Medziľudské vzťahy rady

Medziľudské vzťahy

Človek od narodenia závisí od vzťahu iných ľudí (rodičov, predovšetkým matky),ktorý mu priamo alebo nepriamo umožňujú jeho existenciu. Medzi základné aspekty života v rámci istej kultúry patrí teda sociálny vzťah človek- človek .Osobitne dôležitá je pri pretváraní sociálnych vzťahov ranná detská skúsenosť, predovšetkým povaha prvých sociálnych interakcií dieťaťa.

Potvrdilo sa už v mnohých výskumoch, že človek ktorý prežíval radostné detstvo, nadobudol celkom iný pohľad na život ako človek ,ktorého detstvo bolo neradostné, plné emocionálneho napätia. Tieto negatívne skúsenosti z ranného detstva a ich neblahé dôsledky sa celkom neeliminujú ani pri neskorších, podstatne vylepšených životných podmienkach.

Spoločenské vzťahy:

Psychika človeka sa utvára prostredníctvom styku s inými ľuďmi ,na základe vzťahov k nim, na základe pôsobenia spoločenského prostredia, v ktorom človek žije .Psychika je výsledkom človeka v spoločnosti ,psychika človeka má sociálny ráz, je sociálne determinovaná.

Tým, že človek žije v iných spoločenských a ekonomických podmienkach, v istom spoločenskom útvare a v skupine ľudí spojených štruktúrou vzájomného vzťahu ,je objektívne daná sociálnou determináciou psychiky- to znamená, že obsah ľudskej psychiky, prežívanie človeka a správanie závisí od sociálneho prostredia, v ktorom sa vyvíja a v ktorom žije. 

Základné metódy vychádzania s ľuďmi

Keď kritizujeme druhých, kritika bývá často bezvýsledná, preto , že kritizovaný sa bráni a snaží sa ospravedlnit svoje správanie. Kritika obvykle raní ľudskú pýchu, útočí na pocit sebavedomia a tak vyvoláva hnev kritizovanej osoby. Ak chcete niekoho kritizovať, myslite na to, že ľudia, stvorenia plné emócií a predsudkov, sa budú brániť a budú vám to mať za zlé.

Existuje iba 1 spôsob ako ľudí doviesť k tomu, aby niečo urobili: presvedčiť, aby to sami chceli urobiť. A to dokážete, ak človeku poskytujete pozitívne stimuly. Ak sa vám niečo páči, pochváľte to. Priemerný človek sa strašne rozčúli, ak sa mu niečo nepáči a ak sa mu páči, nepovie nič. Kladné ocenenie a povzbudenie je spôsob, ako v človeku rozvíjať to, čo je v ňom najlepšie.

Keď od niekoho chceme, aby niečo urobil, nehovorme o tom, čo chceme my. Nás to zaujíma, no už nikoho iného. Jediný spôsob, ako zapôsobiť na iného, je hovoriť o tom, čo ho zaujíma. Ak si napríklad želáte, aby niekto prestal fajčiť, nehovorte, že si to želáte vy, ale upozornite, že to môže ohroziť jeho vlastné záujmy. Preto si vždy treba položiť otázku: Čo musím urobiť, aby to chcel, aby mal o to záujem?

Šesť spôsobov, ako sa zapáčiť ľuďom, resp. ako dosiahnuť, aby nás ľudia mali radi

1. Úprimne sa zaujímajte o život druhých ľudí. Uvedomte si, že ľudia sa zaujímajú sami o seba.

2. Usmievajte sa! Úsmev vraví: "Páčiš sa mi, rád ťa vidím." Na ľudí to robí príjemný dojem. Avšak neúprimný úsmev je len grimasa, ktorá nikoho neoklame.

3. Pamätajte, že vlastné meno je človeku tým najsladším a najdôležitejším zvukom v každom jazyku. Priemernému človeku záleží na vlastnom mene viac než všetkých ostatných menách na celom svete. Ak si jeho meno zapamätáte, spravíte mu tým drobný, no vysoko efektívny kompliment. Ak ho, naopak, zabudnete alebo zle vyslovíte, vaše postavenie sa tým prudko zhoršuje.

