Zóny pre každého študenta

Zápis vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností

Zápis vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností

OSNOVA

1.  Zákon o katastri nehnuteľností
2.  Čo je to kataster nehnuteľností?
-  Právne predpisy na úseku katastra nehnuteľností
-  Funkcie katastra nehnuteľností
-  Zásady katastra nehnuteľností
-  Predmet evidovania v katastri nehnuteľností
3.  Systém zápisu práv k nehnuteľnostiam
-  Vklad
-  Záznam
-  Poznámka
4.  Katastrálne konanie
5.  Kataster nehnuteľností v Európe

Úvod
Mnohí z nás sú vlastníkmi, či držiteľmi nehnuteľností. No aj  napriek tomu, že ide o oblasť pomerne frekventovanú, nie je otázka zapisovania vlastníckych práv do katastra až taká jednoznačná, no práve naopak v praxi spôsobuje viacero problémov. Táto práca by mala byť určitým zosumarizovaním rád, postrehov a informácií, ktoré by mali nejednému pomôcť v problematike vlastníctva nehnuteľností. Pri jej písaní som prešla štúdiou všetkých, doteraz účinných noviel zákona o katastri nehnuteľností, čo mi umožnilo pochopiť jeho nesmierny vplyv na spoločnosť. Katastrálny zákon tvorí súčasne integrálnu súčasť väčšej množiny zákonov. Tieto právne normy vo svojej podstate sledujú spriehľadnenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a najmä budovanie bázy údajov o týchto vzťahoch.

Katastrálny zákon prispieva k plneniu nenahraditeľnej úlohy štátneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorá spočíva vo zvyšovaní právnej istoty fyzických a právnických osôb, čo je nevyhnutne späté s budovaním právneho štátu, ako aj vo využívaní evidenčno-informačných úloh katastra pri rozvoji trhového mechanizmu v rámci prevodu a prechodu vlastníctva, ale aj realizácii iných práv k nehnuteľnostiam.
 
1.  Zákon o Katastri nehnuteľnosti
V prvej kapitole by som svoju pozornosť rada upriamila na samotný zákon o katastri nehnuteľností, resp. analýze jeho všetkých do tohto času účinných noviel. Platná právna úprava katastra nehnuteľností obsiahnutá v zákone č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov bezpochyby plní funkciu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti vo vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

Zákonom č.162/1995 bol výkon štátnej správy zverený katastrálnym úradom a správam katastra ako prvostupňovým orgánom a Úradu geodézie, kartografie a katastra ako odvolaciemu orgánu. Zakrátko však už bola, v súvislosti s reformou organizácie štátnej správy, uzákonená prvá novela katastrálneho zákona v podobe zákona č. 222/1996. Touto prvou novelou nastala organizačná zmena, ktorou sa ustanovilo, že miestnymi orgánmi štátnej správy katastra sú katastrálne odbory krajských a okresných úradov. Platná právna úprava zverila rozhodovanie v katastrálnom konaní v otázke vzniku, zmeny a zániku práv k nehnuteľnosti okresným úradom. Cieľom tejto reformy bolo zjednodušenie a racionalizácia činnosti príslušných orgánov štátnej správy. V konečnom dôsledku však nepriniesla v organizačnej štruktúre zvýšenie funkčnosti výkonu štátnej správy, ale práve naopak mala negatívny dopad. Došlo k zhoršeniu v riadiacej činnosti, nakoľko bolo odtrhnuté metodické riadenie od riadenia ekonomického a personálneho. A to bol už bol viac menej  len krok k ďalšej novele.

1.1.2002 nadobudla účinnosť v poradí druhá novela katastrálneho zákona. Zákonom 255/2001 Zb. z. boli správne orgány katastra vyňaté zo sústavy orgánov všeobecnej štátnej správy. Istým spôsobom tento zákon predstavuje návrat k špecializovaným orgánom, ktorými sú Katastrálne úrady a Správy katastra. Katastrálne úrady okrem toho, že zabezpečujú výkon štátnej správy v druhom stupni, vykonávajú aj organizačné, metodické riadenia a kontrolu v územnom obvode príslušného kraja. Katastrálne úrady sú koncipované ako právnické osoby, rozpočtové organizácie, teda orgány s právnou subjektivitou, ktoré sú svojimi finančnými vzťahmi napojené na ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Úrad geodézie, kartografie a katastra.

