaručuje kompetenciu štátnych orgánov, spôsob ako tieto inštitúcie vznikajú a komu za svoju činnosť zodpovedajú


g) nezávislosť súdnictva – bez vplyvu zákonodarnej či výkonnej moci - musí pôsobiť nezávisle od politiky – členovia najvyššieho súdu sú menovaní na obdobie presahujúce volebné obdobie a odvolať ich možno iba vo výnimočných prípadoch – nemôžu byť spojení s politickými stranami

Porovnajte monarchiu arepubliku

MONARCHIA – forma štátu, poznáme konštitučnú a dedičnú, v Európe je najčastejší konštitučný variant – monarcha je oficiálnou hlavou štátu, no jeho vplyv na politický život je podmienený volenou časťou štátnej štruktúry, v štáte je ústava platná pre všetkých, menej časté sú konštitučné monarchie, kde monarcha stojí nad politickými stranami, časti sú v Ázii a Afrike, kde monarchovia formujú vládu, určujú termíny volieb – štát je ich dedičným majetkom

REPUBLIKA - najčastejšia forma štátu, má prezidenta, ktorý je volený občanmi, parlamentom, alebo voličmi, prezident je symbolom štátnosti, niekde má malú možnosť zasahovať do politiky (Nemecko, Rakúsko) a v krajine vládne šéf vlády, no inde má zasa prezident veľký vplyv (USA)


Vysvetlite pojmy: štát, znaky štátu, štátna moc, štátne symboly

ŠTÁT

- právna organizáciapolitickej moci spoločnosti na určitom území - forma organizácie ľudskej spoločnosti

- vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom (ústav, zákony)


ZNAKY ŠTÁTU:

a) štátna moc - viazaná na sústavy štátnych orgánov, ide teda o zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území, vzťahuje sa na celé územie štátu a na všetkých obyvateľov


b) štátne územie a hranice - priestor vymedzený hranicami štátu, predstavuje celý suchozemský priestor vo vnútri štátu, vnútorné vodstvo (prípadne pobrežné teritoriálne vody), vzdušný priestor, priestor pod povrchom Zeme smerom k jadru Zeme, priestor vojenských bojových lodí a lietadiel


c) štátne občianstvo - príslušnosť k štátu, trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, v podmienkach demokracie štátni občania sú zdrojom štátnej moci, na správe štátu sa zúčastňujú priamo alebo prostredníctvom zvolených zástupcov, udeľuje ho Ministerstvo vnútra SR a nadobúda sa doručením listiny s udeleným štátnym občianstvom

d) ŠTÁTNE SYMBOLY – vznikali na prelome 18. a 19. storočia a majú národný význam, spolu s názvom štátu sú to vonkajšie prejavy štátnosti:
znak – na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vrchu modrého trojvršia
vlajka – 3 pozdĺžne pruhy, biely, modrý a červený, na prednej polovici je štátny znak
pečať – štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika,
hymna – prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska, text napísal Janko Matúška, melódia z ľudovej piesne Kopala studienku)

e) štátna suverenita – nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci (vo vnútri štátu – vnútorná alebo mimo neho – vonkajšia), právo štátu rozhodovať o svojom území a o všetkom, čo sa na ňom nachádza, dobrovoľné obmedzenie suverenity – podpísaním zmluvy, vstupom do organizácie ale do štátneho zväzku, nedobrovoľné obmedzenie suverenity – vojenská diktatúra (Kuba), štátne náboženstvo (islamské štáty), štátna ideológia (bývalé socialistické štáty)

ŠTÁTNA MOC

- zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území, v demokratických režimoch je totožná s politickou mocou, v nedemokratických režimoch ide aj o duchovnú a v komunistickom režime aj o ekonomickú moc

- deľba ŠM - cieľom je zefektívnenie činnosti štátnej moci, politické rozhodovanie sa nesmie kumulovať v jednom orgáne

delenie:

a) horizontálna deľba ŠM - presne definuje kompetencie a zaručuje efektívny vývoj štátu a vzájomnú kontrolu – zákonodarná (legislatívna), výkonná (exekutívna) a súdna ŠM (jurisdikcia)


