Medzinárodné právo, Medzinárodná zmluva, Základné ľudské práva a slobody
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 881
Uložení: 84
Medzinárodné právo verejné
Charakteristiky medzinárodného práva
Medzinárodné právo možno definovať ako ucelený, rozvijajuci sa súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzinárodného práva predovšetkým medzi suverénnymi štátmi.
Pravidlá medzinárodného práva, ktoré sa všeobecne uznávajú a ktoré zaväzujú všetky štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia tvoria všeobecné medzinárodné právo.
Medzinárodné právo je súbor politických, hospodárskych, sociálnych a iných spoločenských vzťahov, ktoré existujú medzi národmi a štátmi a tvoria medzinárodné vzťahy.
Charakteristika medzinárodných vzťahov
Medzinárodnými vzťahmi rozumieme súhrn politických, hospodárskych, sociálnych a iných spoločenských vzťahov , ktoré existujú medzi národmi a štátmi.
Medzinárodné vzťahy tvoria stále vyvíjajúci sa systém, ktorý je súčasťou celkových spoločenských vzťahov a ich vývoja.
Jednu z najdôležitejších úloh medzinárodného práva tvoria národy.
Do definície národného záujmu treba zaradiť aj faktory bezpečnosti a to vojenská, politická, ekonomická, ekologická bezpečnosť.
Predmet a obsah medzinárodného práva sa mení s rozvojom spoločnosti a rozširovaním medzinárodnej spolupráce
Charakteristika medzinárodnej politiky
Medzinárodná politika je súhrn zahraničných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie vytvárajú medzinárodnú politiku.
Charakteristika pravidiel medzinárodného práva
Pod pojmom pravidlá medzinárodného práva rozumieme záväzné normy správania sa subjektov medzinárodného práva, ktorých porušenie je sankcionované donútením.
Charakteristika individuálnych pravidiel
Individuálne pravidlá sú také pravidlá medzinárodného práva, ktoré upravujú vzťahy medzi dvomi alebo niekoľkými štátmi.
Charakteristika medzinárodných sporov
Sporom v medzinárodnom práve môžeme chápať rozmanité konfliktné situácie medzi štátmi a ich rozdielne názory na medzinárodné otázky.
V užšom zmysle slova môžeme pod sporom v medzinárodnom práve chápať nezhodu v právnej alebo faktickej otázke.
Definícia obyvateľstva štátu
Obyvateľstvo štátu tvoria všetci ľudia, ktorí žijú na jeho území a podliehajú jeho jurisdikcii.
Rozdelenie obyvateľstva štátu
Definícia utečencov
Utečenci sú osoby, ktoré opustili územie svojho štátu za mimoriadnych okolností, nemôžu alebo nechcú sa vrátiť späť. Mimoriadne okolnosti môžu byť vyvolané hlavne vojnovými udalosťami alebo občianskym konfliktom v danom štáte.
Definícia cudzinca
Cudzinec je fyzická osoba, ktorá nie je občanom štátu, ale má štátnoobčianský vzťah k inému štátu.
Cudzinec má právo kedykoľvek sa spojiť s konzultantom alebo diplomatickou misiou štátu, ktorého je občanom.
Definícia práva azylu
Právo územného azylu je právo štátu ako územného suveréna poskytnúť stíhaného cudziemu občanov vstup a pohyb na svojom štátnom území.
Definícia menšiny
Menšinou chápeme tú časť obyvateľstva, ktorá sa svojou národnosťou, jazykom a rasou, náboženstvom líši od ostatnej prevládajúcej časti obyvateľstva a v pomere k nej je v menšine.
- Štátni občania
Sú to občania, ktorí majú štátne občianstvo daného štátu
- Cudzinci
Sú to občania, ktorí nemajú štátne občianstvo daného štátu
- Bipolity
Sú to občania, ktorí majú 2 alebo viacero občianstiev, vyskytujú sa výnimočne
- Apolity
Sú to občania, ktorí nemajú štátne občianstvo, tam patria napríklad bezdomovci
Definícia štátneho občianstva
Štátne občianstvo je trvalý politicko-právny záväzok fyzických osôb s určitým štátom, z ktorého pre nich vyplýva určitý okruh práv a povinnosti verejného charakteru napríklad účasť na politickej moci.
