Nastala chvíľa, na ktorú budeme dlho spomínať. Je tu ten moment, kedy sa nám, maturantom, pomaly, ale isto zatvárajú brány strednej školy. Mnohí smútite, že sa končia dobré časy. Smutno bude určite aj mne, ale treba si uvedomiť, že staré najskôr musí odísť, aby mohlo prísť niečo lepšie, nové.
Pripravil som si pre vás krátky príbeh o mužovi, menom Steve Jobs, zakladateľ spoločnosti Apple a Pixar. Steve Jobs bol adoptovaný. 17 rokov na to, išiel na vysokú školu kde minul všetky úspory jeho rodičov a skončil po šiestich mesiacoch štúdia. Chodil na jediný, pre mnohých nudný predmet, typografiu, kde sa naučil rôzne druhy písma.
Nevedel na čo to v živote využije, ale bavilo ho to a to bol jediný dôvod, prečo tam chodil. O niekoľko rokov neskôr, v garáži zostrojil prvý počítač a tam vložil toto písmo a mnohé ďalšie, ktoré sa naučil na vysokej. Ak by nechodil na tú jedinú prednášku, je pravdepodobné, že teraz by to nemal žiadny počítač. Týmto chcem povedať, a priblížiť vám myšlienku Steva Jobsa: „Musíte v niečo veriť, či už osudu, životu, Bohu, karme alebo podvedomiu. Jednoducho veriť v to, že sa vaše cesty v budúcnosti prepoja a to vám dá dôveru ísť si za svojím srdcom. Dokonca aj vtedy, ak nepôjdete klasickou cestou ako všetci ostatní. A v tom je ten hlavný rozdiel.“
Steve Jobs bol v tridsiatich rokoch vyhodený z firmy, ktorú zakladal. Rok po tom, ako predstavili na trhu svoj najnovší výtvor Macintosh. So spolumajiteľom firmy a predstavenstvom už nenachádzal spoločnú reč. To, na čo sa sústredil celý jeho život, bolo zrazu preč. Dokonca rozmýšľal o úteku z krajiny. Avšak, začal si uvedomovať, že stále má rád to, čo robil. A tak začal odznova. Založil animátorské štúdio Pixar a počítačovú spoločnosť NeXT. V slede udalostí, Apple odkúpil NeXT. Spoločnosť, ktorá tvorí jadro všetkých Apple noviniek. Ukázalo sa, že výpoveď z vlastnej firmy bola najlepšia vec, ktorá ho v živote stretla.
Nikdy neviete, čo bude zajtra, čo vám život prinesie. Nech je to čokoľvek a akokoľvek zlé, len verte. Verte, že opäť vyjde Slnko. Treba si určiť veľký cieľ a kráčať za ním. A aj keď už neviete kam ďalej, skúste spraviť čo i len najmenší krok, pretože tým sa posúvate vpred. Nejde o to, koľko krát spadnete, ale o to, že sa stále znovu postavíte. Len tak dosiahnete svoj cieľ. V živote to tak jednoducho chodí. Niečo končí, aby iné, lepšie, mohlo začať. Žite svoje sny!