Zákonodarná ŠM

cieľom je určiť normy, ktoré budú platné na území štátu, má právo kontrolovať, ustanovovať a odvolávať exekutívu a ustanovovať súdnu moc

parlament - najvyšší článok zákonodarnej moci – zostavujú ho občania voľbami - jeho funkčné obdobie je 3 – 5 rokov – dvojkomorový parlament vznikol, aby záujmy občanov prenikli čo najlepšie do zákonodarného zboru – jednu komoru volia priamo voliči – má úplnú zákonodarnú moc, druhá komora slúži na kontrolu prvej a volia ju orgány štátnej moci alebo voliči (nemá zákonodarnú moc) – takto sú rozdelené parlamenty takmer vo všetkých demokratických štátoch – v parlamente platí názor nadpolovičnej, dvojtretinovej alebo 3/5 väčšiny – poslanie parlamentu: prijímať ústavu, schvaľovať štátny rozpočet, medzištátne dohody a program vlády, menovať sudcov, niekedy voliť prezidenta (Taliansko, Nemecko)

Výkonná ŠM

najvyšším orgánom je vláda, ktorá realizuje rozhodnutia parlamentu, harmonizuje vývoj spoločnosti, realizuje dodržiavanie slobôd a práv, stará sa o bezpečnosť

vláda vzniká všeobecnými parlamentnými voľbami, vláda rozhoduje kolektívne a individuálne, je zložená z odborníkov, ktorí spravujú svoj rezort (ministerstvá)

štruktúra vlády - počet členov vlády určuje premiér, alebo parlament, členovia sú zodpovední za svoju prácu predsedovi či politickej strane, najdôležitejšie posty sú premiér, minister zahraničných vecí, hospodárstva, financií, časť výkonnej moci prenáša vláda na nižšie úrovne – orgány samosprávy


Súdna ŠM

jej úlohou je kontrolovať legislatívu a exekutívu, vykladať zákony a ústavu, jej najdôležitejšou súčasťou je najvyšší súd alebo ústavný súd, tie môžu posudzovať zákony a rozhodnutia vlády z hľadiska ústavnosti

*nezávislosť súdnictva


b) vertikálna deľba ŠM - podstatou je určenie kompetencii štátnych orgánov vo vertikálnej štruktúre (kto je komu podriadený), existujú viaceré modely vertikálnej deľby ŠM – centralizovaný model (unitárny štát), federácia a konfederácia

Centralizovaný štát

rozhodovacie právomoci majú centrálne štátne orgány, v praxi sa prejavuje tým, že parlament rozhoduje o všetkých aspektoch života

Federácia

spoločnýštát, v ktorom základnú štátnu subjektivitu má centrum s vládou a parlamentom, no členské jednotky majú vlastné orgány štátnej moci (parlamenty, vlády, ústavy, súdnictvo), ktoré však musia byť podriadené vyššiemu celku

Konfederácia

zväzok suverénnych štátov, vzniká deklaráciou o súžití a vytvorení spoločných orgánov štátnej moci, základné legislatívne, exekutívne a súdne právomoci majú jednotlivé štáty a centrum má iba tie, na ktorých sa štáty dohodli (Švajčiarsko, Austrália)


VEREJNÁ MIENKA – právo vyjadrovať občianske postoje (konsenzus – spoločenský súhlas, nesúhlas – za účelom dosiahnutia spravodlivosti), bez ktorého by právny štát stratil demokratické princípy
33. Charakterizujte vzťah medzi právnym štátom a ľudskými právami. Rozlíšte pojmy: prirodzené práva, ľudské práva a slobody, občianske práva. Uveďte mená aspoň 3 bojovníkov za ľudské práva. Uveďte, ako presadzovali dodržiavanie práv človeka. Objasnite členenie ľudských práv v Ústave SR.