4. Buďte dobrým poslucháčom. Nabádajte druhých, aby hovorili o sebe. Pozorné počúvanie je jednou z najvyšších foriem poklony, akú môžeme zložiť druhej osobe. Ak teda chcete byť dobrým spoločníkom, buďte dobrým poslucháčom. Pýtajte sa na to, na čo ten druhý rád odpovie. Povzbuďte ho, aby vám rozprával o sebe a o svojich úspechoch.

5. Pri rozhovore s ľuďmi sa orientujte na to, čo ich zaujíma.
Kráľovská cesta do srdca človeka vedie rozprávaním o veciach, ktoré si ten človek najväčšmi cení.

6. Usilujte sa v druhých ľuďoch vzbudiť pocit vlastnej dôležitosti - a robte to úprimne. Najzákladnejšou túžbou ľudskej povahy je túžba byť dôležitým, pozitívne hodnoteným.

Dvanásť spôsobov ako presvedčiť ľudí

1. Jediný spôsob ako vyhrať v hádke je vyhnúť sa jej. V hádke nikdy nevyhráte. Ak sa tak aj cítite, zostáva tu ten, čo prehral. Vy ste ho vlastne ponížili, ranili ste jeho pýchu a človek, ktorému ste proti jeho vôli vnútili svoje presvedčenie, aj tak svoj názor nezmení.

2. Rešpektujte názory druhých ľudí a nikdy nikomu priamo nehovorte, že sa mýli. Tým by ste iba zasadili riadny úder jeho inteligencii, pýche, sebavedomiu a jediné, čo ste dokázali, je, že vám ten úder bude chcieť vrátiť. A pritom ste vôbec nezmenili jeho názor. Stačí povedať:" Pozri. Mám na vec iný názor, ale môžem sa mýliť. Často sa mýlim. Ale ak hej, chcem zistiť pravdu. Preskúmajme teda fakty." Ak uzná, že sa môžete mýliť, musí súčasne uznať, že i on je omylný.

3. Ak sa mýlite, rýchlo a jednoznačne to priznajte. Povedzte o sebe všetko to negatívne, čo sa o vás práve iní chystajú vysloviť, povedzte to skôr, než to stihnú povedať oni, a tým im zoberiete vietor z plachiet. 4. Diskutovať začnite priateľsky naladení. Ako povedal W. Wilson: "Keď ku mne prídeš so zaťatými päsťami, môžem ti iba sľúbiť, že moje päste budú ešte zaťatejšie..."

5. Od začiatku nasmerujte ľudí ku kladným reakciám. Pri rozhovore nezačínajte rozoberať veci, na ktoré máte odlišný názor, začnite zdôraznením toho, v čom sa zhodujete. Sokratovo tajomstvo spočíva v tom, že kládol také otázky, s ktorými jeho oponenti museli súhlasiť. Získaval tak postupne 1 súhlas za druhým. Pokračoval v kladení otázok, až kým napokon oponent - bez toho, že by si to uvedomil - sám neprišiel k záveru, ktorý by bol ešte pred chvíľou ostro odmietol.

6. Nechajte ľudí, nech sa o sebe vyrozprávajú. Sám buďte skromný, to je vždy pôsobivejšie. Iní vedia viac o svojich problémoch než vy. Ak s druhým človekom nesúhlasíte, neprerušujte ho, nebral by na vás ohľad, pretože sa ešte celkom nevyslovil, a tak ho trpezlivo vypočujte.

7. Nech si druhí ľudia myslia, že na to prišli (že si to vybrali) sami. Povedzte - veríte skôr vlastným myšlienkam než tým, ktoré vám predkladá niekto na striebornom podnose? Pokladáte za správne vnucovať svoje myšlienky iným? Múdrejšie je dať im podnet a nechať ich, aby si už sami urobili vlastné závery.

8. Pokúste sa na veci hľadieť z pozície iných ľudí. Ak človek konal tak, že ste ho nepochopili, musí to mať nejaký dôvod.
Pokúste sa ho nájsť tým, že si poviete: Čo by som ja robil na jeho mieste? - a možno tak nájdete kľúč k jeho osobnosti.

