Ochrana ľudských práv

Ochrana ľudských práv

Úsilie o medzinárodnú ochranu ĽP sa realizovalo v 3 etapách:
1. v deklaráciách prijatých zúčastnenými štátmi bez právnych záväzkov, 2.vypracovaním medzinárodných paktov a ich ratifikáciou zmluvnými štátmi, 3.vytváraním kompetencií medzinárodných orgánov, umožňujúcich kontrolu  i sankcie.

Rozlišujeme vnútroštátne a medzinárodné (univerzálne alebo regionálne) prostriedky na ochranu ľudských práv:

1. Vnútroštátne prostriedky sú u nás súdy, Ústavný súd SR a od roku 2002 aj úrad ombudsmana – verejného ochrancu  práv.
2. Európsky(regionálny) systém ochrany predstavuje Rada Európy – ak sťažovatelia vyčerpali všetky vnútroštátne prostriedky nápravy v krajine, v ktorej došlo k údajnému porušeniu ich práv (teda najvyšší súd krajiny zamietol ich odvolanie), môžu podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý je súčasťou RE a v novej podobe pôsobí od 1. 11.1998  (predtým boli 2 nezávislé orgány s týmto poslaním).

Rada Európy vznikla v roku 1949 so sídlom v Štrasburgu. Podmienkou prijatia do RE je preukázať splnenie požiadaviek, ktoré  sú obsiahnuté v jej štatúte. Rozhodujúca je existencia právneho štátu a uplatňovanie princípov fungujúcej demokratickej spoločnosti. Cieľom RE je ochrana demokracie a ĽP, propagovanie  ľudských hodnôt a zlepšovanie životných podmienok. Jedným z najvýznamnejších výsledkov jej činnosti bol Európsky dohovor o ochrane ĽP a základných slobôd podpísaný v Ríme v roku 1950 a vyjadrujúci európsky štandard ĽP. Ním boli zriadené aj spomínané inštitúcie RE, ktoré mali zabezpečiť plnenie záväzkov signatárskych štátov.

(Obdobné dohovory boli schválené neskôr aj v Amerike – 1969 a Afrike – 1981). V 1961 prijala RE aj dokument k sociálnym právam – Európsku sociálnu chartu. Táto spolu s Európskym dohovorom  a 10 protokolmi tvorí Európsku chartu ĽP. ( Ochrana ĽP v EÚ – Európsky súdny dvor, európsky ombudsman...)

3. Univerzálny systém predstavuje OSN o jej orgány na ochranu ĽP, najmä Výbor OSN pre ĽP a Hosp. a soc. rada – kontrolujú aplikáciu chránených práv u štátov, ktoré pristúpili k Opčnému protokolu.

Ďalšie medzinárodné organizáćie, ktoré sa zaoberajú problematikou ĽP:
· UNESCO (Org. OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru – medzin. spolupráca)
· ILO – Medzinárodná organizácia práce (zabezpečuje práva na prácu, zriaďovanie odbor. org...)
· WHO – Svetová zdravotnícka organizácia (právo na zdravie)
· Medzin. inštitút pre ĽP v Štrasburgu (výskum)

V niektorých štátoch (aj u nás) je zriadený špeciálny orgán – úrad ombudsmana (zástupca, hovorca) - dozerá na dodržiavanie ĽP v štáte. Pomáha vybavovať  sťažnosti občanov, zúčastňuje sa na konaniach orgánov štátnej správy, radí občanom, pomáha obecným zastupiteľstvám. U nás ho volí NR SR, na výkonnej moci je nezávislý, naopak – orgány verejnej správy mu musia predkladať materiály, vyjadrovať sa k veci a umožniť mu vstup do svojich objektov.
Na medzinárodnej ochrane ĽP sa podieľajú aj nevládne organizácie a hnutia, napr. Amnesty International (založ. v roku 1961 – sleduje dodržiavanie ĽP a zverejňuje ich porušovanie; v roku 1977 dostala za túto činnosť Nobelovu cenu mieru; hnutie je financované z príspevkov svojich členov a z darov priaznivcov), Helsinské výbory, Medzinárodná federácia ĽP, Medzinárodné združenie demokratických právnikov...

Okrem toho existujú aj medzinárodné mechanizmy na ochranu ĽP- napr. medzin. orgán môže vyzvať štáty, aby pravidelne informovali o dodržiavaní prijatých ustanovení o ĽP. Aj keď v medzin. práve platí princíp nezasahovania, medzin. prax dovoľuje určité ústupky od tohoto princípu – vlády v prípade porušovania ĽP uznávajú právo medzinárodného spoločenstva protestovať napr. pre prerušením diplomatických stykov, uzavretím prístavov lode, bojkotom výrobkov, zákazom vývozu a dovozu (embargo) atď.

Ak sa ĽP porušujú na koloniálnych územiach, za ktoré nesie OSN zodpovednosť (Rodézia, Namíbia) a ak porušovanie týchto práv ohrozuje medzin. mier, prípadne je veľmi závažné a sústavné, (Chile, Uganda, Kambodža), má OSN možnosť zasiahnuť a túto situáciu napraviť.