Správa katastra má administratívnoprávnu subjektivitu. Rozhoduje v správnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam,  teda z toho možno zreteľne vyvodiť záujem zákonodarcu zveriť rozhodovanie o vzniku, zmene a zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam práve Správe katastra.
Táto novela sa dotkla mnohých ustanovení, ako je samotný predmet evidovania v katastri, zmenilo sa určenie vlastníka konania o povolení vkladu. Novela sa dotkla aj ustanovení pojednávajúcich o náležitostiach návrhu na vklad, či samotného vkladového konania. 

Dôvodom ďalšej novely, ktorá nadobudla účinnosť 15. apríla 2004 zákonom č. 173/2004 Z. z. bola aplikačná prax, ktorá ukazovala čoraz väčšiu potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona v súlade s požiadavkami a zmenami, ktoré nastali v oblasti občianskeho a obchodného práva. Došlo k zosúladeniu zásady verejnosti katastra s právnou úpravou ochrany osobných údajov vlastníkov.

Od 1. novembra 2009 nadobudla účinnosť  zatiaľ posledná novela katastrálneho zákona, ktorá bola vykonaná článkom III zákona č. 309/ 2009 Zb. z., ktorým sa súčasne menil a dopĺňal Notársky poriadok. S novelou je súčasne spojená aj novelizácia zákona o správnych poplatkoch.
Novela zakotvila mnohé významné zmeny. Jedným z jej najväčších prínosov je možnosť vykonať katastrálne konanie aj elektronicky. Rovnako zakotvila nové procesné pravidlá týkajúce sa povolenia vkladu do Katastra nehnuteľností, rozšírila okruh osôb, pre ktoré je prípustná zbierka listín o predchodcov aktuálnych vlastníkov nehnuteľností. Novela po novom upravila náležitosti návrhu na vklad, svojou úpravou sa dotkla aj pôsobnosti katastrálnej inšpekcie, či konania o zmene hranice katastrálneho zákona.
Cieľom novelizovanej právnej úpravy bolo zvýšiť právnu a faktickú istotu zmluvných strán pri prevode nehnuteľností, definovať jednoznačného pôvodcu zmluvy o prevode nehnuteľnosti a s tým spojenú zodpovednosť pôvodcu zmluvy pre prípad vzniku škody.

 Na záver len v skratke môžeme zhrnúť, že katastrálny zákon upravuje oblasť Katastra nehnuteľností ako evidenčného nástroja na uskutočňovanie funkcií štátu pri ochrane právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a pri využívaní a ochrane nehnuteľností. Svojím obsahom zabezpečuje plnenie základnej úlohy štátneho informačného systému Katastra nehnuteľností, ktorá spočíva v zvyšovaní právnej istoty fyzických a právnických osôb pri budovaní právneho štátu. Využívanie informačných úloh katastra je určitým hnacím motorom pre rozvoj trhového mechanizmu, čo prispelo v nemalej miere aj pri samotnom vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
 
2.  Čo je to kataster nehnuteľností?
Pod katastrom nehnuteľností rozumieme rozhodovanie o vzniku, o zmene a o zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a tiež spravovanie, aktualizáciu a poskytovanie informácií z informačného systému o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam a o vlastníkoch. Predmetom evidencie katastra nehnuteľností sú najmä katastrálne územia, pozemky, stavby, byty a nebytové priestory a práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri. Nehnuteľnosti sa v katastri evidujú podľa katastrálnych území.

