Rodinné právo

Rodinné právo upravuje rodinnoprávne vzťahy medzi:
- manželmi, 
- rodičmi a deťmi,
- neplnoletými deťmi a ich opatrovníkmi, poručníkmi,
- osvojencami a osvojiteľmi,
- ostatnými príbuznými v priamom rade.
Príbuzní v priamom rade sú rodičia a ich deti, starí rodičia a ich vnuci, súrodenci, osvojitelia a osvojenci.

Pramene rodinného práva sú:
- Ústava SR
- Zákon o rodine. (pre rodinné právo dôležitú úlohu má aj zákon o matrikách (Matrika je verejná kniha, ktorá pozostáva z troch kníh: knihy narodení, knihy manželstiev a knihy úmrtí. Výpisom z knihy narodení je rodný list, z knihy manželstiev sobášny list a z knihy úmrtí úmrtný list.))
- Občiansky zákonník (upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov)

Zásady rodinného práva:
- ochrana materstva, manželstva a rodiny štátom,
- zodpovednosť rodičov za všestranný rozvoj detí a ich riadnu výchovu,
- rovnoprávnosť muža a ženy v rodine.

Zákon o rodine - pozostáva z piatich základných častí:
1) Manželstvo -  vznik manželstva
 vzťahy medzi manželmi
 zánik manželstva
Hlavným poslaním manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Vznik manželstva - manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného vyhlásenia muža a ženy, že spolu dobrovoľne vstupujú do manželstva. Toto vyhlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov. Každé uzavreté manželstvo sa zapisuje do matriky. Zákonom povolené sú dve formy uzavretia manželstva:
a) občianske (civilný sobáš) - vyhlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva),
b) cirkevné - pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi.
Štátny občan SR môže uzavrieť manželstvo aj v cudzine pred orgánom SR na to určeným. Zákon o rodine povoľuje aj sobáš v zastúpení na základe plnomocenstva.
 Uzavrieť manželstvo môže:

- slobodný muž, slobodná žena - vek nad 18 rokov (výnimočne na základe rozhodnutia súdu môže uzavrieť manželstvo aj neplnoletá osoba staršia ako 16 rokov),
- rozvedený muž, rozvedená žena,
- vdovec, vdova.

Uzavrieť manželstvo môžu len osoby opačného pohlavia, právny vzťah medzi homosexuálmi, tzv. registrované partnerstvo, nie je v SR právne zakotvené.
Pokiaľ muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia manželstva, označujú sa ako druh a družka. Ich vzťah nie je právne upravený, čo môže byť problematické, najmä v prípade úmrtia jedného z partnerov (napr. vo vzťahu k dedičstvu).

Uzavrieť manželstvo nemôže:
- vydatá žena, ženatý muž (zásada monogamie)
- priami predkovia a priami potomkovia (aj osvojitelia a osvojenci),
- maloletý,
- duševne chorý, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Oznámenie o uzavretí manželstva sa podáva na matričnom úrade a obsahuje:

- osobné údaje snúbencov,
- dohodu o priezvisku,
- vyhlásenie snúbencov, že nie sú im známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva,
- čestné vyhlásenie o pravdivosti údajov,
- vyhlásenie, že navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

Snúbenci k uzavretiu sobáša potrebujú:
- slobodní - vlastné rodné listy, platné občianske preukazy,
- ovdovelí - vlastné rodné listy, platné občianske preukazy, úmrtný list
- rozvedení - vlastné rodné listy, platné občianske preukazy, rozhodnutie súdu o rozvode,
- maloletí - vlastné rodné listy, platné občianske preukazy, právoplatné rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo,
- cudzinci - rodné listy, pasy, osvedčenie o právnej spôsobilosti, s príslušnými overeniami. Doklady musia byť doložené prekladom súdneho tlmočníka.

Vzťahy medzi manželmi sú:
a) osobnej povahy:
- manželia majú žiť spolu,
- majú si navzájom pomáhať,
- majú si byť verní,
- vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
- starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

b) majetkovej povahy:
v manželstve existuje bezpodielové spoluvlastníctvo. V bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Bezpodielové spoluvlastníctvo upravuje Občiansky zákonník.