Charakterizujte vzťah medzi právnym štátom a ľudskými právami

Právny štát – typ politického režimu, v ktorom štátnu moc ohraničuje a limituje právo, tzn. moc (štátne orgány) je podriadená právu, jedným z jeho znakov je dodržiavanie ľudských a občianskych práv a slobôd – ich ratifikovaním v medzinárodných zmluvách štát zabraňuje vzniku akejkoľvek forme diskriminácie

Rozlíšte pojmy: prirodzené práva, ľudské práva a slobody, občianske práva

PRIRODZENÉ PRÁVA

- práva, ktoré nadobúda jednotlivec narodením (právo na život, právo vlastniť majetok, právo na slobodu) – ak sa prirodzené práva stávajú súčasťou medzinárodných dokumentov, hovoríme o ľudských právach


ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY

- oprávnenia priznané jednotlivcom, ktoré im umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojovanie duchovných a iných túžob, cieľov

- uzákonenia a vyhlásenia, kt. sú neodcudziteľné, sú to možnosti a povinnosti občana aj štátu, regulujú vzťahy, ochraňujú občana a jeho majetok, vyjadrujú rovnosť a slobodu

- tvorcom ĽP je štát

- sú ohraničené právami a slobodami iných ľudí a dobrom spoločnosti


OBČIANSKE PRÁVA
-
ak sa ľudské práva stávajú súčasťou práva štátu (ak štát prijme katalóg ľudských práv do ústavy) hovoríme o občianskych právach a slobodách

Uveďte mená aspoň 3 bojovníkov za ľudské práva. Uveďte, ako presadzovali dodržiavanie práv človeka.
Nelson Mandela
- jeden z hlavných bojovníkov proti apartheidu (rasistická politika oddeleného spolužitia)
Gándhí
- postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom, tzv. pasívnou rezistenciou (odporom)
Martin Luther King
- boj proti segregačným zákonom


2.HLAVA- ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

1. oddiel- Všeobecné ustanovenia

2.oddiel- Základné ľudské práva a slobody

3-oddiel- Politické práva

4.oddiel- Práva národnostných menšín a etnických skupín

5.oddiel- Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

6.oddiel- Právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva

7.oddiel- Právo na súdnu a inú právnu ochranu

34. Uveďte, ako sa končí manželstvo. Vymenujte základné práva a povinnosti detí. Ako treba postupovať, ak váš sused týra maloleté dieťa? Aké je postavenie ženy v manželstve? Prezentujte vlastný názor na súčasné problémy rodiny.


Uveďte, ako sa končí manželstvo

a) smrť min. 1 z manželov

b) vyhlásenie za mŕtveho

c) rozvod – súdne rozhodnutie o ukončení manželstva, po ktorom sa rozdeľuje spoločné vlastníctvo (okrem vecí ktoré súvisia s výchovou dieťaťa)


Vymenujte základné práva a povinnosti detí
PRÁVA DETÍ:

- právo na prednostnú záchranu, špeciálnu zdravotnú starostlivosť
- krstné meno
- základné materiálne zabezpečenie
- zdravý psychický a fyzický vývin
- vzdelanie a rodinu


POVINNOSTI DETÍ:

- postarať sa o rodičov v starobe
- prispievať na domácnosť (ak žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a je zárobkovo činný)


35. Vymenujte a vysvetlite znaky štátu, uveďte a opíšte štátne symboly SR.

ZNAKY ŠTÁTU:

a) štátna moc - viazaná na sústavy štátnych orgánov, ide teda o zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na určitom území, vzťahuje sa na celé územie štátu a na všetkých obyvateľov

b) štátne územie a hranice - priestor vymedzený hranicami štátu, predstavuje celý suchozemský priestor vo vnútri štátu, vnútorné vodstvo (prípadne pobrežné teritoriálne vody), vzdušný priestor, priestor pod povrchom Zeme smerom k jadru Zeme, priestor vojenských bojových lodí alietadiel