9. K myšlienkam a potrebám iných ľudí pristupujte s pochopením. Tri štvrtiny ľudí netúžia po ničom inom tak ako po pochopení. Dajte im to a budú vás milovať. Ako znie veta, ktorá zastaví všetky hádky, potlačí zlú náladu a vzbudí záujem a ochotu? "Váš pocit nemám ani trochu za zlý a keby som bol vami, cítil by som sa nepochybne rovnako ako vy."

10. Apelujte na vznešené motívy. Človek má obvykle pre svoju činnosť 2 motívy: 1, ktorý pekne vyzerá a druhý, ktorý je skutočný. Keď sa istý lord dozvedel, že v novinách chcú uverejniť jeho portrét, ktorý sa mu ale vôbec nepáčil, napísal šéfredaktorovi list. Nenapísal v ňom "Prosím, neuverejňujte tento portrét, nepáči sa mi.", ale odvolal sa na vznešenejší dôvod - na úctu, ktorú všetci pociťujeme k matkám. Napísal: "Nikdy neuverejňujte tento portrét, mojej matke sa nepáči."

11. Svoje nápady zdramatizujte. Nestačí pravdu iba povedať. Treba ju aj oživiť, treba ňou zaujať, treba ju zdramatizovať. Musíte z nej urobiť tak trochu show.

12. Urobte zo želania výzvu. Aby sa veci hýbali, je potrebné podnecovať ku konkurencii. Treba vyzvať, hodiť rukavicu. Ide o akúsi hru. Možnosť dokázať svoju cenu, vyniknúť, zvíťaziť. Istý guvernér potreboval silnú osobnosť na riadenie väznice. Nik túto funkciu nechcel prijať. Až keď povedal: " Priateľu, nemám vám za zlé, že sa bojíte, je to nebezpečné miesto a vyžaduje riadneho chlapa.", výzva bola prijatá

Deväť spôsobov, ako bez pohoršenia a nevôle meniť ľudí

1. Začnite s chválou a pravdivým kladným hodnotením. Vždy si kritiku ľahšie vypočujeme, ak jej predchádzala pochvala. Aj holič zákazníka najprv namydlí a až potom oholí.

2. Na chyby upozorňujte nepriamo. 3. Najprv spomeňte vlastné chyby a až potom kritizujte druhých.

4. Namiesto vydávania príkazov klaďte otázky. Nehovorte "Urobte toto a neurobte tamto." Namiesto toho povedzte: "Čo keby ste skúsili toto alebo nešlo by urobiť tamto".

5. Nech si druhí zachovajú dôstojnosť. Ponechať dôstojnosť je veľmi dôležité. Často sa na to zabúda. Ignorujeme pocity druhých, keď si všímame iba vlastné záujmy, keď im vytýkame nedostatky, keď sa im vyhrážame, keď karháme dieťa alebo podriadeného pred ostatnými.

6. Pochváľte aj to najmenšie zdokonalenie. Ak sa vám podarí podnietiť ľudí, aby dokázali realizovať svoje skryté schopnosti, môžete ich tým skutočne zmeniť.

7. Aby ľudia mohli byť bezúhonní, správajte sa k nim tak, akoby bezúhonní boli. Takmer každý človek - bohatý, chudobný, žobrák, zlodej - sa snaží žiť v súlade s tým, ako sa na neho ľudia pozerajú. Človek je obvykle ochotný sa podriadiť, ak vás rešpektuje a ak mu vy dáte najavo, že aj vy rešpektujete jeho.

8. Povzbudzujte. Urobte z chyby ľahko napraviteľnú záležitosť. Povzbudzujte, povedzte, že to nie je ťažké, dajte najavo vieru v schopnosti druhého človeka, presvedčenie, že má cit pre vec - a on sa vynasnaží, aby tie slová potvrdil.

9. Snažte sa prispieť k tomu, aby ľudia robili prácu, ktorú im dáte, radi.

Šesť zásad šťastného rodinného života

1. Nesekírujte!
2. Nesnažte sa prerábať svojho partnera.
3. Nekritizujte!
4. Neváhajte vyjadriť svoj obdiv a ocenenie.
5. Nešetrite drobnými pozornosťami.
6. Buďte ohľaduplný.