Zánik manželstva
- smrťou,
- rozvodom
- vyhlásením nezvestného za mŕtveho

(Manžel, ktorý popri uzavretí manželstva prijal priezvisko toho druhého, môže po rozvode do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko.)
2) Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými
Tieto vzťahy vznikajú počatím a narodením dieťaťa. Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k dieťaťu bez ohľadu na to, či žijú, alebo nežijú spolu. Dieťa má právo na šťastný a harmonický vývoj.

- Rodičia dieťa vychovávajú, zastupujú, spravujú jeho veci a majú voči nemu vyživovaciu povinnosť.
- Dieťaťu sa musí dostať sústavná a dôsledná starostlivosť.
- Rodičia dieťa zastupujú zo zákona, ale ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude v takomto prípade zastupovať (napr. dedičské konanie).
- Rodičia spravujú veci - majetok maloletého dieťaťa (Výnosy z tohto majetku môžu rodičia použiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa a v primeranom rozsahu na uspokojovanie potrieb rodiny. Tento majetok, ktorí spravovali, majú rodičia odovzdať dieťaťu najneskôr do 30 od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.).

Náhradná starostlivosť
V tejto časti Zákon o rodine upravuje aj náhradnú starostlivosť, ktorá môže vzniknúť len rozhodnutím súdu. Je ňou:

- zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,
- pestúnska starostlivosť,
- ústavná starostlivosť.

Náhradná osobná starostlivosť - väčšinou ide o príbuzných maloletého dieťaťa – starí rodičia, plnoletý súrodenec,... Rodičia sa môžu s dieťaťom stýkať a nezaniká ani ich vyživovacia povinnosť voči dieťaťu.
Pestúnska starostlivosť - forma náhradnej rodinnej výchovy, ktorú riadi, kontroluje a hmotne zabezpečuje štát. Medzi pestúnom a dieťaťom nevzniká taký právny vzťah ako medzi rodičmi a deťmi a právne vzťahy dieťaťa, ktoré je v pestúnskej starostlivosti, k jeho pravej rodine nezanikajú, rodičia sa s ním môžu stýkať, nezaniká ani ich vyživovacia povinnosť (výživné poukazujú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí). Pestúni sú odmeňovaní štátom. Do pestúnskej starostlivosti sa dieťa na základe rozhodnutia súdu môže dostať, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach (vo vážnych veciach, napr. plánované operácie, rozhodujú biologickí rodičia alebo súd, taktiež cesty do zahraničia dlhšie ako tri mesiace musia byť oznámené príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny).
Ústavná výchova - využíva sa v prípade, keď je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a nie je možné nájsť iné výchovné opatrenia. Musí byť nariadená súdom a trvá do plnoletosti dieťaťa. Pred nariadením ústavnej výchovy je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Ústavná výchova sa vykonáva v zariadeniach, ktorými sú:

1. detský domov,
2. detský domov pre maloletých bez sprievodu,
3. krízové stredisko,
4. resocializačné stredisko pre drogovo závislých,
5. a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.

V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie:
1. v profesionálnej rodine, ktorá môže vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova alebo vo vlastnom dome alebo vo vlastnom byte pre určený počet detí; suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima,
2. v samostatných diagnostických skupinách, ktoré vykonávajú odbornú diagnostiku, v samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách. Týka sa detí od narodenia do troch rokov veku, ktoré vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav vyžadujú osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť, detí s poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej diagnostiky, detí, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, detí s mentálnym postihnutím,...

Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine).
Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Krízové stredisko zabezpečuje:

a) vykonávanie opatrení podľa tohto zákona, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá fyzická osoba nachádza v krízovej životnej situácii,
b) výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu,
c) výkon rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,
d) výkon výchovného opatrenia .
 
V resocializačnom stredisku sa
- poskytuje odborná pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou dochádzkou a plnoletej fyzickej osobe po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
- vykonáva rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení podľa zákona o rodine.

V resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a iných závislostí vykonáva pobytovou formou najmenej osem mesiacov.

Poručníctvo a opatrovníctvo
Poručníctvo - ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak sú rodičia nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
Poručníctvo zaniká: dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa, smrťou poručníka, dosiahnutím plnoletosti rodiča dieťaťa, zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený, rozhodnutím súdu.