Občianstvo je právny záväzok, pretože na občana sa vzťahujú zákony štátu, na ktorých sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
Občianstvo je právny záväzok, ktorý vzniká narodením a zaniká smrťou.
Štátne občianstvo je inštitúciou vnútroštátneho práva, no medzinárodné právo s ním ráta a súčasne s ním spája významné právne následky.
Štátne občianstvo je trvalý právny záväzok medzi štátom a jednotlivcom.
Spôsoby nadobúdania štátneho občianstva
- Narodením
Je základný a najčastejší spôsob nadobúdania štátneho občianstva určitého štátu, ktorý nezávisí od vôle nadobúdateľa.
- Naturalizáciou
Naturalizácia v užšom zmysle slova znamená udelenie štátneho občianstva osobe- cudzincovi alebo apolitovi, ktorý o občianstvo požiada
Naturalizácia v širšom zmysle slova zahŕňa ostatné spôsoby nadobúdania štátneho občianstva, ktoré takisto upravuje vnútroštátne právo
- Opciou
Opciou rozumieme právo občana voliť medzi občianstvami dvoch alebo viacerých štátov.
Ide súčasne o zánik doterajšieho občianstva a vznik nového občianstva.
Zánik štátneho občianstva
- Smrťou občana
- Vystúpením zo štátnoobčianskeho zväzku daného štátu
- Prepustením zo štátnoobčianskeho zväzku na žiadosť občana
- Odňatím na základe súdneho alebo administratívneho rozhodnutia
Žena uzavretím manželstva stráca svoje doterajšie manželstvo, ak súčasne nadobudne nové štátne občianstvo podľa svojho manžela.
Definícia štátnych občanov
Štátnymi občanmi sú príslušníci, osoby, ktoré majú k štátu občiansky pomer.
Rozdelenie medzinárodného práva podľa všeobecného medzinárodného práva
- Dispozitívne pravidlá
Dispozitívne pravidlá medzinárodného práva sú tie, ktoré môžu štáty tvoriť bez obmedzení, v tomto prípade sa zaručuje voľnosť pri ich vytváraní, a sú aplikované dovtedy, kým si subjekty neupravia daný vzťah inak.
- Kogentné pravidlá
Kogentné pravidlá sú tie zásady a normy súčasného všeobecného medzinárodného práva, ktoré nemožno zrušiť alebo nahradiť inými pravidlami ani medzi niekoľkými navzájom súhlasiacimi zaväzujúcimi sa subjektmi.
Za kogentné pravidlá sa všeobecne uznávajú:
- Zákaz hrozby silou alebo použitia sily
Základnou podstatou tejto zásady je všeobecná povinnosť štátov vo svojich medzinárodných stykoch sa vyvarovať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti.
- Právo na sebaobranu
- Zásada ochrany základných ľudských práv
- Zásada humanity počas ozbrojených konfliktov
- Zásada svedomitého plnenia medzinárodných záväzkov
- Zásada slobody morí
Predmet medzinárodného práva
Predmetom práva chápeme to, čo právne pravidlá regulujú.
Predmetom medzinárodného práva sú teda tie politické, hospodárske, vedecko-technické, kultúrne a iné vzťahy medzi štátmi, ktoré sú regulované záväznými pravidlami medzinárodného práva.
Určený predmet nemusí byť predmetom navždy.
Predmetom právnej vedy je výskum, výklad, triedenie, systematizácia i kritika medzinárodnoprávnych noriem a názorov o podstate, zameraní a cieľoch tohto práva, ako aj celý mechanizmus medzinárodnoprávnej regulácie
Medzinárodné právo je veľmi úzko spätý so vznikom štátov
Ide teda o také verejnoprávne vzťahy, ktoré sa týkajú štátov.
Za ďalšie subjekty sa považujú aj medzinárodné organizácie a národy.
Podstatou vzniku medzinárodného práva bol vývoj spoločnosti a jej rozdelenie do tried.
Medzinárodné právo verejné je právnym odvetvím, na ktorého rozvoj vplývalo a stále vplýva celý rad udalosti majúcich celosvetový dopad.
Medzi takéto udalosti zaraďujeme napríklad vznik celosvetovej organizácie.
Obdobie po druhej svetovej vojne je obdobím mohutného nárastu právnej úpravy medzinárodného práva.
