Štát a právo
Štát a právo
1.1 Pojem, znaky a funkcie štátu
Štátom rozumieme mocensko-riadiaci politický systém spoločnosti. Spoločnosť je zložitý sociálno-ekonomick-kultúrny systém, v ktorom štát ako riadiaci element vyčleňuje postupne, premenou rodových a kmeňových politických mocensko-riadiacich inštitúcií na štátne. Spočiatku existoval štát v podobe mestských štátov s určitým priľahlým poľnohospodárskym okolím. Neskôr sa teritórium štátu postupne zväčšovalo do podoby rôzne veľkých ríš.
Pojmom štát rozumieme hierarchicky usporiadaný suverénny mocensko riadiaci systém, skladajúci sa z ľudí (úradníkov) a inštitúcií (orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť.
Pre vymedzenie pojmu štát sú typické tieto definičné znaky:
- štátna moc,
- suverenita štátu,
- územná organizácia obyvateľstva,
- štátne občianstvo
Štátna moc
Človek existuje ako tvor spoločenský, preto v každej ľudskej skupine vzniká nevyhnutnosť riadenia na zabezpečenie jej reprodukcie. Tento systém pôsobenia na jednotlivcov s cieľom zabezpečiť reprodukciu skupiny sa nazýva moc. Moc je teda schopnosť určovať správanie ľudí. Verejná moc je riadiaci systém skupiny ľudí (spoločnosti), ktorý je relatívne nezávislý od mocenských systémov iných skupín. Štátnu moc teda chápeme ako určitý druh verejnej moci, a to v spoločnosti organizovanej v podobe štátu. Štátna moc vzniká ako súčasť vzniku štátu vtedy, keď sa verejná moc oddeľuje od celej spoločnosti ako riadiaci systém, ako samostatná spoločenská funkcia,, ktorú vykonáva osobitná skupina ľudí. Táto osobitná skupina ľudí určuje správanie ľudí v spoločnosti a zaoberá sa len mocou.
Suverenita štátu
Suverenitou štátu rozumieme nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vnútri aj mimo štátu. Hovoríme teda o dvoch stránkach suverenity štátu:
- Vnútorná suverenita štátu znamená, že mocenská organizácia obyvateľstva určitého územia sa stáva štátom vtedy, ak je výlučnou mocenskou inštitúciou na tomto území, ak jedine ona je schopná určovať správanie všetkého obyvateľstva daného územia, ak má výlučné a zvrchované postavenie vo vzťahu k ďalším mocenským inštitúciám pôsobiacim na danom území
- Vonkajšia suverenita znamená, že štát je nezávislý od územných organizácií, ktoré existujú na iných územiach. je to kategória relatívna a závisí od mocensko-ekonomického postavenia štátu, od medzinárodných záruk, od kultúrnosti a demokratickosti medzištátnych vzťahov a pod.
Územná organizácia a štátne občianstvo
Štát uplatňuje moc voči obyvateľom určitého, presne vymedzeného územia – štátneho územia. je to časť zemského povrchu, ktorá zahŕňa:
- suchozemský povrch vnútri štátnych hraníc,
- vnútorné vody,
- pobrežné vody,
- priestor pod aj nad suchozemskou a vodnou časťou štátneho územia.
K územiu štátu patria aj ďalšie územia či predmety, na ktorých štát vykonáva štátnu moc (územia diplomatických misií, lode, lietadlá nachádzajúce sa na území druhých štátov).
Osoby, ktoré sa trvale nachádzajú na území štátu, tvoria jeho obyvateľstvo. Tí, ktorí sú v právnom vzťahu so štátom, sú občanmi štátu. Občan je základom suverenity štátu, v demokratickom politickom systéme je zdrojom suverenity štátnej moci.
Funkcie štátu
Štát je charakteristický nielen svojimi znakmi, ale aj tým, že vyvíja určité činnosti. Tieto činnosti nazývame funkciami štátu vtedy, ak spĺňajú tieto znaky:
- ide o činnosť veľkého rozsahu a celospoločenského významu,
- takáto činnosť má trvalý a systematický charakter,
- na jej vykonávanie vytvára štát rôzne inštitucionalizované formy
Obsah funkcií štátu sa v priebehu dejín mení. Pomerne stabilné je ich vzájomné ovplyvňovanie a úzka spojitosť funkcií štátu s politickým systémom, resp. demokraciou. Funkcie štátu triedi veda z hľadiska rôznych kritérií. Povedali sme si už, že štátna moc je druhom verejnej moci, ktorá predstavuje vyčlenenie moci ako samostatnej spoločenskej funkcie. Poznáme dve základné funkcie štátu:
- funkciu zabezpečenia reprodukcie mocenských štruktúr, ktoré štátna moc reprezentuje. táto funkcia sa realizuje rôznymi formami – mocensky, ideologicky, ekonomicky a to voči subjektom, ktoré pôsobia vo vnútri štátu aj mimo neho,
- funkciu verejnej moci, teda zabezpečenia reprodukcie celej spoločnosti, ktoré sa tiež uskutočňuje rôznymi formami – mocensky, ekonomicky, ekologicky, prostredníctvom štátnej správy, sociálnou, vzdelávacou a kultúrnou činnosťou, ako aj činnosťou v oblasti zdravotníctva. V demokratickom štáte je dominantná funkcia verejnej moci.
Viac v dokumente nižšie.