Čas ubieha rýchlo,
podľa kozmu presne.
jeho hodiny sú
rýchle,
neúprosné.
Odchádzame od Vás
na rozličné miesta,
otvára sa pre nás
do neznáma cesta.
Dnes je ten deň, dnes je tá chvíľa, dnes je
ten čas. Čas, kedy sa lúčime, my deviataci, s touto školou.
Dovoľte nám, aby sme teraz vyjadrili svoje pocity a spomienky.
Život plynie ako rieka
raz bystro, raz pomaly.
Opúšťame našu školu,
v srdci trochu zapichá,
budeme piť nový
život
z tajomného kalicha.
Otvára sa svet ružový,
možno modrý, zlatistý.
nevieme čo život píše
do budúcna na
listy.
Narodili sme sa s malými krídlami, ktoré možno prirovnať ku krídlam malej usilovnej včielky. Tak ako sme rástli, postupne ste nás sprevádzali životom školy. Životom nie ľahkým, ale životom osožným.
Naučili ste nás nielen lietať, ale naučili ste nás žiť – vytvárať si názory, hodnotiť veci kladne i záporne. pozerať na svet s vľúdnym a láskavým srdcom, ale pritom zostať nohami stále na zemi. Vďaka Vám sme pripravení vyletieť do života.
Darovali ste nám trochu zo svojho života. Darovali ste nám svoj čas, svoj úsmev, vľúdne a povzbudivé slová ale i trpezlivosť. Chceme, aby ste vedeli, že si to hlboko vážime. Sme Vám za to veľmi vďační. Teraz je čas, aby sme ukázali, čo je v nás, čo ste nás naučili. Patrí Vám veľká vďaka.
Učiteľ – pedagóg,
vysieva poznatky do duší mládeže,
problémy, tajomstvá pred nimi
rozviaže.
Prijmite v kytici vďaky dar od detí,
Z každého kvetu nech pozdrav náš vyletí.
Nech lieta sťa motýľ nad lúkou
ihravý,
Nech zmení na radosť tie naše pozdravy.
Za všetky trápenia, úsilia, obete,
za všetko poučné čo nám vždy
poviete.
prežili sme spolu tie najkrajšie roky. Roky detstva. Keď si pozrieme film o našich školských časoch, nájdeme v ňom veľa srandy, smiechu ale i chvíle, keď sme museli zaťať zuby. Všetko sme prekonali.
Boli dni lepšie, ale prišli aj dni horšie. Dnes tu stojíme na prahu konca základnej školy. Lúčime sa spolu, možno padne i slza. Slza spomienok, priateľstva, radosti i smútku. Budú nás spájať spomienky na chvíle, keď sme boli spolu.
Spolu sme sa tešili, keď nebola písomka, smútili, keď písomka bola. Spájali nás ťaháky, učenie pred Testovaním, radosť z dobrých výsledkov. Spomenieme si na chvíle, keď sme potrápili aj našich učiteľov, no nikdy nám nezmizol úsmev z tvárí.
Nech nám tento úsmev vydrží, nech spomienky nám nedovolia na seba zabudnúť. Verím, že sa nevidíme posledný raz, a že sa stretneme onedlho ako spolužiaci na stredných školách.
Skončili sme školu, dobyli jeden cieľ,
odišlo nám detstvo .
A život – veliteľ usmerní nám
kroky.
Možno bude prísny,
možno bude krotký.
S odvahou, s úsmevom vykročíme ďalej,
majákom vždy bola pre ľud vzácna
nádej.
Ďakujeme všetkým, čo nás viedli školou,
pripravili pre nás druhý krásny domov.
Lúčime sa s vami, so všetkými
spolu.
Skončila sa jedna etapa našich životov a stojíme na rozhraní ďalšej. V tento čas si uvedomujeme, že už nám ostáva málo času. Nech tento rozlúčkový večierok v nás zanechá hlboké stopy spomienok na čas základnej školy.
Na záver by sme chceli poďakovať všetkým za tie chvíle šťastia, za skúsenosti , vedomosti, na ktorých môžeme stavať .
Choď vlastnou cestou.
Široká cesta je tá, ktorou kráčajú
všetci.
Ty si musíš nájsť svoju vlastnú cestu a pozorne ju sledovať.
Odvážne sa rozhodnúť ísť touto cestou,
Aj keby si sa na nej
cítil osamelý.
Len na svojej vlastnej ceste budeš rásť
A spoznáš pravý život.
Prajeme všetkým príjemnú zábavu. Pripravili sme si malý kultúrny program.