Imatrikulácia prvákov - spojená so slávnostným otvorením nového akademického roka na našej škole je výnimočnou chvíľou. Pravidelnosť akademických rituálov vnáša do prostredia školy moment istoty a zázemia, pretože stojí na tradíciách podopretých akademickými právami a slobodami, pretože sa opiera o komunitu ľudí, ktorá Vás dnes prijíma medzi seba.
Spomedzi všetkých hodnôt, ktoré sa v dnešnom svete pripomínajú si najviac vážim slobodu. Je základom ľudskej existencie, je základným princípom života každej jednej vysokej školy. Sloboda však nie je bezbrehá, jej hranice neraz určuje zodpovednosť. A tak sa permanentne pohybujeme kdesi na priamke medzi osobnou slobodou a zodpovednosťou voči svetu, v ktorom žijeme. Jedna i druhá skúsenosť je pre nás nesmierne dôležitá, je vyjadrením našej túžby žiť svoj život naplno a intenzívne. Zažívame pritom pocity istoty aj neistoty, bezpečia aj rizika, osamelosti aj spolupatričnosti.
Počas štúdia na našej škole okúsite jedno i druhé. Moji kolegovia Vás budú odborne viesť tak, aby sa rozvinul Váš talent a intelekt. Vytvoria Vám bezpečné zázemie pre váš osobnostný rast, ale so zadaným umeleckým problémom si už budete musieť poradiť sami. Autorská práca, ku ktorej časom dospejete je neraz veľmi osamelou činnosťou, s témou budete večer zaspávať a ráno sa s ňou budiť. Nedostanete ju z hlavy, riadne Vás vytrápi.
Ale keď sa Vám semestrálna práca vydarí, budete mať z toho veľkú radosť, pretože bude vašou výpoveďou o tomto svete, bude autentická a jedinečná. Musíte ale veľa pracovať, čítať a diskutovať, formovať si svoj názor a postoj voči svetu. Talent ste dostali do vienka, ale za prvými umeleckými výsledkami prejdete ešte veľký kus cesty a to je tá zodpovednosť, o ktorej som hovorila na začiatku. Rozhodovať o štúdiu budete slobodne, ale ak sa už rozhodnete pre určité zameranie musíte vytrvať v nárokoch na vás kladených. Som presvedčená o tom, že sa musíte naučiť klásť si aj sami ciele, pretože tvorivá práca v umení je niečo, kým ste, čo vás ako mladých ľudí charakterizuje.
Mohla by som svoj príhovor viesť aj smerom k výpočtu toho, čo všetko Vám škola v nastávajúcom období môže poskytnúť. Od ponuky predmetov, technologicko-materiálneho zázemia až po široké možnosti zahraničnej mobility. Na to ale veľmi rýchlo prídete sami.
Skôr som si povedala, že Vás ešte chvíľu vytrápim mojim uvažovaním o slobode.
Hneď v prvých mesiacoch svojho štúdia si uvedomíte, že sme školou, ktorá nezatvára oči pred problémami. Všetko to, čo sa deje za múrmi našej školy sa nás bytostne dotýka. Myslím si, že sme súčasťou nápravy hodnotového systému v našej krajine, sme súčasťou širokej občianskej spoločnosti, ktorá sa o túto nápravu snaží. Sloboda a demokracia nie sú ani v dnešných časoch samozrejmosťou. Každý deň je potrebné o tieto hodnoty zápasiť a som presvedčená o tom, že úlohou práve akademického prostredia je šíriť myšlienky humanizmu, ľudskosti, vzdelanosti a kultúrnosti. A to je dobrý základ pre posilnenie slobody a demokracie v našej krajine.
Možno by som nehovorila toľko o slobode, keby sme v tomto roku neoslavovali 30. výročie od Nežnej revolúcie. V tom čase som mala osemnásť rokov, presne tak ako aj vy dnes. Život som dovtedy prežila v neslobode, v totalitnom režime. Napriek všetkým zlým okolnostiam, som sa v tom čase naučila jednej veci, ktorú zúročujem aj dnes. Opieram sa o svoju osobnú skúsenosť, nespolieham sa na to, čo mi kto povie, spolieham sa na svoje znalosti a snažím sa pochopiť vzájomné súvislosti tohto sveta.
Mediálnym konšpiráciám a fabuláciám neverím, lacný politický populizmus prekuknem, extrémizmus, radikalizmus a xenofóbiu odmietam. Nie som neomylná, ale život v totalite ma naučil spoliehať sa na seba, kolegov a priateľov, ktorým verím. Viem, že orientácia v dnešnom svete je oproti minulým dekádam veľmi zložitá, pod ťarchou informácií sa nám neraz podlamujú kolená. Ale vy nemusíte všetkému rozumieť, nemusíte byť expertom na všetko, ale keď si nájdete svoju tému, vtedy musíte ísť do hĺbky vo svojom premýšľaní a tvorivom napredovaní.
Pred nejakým časom som si v novinách prečítala opis krivky mechanizmu Dunningovho-Krugerovho efektu. Tento efekt má veľmi komplikovaný názov, ťažko zapamätateľný. Ale je v ňom vyjadrená špecifická podoba humanizmu a vzdelanosti a znie asi takto nejako: Mnohým ľuďom stačí naučiť sa len veľmi málo a už majú dojem, že sú majstrami sveta. Ale čím viac sa o veci dozvedáme, tak poznávame koľko veľa o nej ešte nevieme a naše sebavedomie klesá. Opäť narastá až s nadobúdaním poznatkov. Ale nikdy sa už nedostaneme v sebavedomí do bodu, kde sa nachádza neznalý človek, ale ani expert už nikdy nedosiahne tu výšku sebavedomia.
Milé študentky a študenti začínate študovať na vysokej škole výtvarných umení a musím povedať, že sa pre Vás otvára jedno z najkrajších období Vášho života. Som rada, že ho strávite práve na našej škole, čakajú Vás roky intenzívneho štúdia, nové priateľstvá a lásky, budete veľa cestovať a spoznávať iné kultúry. Prajem Vám preto, aby sa Vám darilo, aby ste si postupne sformovali svoj jedinečný pohľad na tento svet.
Vážené kolegyne a kolegovia aj Vám by som rada zapriala, aby sa Vám v nastávajúcom akademickom roku pedagogicky darilo, aby ste sa mohli naplno venovať svojej umeleckej a tvorivej práci, nám všetkým prajem menej administratívnej záťaže a viac tej radosti zo života.
Ďakujem za Vašu pozornosť.