Kataster obsahuje najmä tieto údaje:
-  geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností
-  parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce a pod.
-  údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností

Cieľom právnej úpravy na úseku právnych vzťahov k nehnuteľnostiam je dosiahnuť zosúladenie stavu uvedeného v katastri nehnuteľností so skutočnom právnym stavom. Tomuto cieľu slúžia i zásady, na ktorých je kataster nehnuteľností vybudovaný. Ide o :
-  zásadu vkladania (intabulácie)
-  zásadu verejnosti
-  zásadu hodnovernosti
-  zásadu voľnosti
-  zásadu legality
-  zásadu priority
-  zásadu špeciality

Kataster slúži ako nástroj na evidovanie nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ktorého integrálnou súčasťou, okrem technických údajov, sú aj údaje o vlastníckych alebo iných právach k nehnuteľnostiam. Prostredníctvom katastra štát uskutočňuje niektoré svoje funkcie, a to predovšetkým funkciu ochrany práv a slobôd (ochranu práv k nehnuteľnostiam) a hospodársko-organizátorskú funkciu (utváranie podmienok obchodu s nehnuteľnosťami, v podnikateľskej činnosti, ochranu pôdneho fondu a ochranu životného prostredia).
 
3.  Systém zápisu práv k nehnuteľnostiam
Problematika aplikácie právnej úpravy vecných a iných práv k nehnuteľnostiam a ich zápisu do katastra patrí k najzložitejším oblastiam z hľadiska rozhodovacej činnosti nielen katastrálnych orgánov, ale aj súdov.
Tiež je v tomto prípade potrebné sa najprv zmieniť o samotnom spôsobe nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to formou prevodu, či prechodu vlastníckeho práva. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočňuje len na základe zmluvy, ktorá môže byť kúpna, darovacia, prípadne iný typ zmluvy. V tomto prípade platný právny poriadok SR pozná dvojfázový spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uskutočneným na základe zmluvy. Prvá fáza je tzv. nadobúdací titul, čo je vlastne uvedená zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Druhou fázou je tzv. nadobúdací modus, čo je zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prechod vlastníckeho práva sa uskutočňuje na základe iných právnych skutočností, teda inak, ako na základe zmluvy. Ide najmä prípady dedenia alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu.

Tak ako už bolo vyššie spomenuté, právna úprava katastrov zverila rozhodovanie po splnení zákonom ustanovených hmotnoprávnych podmienok vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (rozhodovanie o povolení vkladu) orgánom štátnej správy katastra. Táto ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. V tejto súvislosti  teda možno konštatovať, že činnosť orgánov štátnej správy katastra sa v niektorých oblastiach odlišuje od typickej činnosti orgánov štátnej správy a nesie v sebe prvky justičnej činnosti.

V zmysle • 4 katastrálneho zákona zápisy do Katastra nehnuteľností sa vykonávajú tromi spôsobmi a to vkladom, záznamom a poznámkou. Líšia sa právnymi účinkami. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú podľa katastrálneho zákona právotvorné, evidenčné a predbežné účinky. Vklad je úkon Správy katastra. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon Správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik spomínaných práv. A napokon poznámka je len úkon slúžiaci na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti prípadne vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou ako aj informuje o nehnuteľnosti a o práve k nej. Nespôsobuje právne účinky porovnateľné s vkladom a tiež na rozdiel od konania na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností sa na vykonanie záznamu a na zápis poznámky nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Každý z uvedených zápisov sa vpisuje do listu vlastníctva. List vlastníctva sa skladá z troch častí. Majetková podstata, vlastníci a ťarchy. Na tomto mieste je potrebné podčiarknuť skutočnosť, ktorá je pre mnohých ešte stále neznáma, že od mája roku 2010 sa začali opäť vydávať listy vlastníctva s plombou. Touto zmenou sme sa vrátili do obdobia spred septembra 2009. V septembri 2009 totiž vstúpila do účinnosti už vyššie spomínaná novela, ktorá vydávanie vlastníckych listov s plombou zrušila. Jej cieľ zefektívniť poskytovanie služieb v tejto oblasti sa nenaplnil, ale práve naopak  zrušenie vydávania zaplombovaných listov vlastníctva vyvolalo nevôľu občanov, ktorí ich používali na právne úkony. List vlastníctva s plombou bol totiž pre nich určitou zárukou, že nemôže prísť k ďalšiemu nakladaniu s danou nehnuteľnosťou a že ich podanie bude vybavené v poradí, v akom ho doručili správe katastra. Preskúmavanie zákonností rozhodnutí a postupov katastrálnych orgánov predstavuje značnú časť rozhodovacej činnosti správnych senátov krajských súdov, ale aj odvolacích senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Súdy postupujú podľa ustanovení o správnom súdnictve obsiahnutých v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