Jedným zo základných dokumentov je Charta Organizácie Spojených národov. V tejto charte štáty odsúdili vojnu a založili systém pokojného riešenia medzinárodných sporov.
Široká zmluvná úprava medzinárodného práva je často krát nesystematická a neprehľadná.
Uceleným zdrojom medzinárodného práva sú stránky Ministerstva zahraničných vecí.
Každé historické obdobie prinášalo iný charakter medzinárodného práva, jeho podstatu, formy a ciele záviseli od daných spoločensko-ekonomických formácii, ktoré v danej epoche vládli.
Definícia štátu
Štát je hierarchicky usporiadaný suverénny, mocensko- riadiaci systém, ktorý sa skladá z ľudí a inštitúcii a prostredníctvom práva riadi spoločnosť.
Historický vývoj medzinárodného práva
- Vznik otrokárskych štátov v Mezopotámii a Egypte
- Polovica 4. storočia- premena otrokárskej spoločnosti na feudalizmus
- -17. storočie- uzatvorenie veľkého množstva medzinárodných zmlúv medzi štátmi
- Pápežská bulla Inter caetera Alexandra VI. zo 4.mája 1493
- Vesfálsky mier: Cisársko- švédska mierová zmluva
- 16-18. Storočia- vznik absolutizmu
- Traktát Svätej aliancie z roku 1815
- Prvé dve tretiny 19.storočia- presadzovanie idey pozitivizmu
- Versailská mierová zmluva
- Začiatok 20.storočia- Kodifikácia medzinárodného vojnového práva
- Po prvej svetovej vojne- vznik Spoločnosti národov v Ženeve, prvá stála medzinárodná organizácia štátov v dejinách
- Briand-Kellogov pakt 1928
- Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- Nikoho nemožno pozbaviť slobody
- Každý občan má právo na slobodný pohyb po území
- Nikto nemôže byť neoprávnene vyhostený z územia štátu
- Hromadné vyhostenie cudzincov je zakázané
- Každá ľudská bytosť má právo na život
- Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
- Nikto nesmie byť potrestaný za čin, ktorý nebol trestný
- Každý má právo na to, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť
- Každý má právo zastávať názor bez prekážky
- Akákoľvek vojnová propaganda je zakázaná zákonom
- Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu
- Všetci ľudia majú právo na sebaurčenie
- Dohovor o právach dieťaťa
- Dieťaťom sa rozumie každá ľudská osoba mladšia ako 18 rokov,
- Každé dieťa má prirodzené právo na život
- Povinnosti a práva rodičov by mali byť rešpektované
- Každé dieťa po narodení má právo na meno, štátnu príslušnosť a deti by mali poznať svojich rodičov
- Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
- Dieťa má právo na zachovanie jeho totožnosti , štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov
- Deti by nemali byť oddelené od svojich rodičov
- Dieťa má právo na vstup do inej krajiny
- Dieťa by nemalo byť nezákonne vysídľované z krajiny, kde chce byť
- Dieťa má právo na slobodu prejavu
- Dieťa má právo na slobodu myslenia, náboženstva a svedomia
- Dieťa má právo na združovanie a zhromažďovanie sa
- Žiadne dieťa nesmie byť vystavované svojvoľného zasahovaniu do svojho sukromého života
- Deti majú právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím
- Dieťa pozbavené rodinného prostredia má právo na osobitnú ochranu
- Dohovor o zábranení a trestaní zločinu genocídia
- Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
- Európsky dohovor o občianstve
- Občianstvo znamená právnu väzbu medzi osobou a štátom a neoznačuje etnický pôvod osoby.
- Viacnásobné občianstvo znamená súčasne vlastnenie dvoch alebo viacerých osôb tou istou osobou.
- Každý zmluvný štát by sa mal riadiť princípom nediskriminácie svojich občanov.
- Každý právny štát vo svojom právnom poriadku by mal vymedziť pojem kto sú jeho občania.
- Každý zmluvný štát by mal osobe umožniť zrieknutie sa občianstva.
- Osobné postavenie osoby bez štátnej príslušnosti upravujú právne predpisy platné v krajine jej domovského práva alebo v prípade, že nemá domovské právo, právne predpisy jej pobytu.