c) štátne občianstvo - príslušnosť k štátu, trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, v podmienkach demokracie štátni občania sú zdrojom štátnej moci, na správe štátu sa zúčastňujú priamo alebo prostredníctvom zvolených zástupcov, udeľuje ho Ministerstvo vnútra SR a nadobúda sa doručením listiny s udeleným štátnym občianstvom

d) ŠTÁTNE SYMBOLY – vznikali na prelome 18. a 19. storočia a majú národný význam, spolu s názvom štátu sú to vonkajšie prejavy štátnosti
štátny znak – na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vrchu modrého trojvršia
vlajka – 3 pozdĺžne pruhy, biely, modrý a červený, na prednej polovici je štátny znak,
pečať - štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika
hymna – prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska, text napísal Janko Matúška, melódia z ľudovej piesne Kopala studienku)


e) štátna suverenita – nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci (vo vnútri štátu – vnútorná alebo mimo neho – vonkajšia), právo štátu rozhodovať o svojom území a o všetkom, čo sa na ňom nachádza, dobrovoľné obmedzenie suverenity – podpísaním zmluvy, vstupom do organizácie ale do štátneho zväzku, nedobrovoľné obmedzenie suverenity – vojenská diktatúra (Kuba), štátne náboženstvo (islamské štáty), štátna ideológia (bývalé socialistické štáty)




















36. Vymenujte, charakterizujte a porovnajte vnútroštátne inštitúcie ochrany práva (advokácia, notariát, ombudsman, polícia, armáda, prokuratúra, súdy), charakterizujte postavenie a úlohy Ústavného súdu. Charakterizujte sústavu súdov v SR.


Vymenujte, charakterizujte a porovnajte vnútroštátne inštitúcie ochrany práva (advokácia, notariát, ombudsman, polícia, armáda, prokuratúra, súdy)
ADVOKÁCIA
- činnosť zameraná na poskytovanie právnej pomoci a služieb občanom, fyzickým a právnickým osobám, orgánom, organizáciám, firmám poskytovaním právnych rád, vyhotovovaním písomných podaní, listín, zastupovaním pri právnych úkonoch, v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi

- pomáha realizovať ústavné právo občanov na obhajobu

- je zameraná na ochranu ľudských práv a slobôd

vykonávaná advokátmi – je viazaný mlčanlivosťou, ktorej ho môže zbaviť minister spravodlivosti alebo klient, každý advokát je v advokátskej komore


NOTARIÁT

- vykonávateľom je notár, ktorého menuje a odvoláva minister spravodlivosti

- spisuje a uchováva verejné listiny

- rieši majetkovoprávne problémy, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, dedičské konania a vystupuje ako samosudca pri dedení majetku (realizuje dedičské konanie)


OMBUDSMAN
- verejný ochranca práv

- nezávislý ústavný orgán (úradník), ktorý na základe podnetov (sťažností občanov) alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon činnosti exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy, a prípadne aj preveruje zneužívanie verejnej moci, bez toho, aby tieto negatíva mohol meniť alebo odstrániť

- raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti


POLÍCIA

- ozbrojená zložka štátu, určená na udržiavanie vnútorného poriadku štátu, k ochrane práv, majetku a bezpečnosti občanov a ku stíhaniu páchateľov trestnej činnosti

nemá mocenskú funkciu

a) štátna – môže zasiahnuť na celom území štátu (železničná, pohraničná)

b) obecná – má právomoc len na území mesta


ARMÁDA

- ozbrojená zložka štátu, ktorá ho chráni pred vonkajším nepriateľom

- hlavným veliteľom je prezident a môže dať pokyn k uplatneniu armády aj vo vnútri štátu


PROKURATÚRA

- orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme

- samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s

- dohliada na dodržiavanie zákonnosti v štáte

- rozhodnutia prijíma monokraticky
- prokurátor pôsobí v trestnom konaní, ale aj v občianskom súdnom konaní a dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, volený je NR SR
SÚDY

- štátne orgány, ktoré vykonávajú súdnu právomoc

- rozhodujú o záležitostiach týkajúcich sa vzťahov občianskoprávnych, rodinných, pracovných, družstevných a obchodných () alebo trestných činov ().