4.  Katastrálne konanie
Podstatou a základnou úlohou katastrálneho konania je zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, rozhodovanie o zmenách hraníc katastrálnych území, prešetrovanie zmien údajov katastra ako aj oprava chýb a obnova katastrálneho operátu. Podľa • 22 ods. 3 sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných postupov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Teda aj keď konania majú povahu správneho konania, katastrálny zákon v niektorých prípadoch upravuje konanie odchylne od zákona o správnom konaní. Na katastrálne konanie je príslušná tá správa katastra v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Ak sa zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom týka nehnuteľností nachádzajúcich sa vo viacerých územných obvodoch správ katastra, je príslušná konať o celom návrhu ktorákoľvek z príslušných správ katastra.

Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa zapisujú do katastra vkladom. Ako už bolo vyššie spomenuté vklad má právotvorné účinky. Teda právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení tohto vkladu. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka katastrálneho konania. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. V katastrálnom zákone je osobitne upravená aj účinnosť rozhodnutia o návrhu na vklad práva zo zmlúv o prevode bytov a nebytových priestorov z pôvodného vlastníka na nájomcu. V tomto prípade  platí princíp spätných právnych účinkov vkladov, keď účinky vkladu vznikajú ku dňu podania návrhu na vklad. Táto právna úprava posilnila právnu istotu účastníkov konania najmä z hľadiska nejednotného výkladu otázky prechodu  nájomných práv v prípade začatia konania o predaji bytu, v prípade úmrtia nájomcu bytu.

Katastrálny zákon určuje katastrálnemu orgánu lehoty, v ktorých má tento orgán rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v ktorých má vykonať zápis po povolení takéhoto vkladu. Správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. Správa katastra môže rozhodnúť na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu na vklad a zaplatení správneho poplatku do 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
Na druhej strane je potrebné poznamenať, že neustanovuje nijakú sankciu katastrálneho orgánu pri nesplnení a nedodržaní uvedených lehôt. V praxi to môže potom znamenať, že kataster sa uvedenými lehotami vôbec nemusí riadiť, nakoľko takéto „protizákonné konanie“ nebude mať za následok akúkoľvek sankciu. Preto občanovi ostáva len jedno- dúfať, že katastrálny orgán sa uvedenými lehotami bude spravovať a dodrží ich. Podľa môjho názoru je len otázkou času, kedy táto skutočnosť bude dôvodom ďalšej novelizácie dotknutého zákona. V opačnom prípade nebudeme mať žiadnu zákonom uvedenú možnosť domáhať sa naplnenia litery zákona ohľadne dodržania týchto lehôt.

5.  Kataster nehnuteľností v Európe
V tejto poslednej kapitole by som chcela už len poukázať na vývojové trendy katastra nehnuteľností v súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v EÚ.  Medzi hlavné úlohy Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky patrí aj integrácia Slovenskej republiky v rámci Európskej únie. Európska únia sa postupne prostredníctvom Lisabonskej zmluvy stáva najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Slovenská republika vyvíja seriózne úsilie o adaptáciu a plnú realizáciu zákonodarných opatrení, a to hlavne v oblasti vnútorného trhu nevynímajúc sféru katastra nehnuteľností. V ekonomike Európskej únie zohráva trh s nehnuteľnosťami dôležitú úlohu a preto ani oblasť katastra nemôže zostať bez povšimnutia a nevyhnutných inovácií. Dobre fungujúce a efektívne procesy v rámci katastra a registrácie práv k nehnuteľnostiam prispejú k naplneniu cieľov Lisabonskej agendy. Na to je potrebné však ešte uskutočniť niekoľko nevyhnutných krokov, ktoré zatiaľ majú len formu určitých vízií, či prognóz.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/pravo/7780-zapis-vlastnickych-a-inych-prav-do-katastra-nehnutelnosti/