- Každý zmluvný štát poskytne utečencom zákonne sa nachádzajúcim na jeho území vybrať si miesto pobytu a slobodne sa pohybovať na jeho území v rámci predpisov platných všeobecne pre cudzincov za rovnakých okolností
Medzinárodné právo verejné je právne odvetvie upravujúce vzťahy medzi subjektmi majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medzinárodných právnych zmlúv.
Základné subjekty medzinárodného práva sú zvrchované štáty. Opakom medzinárodného práva je vnútroštátne právo. Súčasťou medzinárodného práva nie je medzinárodné právo súkromné, medzinárodné právo súkromné patrí do vnútroštátneho práva.
Medzinárodné právo je súčasťou vnútroštátneho práva mnohých štátov.
Rozvoj súčasného medzinárodného práva ovplyvnila spolupráca hlavných mocností protihitlerovskej koalície ( USA, Veľká Británia, ZSSR).
Príklady mierových zmlúv
- Dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov
- Mierové zmluvy s bývalými spojencami- Taliansko, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko, Bulharsko
- Zásady Postupimskej konferencie- prvá konferencia po porážke fašistického Nemecka
Pramene medzinárodného práva
Medzinárodné právo má 3 základné pramene
- Medzinárodné zmluvy
Definícia medzinárodnej zmluvy
Medzinárodnou zmluvou rozumieme dohovor dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, predovšetkým štátov, ktorým dobrovoľne na princípe suverénnej rovnosti zakladajú, menia alebo rušia svoje vzájomné práva a povinnosti.
Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom
- Delenie medzinárodných zmlúv podľa počtu subjektov
- Bilaterálne ( dvojstranné) medzinárodné zmluvy
- Multilaterálne ( mnohostranné) medzinárodné zmluvy
- Delenie medzinárodných zmlúv podľa formy
- Tajné medzinárodné zmluvy
- Verejné medzinárodné zmluvy
- Prezidentské medzinárodné zmluvy
- Vládne medzinárodné zmluvy
- Rezortné medzinárodné zmluvy
- Delenie medzinárodných zmlúv podľa možnosti pristúpenia
- Otvorené medzinárodné zmluvy
K týmto typom zmlúv môžu pristúpiť viaceré štáty
- Polootvorené medzinárodné zmluvy
K týmto typom zmlúv môžu pristúpiť viaceré štáty, ale len s podmienkami.
- Uzavreté medzinárodné zmluvy
K týmto typom zmlúv nemôžu pristúpiť iné štáty
- Delenie medzinárodných zmlúv podľa obsahu
- Politické medzinárodné zmluvy
- Hospodárske medzinárodné zmluvy
- Rovné medzinárodné zmluvy
- Nerovné medzinárodné zmluvy
- Mierové medzinárodné zmluvy
- Vojnové medzinárodné zmluvy
- Právotvorné medzinárodné zmluvy
- Kontraktuálne medzinárodné zmluvy s jednorazovým plnením
- Kontraktuálne medzinárodné zmluvy s opakujúcim sa plnením
- Delenie medzinárodných zmlúv podľa trvania
- Krátkodobé medzinárodné zmluvy
- Dlhodobé medzinárodné zmluvy
- Časovo neobmedzené medzinárodné zmluvy
- Predbežné medzinárodné zmluvy
- Definitívne medzinárodné zmluvy
- Medzinárodné obyčaje
Definícia medzinárodnej obyčaje
Pod pojmom medzinárodná obyčaj rozumieme záväzné právne pravidlá správania štátov v ich vzájomných vzťahoch, ktoré sa stali spravidla v dôsledku dlhotrvajúcej pre aspoň väčšiny štátov právne záväznými.
Medzinárodné zmluvy a medzinárodné obyčaje majú v súčasnosti rovnocenné postavenie.
Proces vzniku obyčajových pravidiel nie je upravený presne stanovenými procesnými pravidlami.
Obyčajový proces totiž svojou podstatou nie je formálny, ale naopak je živelný a spontánny.
Rôzne teórie medzinárodného práva sa rôzne premietajú do výkladu medzinárodnej obyčaje svoje predstavy o jej náležitostiach.
Samotný proces tvorby obyčaje prešiel taktiež určitými zmenami a z toho hľadiska môžeme hovoriť o klasickej a modernej obyčaji.