- rozhodujú v sporových veciach o vine a treste
- delenie:

a) všeobecné - súdy 1. stupňa (okresné, krajské)

- súdy 2. stupňa (odvolacie)

b) špecializované - pracovné súdy

- súdy pre organizovaný zločin

- vojenský súd (v minulosti)



Charakterizujte postavenie a úlohy Ústavného súdu
- je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti
- základné postavenie Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu upravuje Ústava SR
- Ústavný súd rozhoduje i o rôznych sťažnostiach, podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná 


Charakterizujte sústavu súdov v SR
Sústavu súdov Slovenskej republikytvoria okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špeciálny súd. Vojenské súdy SR boli uplynutím dňa 31. 03. 2009 zrušené, pričom ich pôsobnosť prešla na všeobecné súdy.
- > Ústavný súd SR do sústavy súdov nepatrí


37.Vysvetlite pojem politický systém, vymenujte a charakterizujte zložky politického systému. Uveďte ciele a úlohy ekonomických a neekonomických nátlakových skupín a porovnajte prostriedky ich „nátlaku“. Zaujmite vlastné stanovisko k pôsobeniu 3. sektora v politickom systéme SR.


Vysvetlite pojem politický systém, vymenujte a charakterizujte zložky politického systému

Politický systém
- systém politických subjektov spoločnosti a ich vzájomných vzťahov

Typy politických systémov:

1)Demokratický – režim kde vládne právo a uskutočňuje sa v právnom štáte. Štát je demokratickým štátom. Právom sú viazaní občania aj štátna moc.


2) Nedemokratický – charakteristickou črtou je bezprávie – predstavitelia moci formálne deklarujú ľudské práva ale trvalo a hrubo porušujú ústavu a zákony.
Príkladom nedemokratického systému je :
* policajný štát – má prevahu štátna správa – polícia. Moc sa koncentruje v exekutíve a občan nemá účinnú ochranu proti zásahom štátnej moci

* totalitný štát – totalitarizmus znamená nerozlišovanie hraníc medzi štátom a spoločnosťou, človekom a občanom, verejným a súkromným životom. Funguje prostredníctvom zastrašovania, násilia, teroru a vytvárania obrazu nepriateľa. Na základe ideológie, náboženstva, armády.


3) Kombinovaný – využíva metódu aj demokrat. aj nedemokrat. režimu, pričom v konkrétnom čase prevažuje buď jeden, alebo druhý polit režim.


zložky politického systému:
1) štát a štátne orgány (vláda, parlament, súdy,)
2) politické strany, politické hnutia
3) neekonomické/ekonomické nátlakové združenia
4) masmédia a iné inštitúcie

______________________________________________________

1) štát a štátne orgány (vláda, parlament, súdy)
- najdôležitejšia súčasť politického systému
- uskutočňuje mocensko-riadiacu činnosť štátu a disponuje prostriedkami donútenia

2) politické strany, politické hnutia
- prostredníctvom pol. strán sa občania zúčastňujú na pol. živote spoločnosti
- občania majú právo zakladať pol. strany a združovať sa v nich
- členom pol. strany (s právom voliť a byť volený) môže byť len občan SR starší ako 18 rokov

3) neekonomické/ekonomické nátlakové združenia
- všetky zoskupenia občanov, kt. nechcú priamo vstúpiť do politiky, ale spája ich spoločný záujem-

- ekonomické nátlakové združenia: -> výrobné združenia
-> prac. organizácie
-> obchodné komory

- neekonomické nátlakové združenia: -> org. žien a org. mládeže
-> rasové org., etnické org.
-> mierové a ekologické org.
- Amnesty International, Greenpeace, ...

4) masmédia
- majú v dnešnom spoločenskom živote

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/pravo/21113-politologia-a-pravo-vypracovane-otazky/