Rečnícky štýl
Rečnícky štýl
Rétorika = náuka o vlastnostiach hovorené prejavu, o umení hovoriť
významní rečníci: Sokrates, Platón, Aristoteles (napísal dielo Rétorika), Cicero, Štúr (1.významný slovenský rečník), Moyzes
- subjektívno-objektívny štýl, využíva sa v súkromnej i verejnej komunikačnej sfére (reklama, masmédia, politika)
Funkcia: presvedčiť, vysvetľovať, informovať, komentovať, sprevádzať udalosťami
Znaky rečníckeho štýlu
- verejnosť – verejná komunikácia, niekedy i v súkromí, autor využíva výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka
- ústnosť/písomnosť – väčšina prejavov sa vopred pripravuje písomne a následne prednesie, autor využíva dôraz, neverbálne komunikačné prostriedky, udržuje sa oficiálna vzdialenosť medzi komunikantmi (t.j. rečník - publikum)
3. sugestívnosť – snaha zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť, ovplyvniť
- adresnosť – kolektívny príjemca (Milí hostia! Vážení občania!), len niektoré sú venované jednotlivcovi (Drahý jubilant!)
- názornosť – využíva sa v prednáške, pri prezentácii projektu, reč je sprevádzaná presviedčaním, argumentovaním (môže sa využívať prezentácia pomocou PC, videonahrávka)
Žánre rečníckeho štýlu
a/ agitačné (politická a súdna reč) > presvedčiť, argumentovať
b/ náučné (prednáška, prezentácia projektovej práce, referát, kázeň, diskusný príspevok, polemika, debatný príspevok) >
vzdelávať, informovať, prezentovať
c/ príležitostné (slávnostné prejavy pri rôznych príležitostiach) > vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie
Rečnícky štýl sa narozdiel od ostatných štýlov realizuje len v ústnej forme!
- útvary rečníckych žánrov delíme na monologické a dialogické (napr. prednáška je monologická, diskusný príspevok dialogický)
Prednes prejavu
- úvod a záver naspamäť
- kontakt s poslucháčmi
- mimojazykové prostriedky: mimika, gestikulácia
- správna artikulácia
- intonácia reči: pauzy, tempo reči, výška hlasu, slovný a vetný dôraz
Verbálne výrazové prostriedky rečníckeho štýlu
~ synonymá, antonymá, spisovné slová, cudzie slová, frazeologizmy, eufemizmy, citovo príznakové slová
~ rečnícke otázky, zvolacie vety, vsuvky
~ rečnícke figúry a trópy (hyperbola, voľná citácia, paralela-porovnanie, nepriame pomenovanie)
Chyby v rečníckom prejave
- defektné pauzy, zbytočne opakované oslovenia, rýchle tempo reči, slabá intenzita hlasu, zlá výslovnosť, nespisovné a vulgárne slová, monotónnosť, čítanie textu z papiera a nulový očný kontakt s publikom, nevhodne zvolená dĺžka prejavu, atď.
Slávnostný prejav
- jeden z najpôsobivejších a najdôstojnejších jazykových prejavov (spolu so smútočným prejavom)
- nazýva sa „hovorená hodnotiaca úvaha“
- využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu (metafory, prirovnania, rečnícka otázka, citát, atď.)
- jeho cieľom je zhodnotiť význam nejakej dôležitej udalosti alebo akcie
- nemal by byť rozsiahly a nemal by sa celý čítať
- rečník môže využiť citáty, parafrázy (t.j. prerozprávanie citátu vlastnými slovami)
Kompozícia slávnostného prejavu
- úvod (oslovenie, pomenovanie príležitosti)
- jadro (logická nadväznosť myšlienok)
- záver (zhrnutie, výzvy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania, vyjadrenie úcty)