Tradičná obyčaj sa vytvárala v pozvoľnom a dlhom procese štátov, moderná obyčaj sa však, naopak, odvodzuje od prejavov opinio iuris, ktoré často vznikajú v procesoch multilaterálnej negociačnej diplomacie.
V prípade súladnej praxe, tak môže pomerne rýchlo vzniknúť nové obyčajové pravidlo.
Hrozí však nebezpečenstvo zveličenia významu tohto prvku pre vznik obyčaje, a to na úkor analýzy praxe štátov.
Príkladom takejto absolutizácie významu subjektívneho prvku bola teória okamžitej obyčaje, ktorá sa však v náuke a praxi medzinárodného práva nepresadila.
Metódy zisťovania medzinárodnej obyčaje
- Striktná indukčná metóda
Podľa induktívnej metódy MSD deklaruje existenciu obyčajových noriem iba vtedy, keď sa preukáže , že sú splnené dve požiadavky.
Základným odôvodnením tohto prístupu je to, že deklarácie o normách, akými sú obyčajové pravidlá, znamenajú, že všetky štáty musia dodržiavať príslušné pravidlá bez ohľadu na to, či sa zúčastnili na vytvorení a rozvoji danej štátnej praxe a bez ohľadu na jej vplyv na ich záujmy.
Boli prijate prísne pravidlá uznávaniu pravidiel obyčajového medzinárodného práva zakotvených v medzinárodných zmluvách dojednaných obmedzeným počtom štátov.
Ďalšou podmienkou je, že medzinárodný dohovor musí byť predmetom rozsiahlej ratifikácie štátmi
Treťou podmienkou je, že transformácia zmluvného práva na obyčajové medzinárodné právo si zvyčajne vyžaduje značný čas.
Jednou zo základných zásad medzinárodného práva je to, že bremeno preukázania existencie pravidla medzinárodného obyčajového práva spočíva na strane, ktorá jeho existenciu tvrdí.
Medzinárodnoprávna náuka nemôže “vytvárať“ medzinárodné právo.
V súčasnom medzinárodnom práve medzinárodnoprávna náuka nie je schopná vytvárať nové pravidlá medzinárodného práva.
Napriek tomu zostávajú značné praktické ťažkosti pri hľadaní príslušnej štátnej praxe v medzinárodnom práve.
- Flexibilný deduktívny prístup
- Všeobecné právne zásady
Krátke dejiny medzinárodného práva
Prvé kroky uskutočnili španielski teológovia Vitoria, Suaréz, Velanquez,v ich práci pokračoval Hugo Grotius, ktorý navrhol zriadenie organizácie podobnej dnešnej OSN.
Všeobecné zásady medzinárodného práva sú tie, ktoré sú uznávané celým medzinárodným spoločenstvom napríklad zásada nezasahovania do vnútorných vecí iného štátu, zásada širého mora alebo zásada mierového využívania Antarktídy.
Základné zásady medzinárodného práva
Základné zásady medzinárodného práva sú tie, ktoré sú neodvoditeľné od iných základných zásad napríklad tam patrí zásada ochrany medzinárodného práva a bezpečnosti, zásada povinnej spolupráce štátov vo veciach sociálnych, hospodárskych a kultúrnych, zásada suverenity.
Iní autori kládli dôraz najmä na význam medzinárodného práva
Títo autori považovali tieto základné zásady medzinárodného práva:
- Zásada mierového spolužitia štátov
- Zásada rešpektovania štátnej zvrchovanosti
Všetky štáty majú rovnaké práva a povinnosti sú rovnoprávnymi členmi medzinárodného spoločenstva.
- Zásada rovnoprávnosti štátov
- Zásada nenapadnutia
- Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov
Z hľadiska udržania mieru je táto zásada najdôležitejšia, keďže ukladá štátom všeobecnú povinnosť urovnávať vzájomné spory medzi štátmi len mierovými prostriedkami.
- Zásada nezasahovania do vnútorných vecí štátu
Táto zásada hovorí o tom, že žiadny štát nemôže zasahovať do vnútorných alebo vonkajších záležitosti iného štátu, čí priamo alebo nepriamo.
- Zásada sebaurčenia národov
Všetky národy majú právo slobodne, bez vonkajších zásahov, rozhodovať o svojom politickom postavení a vybrať si cestu vlastného hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rozvoja.
- Zásada ozbrojenia
- Zásada rešpektovania medzinárodných záväzkov