Opatrovníctvo – súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
Poručníctvo i opatrovníctvo čerpajú svoj základ v rímskom práve. Základné rozdiely medzi poručníkom a opatrovníkom spočívajú v tom, že poručník maloleté dieťa vychováva, zastupuje, spravuje jeho majetok rovnako, ako by tieto práva a povinnosti mali rodičia. Obsah a rozsah týchto práv a povinností opatrovníka závisí na účele, pre ktorý bol ustanovený, bude prípad od prípadu iný a vychádza zo súdneho rozhodnutia, ktoré vymedzí okruh jeho práv a povinností. V porovnaní s poručníkom je opatrovník časovo obmedzený účelom, na ktorý je ustanovený - jeho splnením fakticky opatrovníctvo zanikne.

3) Výživné
Vzájomná vyživovacia povinnosť patrí medzi základné práva a povinnosti, ktorá vznikajú medzi príbuznými.
Poznáme niekoľko druhov vyživovacej povinnosti:
- medzi rodičmi a deťmi,
- medzi ostatnými príbuznými (ide o predkov a potomkov) - predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú,
- medzi manželmi (dokonca aj medzi rozvedenými manželmi, ak rozvedený/á manžel/ka nie je schopný sám sa živiť, môže od bývalého partnera žiadať, aby mu prispieval na primeranú výživu – choroba, nezamestnanosť...).

Vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí sa v živote uplatňuje najčastejšie, najmä ako vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom (vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ deti nie sú schopné samy sa živiť - najdlhšie do skončenia 25. roku veku, ak dieťa študuje a nepracuje), aj plnoleté deti môžu mať vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom. Deti, ktoré pracujú a žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, sú povinné prispievať na domácnosť.

4) Určenie rodičovstva a osvojenie
Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Ak by vznikli pochybnosti, kto je matkou, materstvo na základe zistených skutočností určí súd.
V tejto časti Zákona o rodine sa uvádzajú domnienky o otcovstve:
a) za otca dieťaťa sa považuje manžel matky, ak sa narodí dieťa žene, ktorá sa znovu vydala, považuje sa za otca neskorší manžel,
b) za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
c) za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý mal s matkou pohlavný styk v čase, od ktorého neuplynulo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (dedično-biologická skúška, rozbor DNA).
 
Zapretie otcovstva
- ak chce zaprieť otcovstvo manžel matky, môže to urobiť do troch rokov po narodení dieťaťa,
- ak chce zaprieť otcovstvo muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže tak urobiť tiež do troch rokov odo dňa, keď bolo otcovstvo určené.
Osvojenie (adopcia)
K osvojeniu dochádza vtedy, keď dieťa vstupuje do rodiny osvojiteľa a vzniká vzťah rodič - dieťa. Osvojenie vzniká rozhodnutím súdu.
Podmienky osvojenia

- musí byť dieťaťu na prospech,
- osvojené môže byť len maloleté dieťa,
- medzi osvojencom a osvojiteľom nesmie byť príbuzenský vzťah,
- medzi osvojiteľom a osvojeným musí byť primeraný vekový rozdiel,
- osvojiteľom nemôže byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony,
- zdravotný stav osvojiteľov a osvojenca musí zodpovedať účelu osvojenia,
- osvojované dieťa musí byť právne voľné, to znamená, že s jeho osvojením musia súhlasiť rodičia alebo iní zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa,
- osvojované dieťa, ak je toho schopné, má prejaviť s osvojením súhlas,
- pred rozhodnutím súdu o osvojení, musí byť dieťa najmenej deväť mesiacov v starostlivosti budúcich osvojiteľov – predosvojiteľská starostlivosť,
- osvojiť sa môže dieťa, o ktoré rodičia neprejavovali sústavne opravdivý záujem (6 mesiacov),
- osvojiť si môžu dieťa len manželia alebo manžel rodiča dieťaťa, len výnimočne si môže osvojiť dieťa aj osamelá osoba, ak sú predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje poslanie,
- na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.

Osvojiteľ má dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci.
Osvojenie môže zrušiť súd z vážnych dôvodov do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia o osvojení. Inak osvojenie nemožno zrušiť.
5) Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/pravo/3203-rodinne-pravo/